Články

Chýba mi moja kuchyňa! | Kedy už bude všetko ako má?

Ruky hore, kto má rád sťahovanie? Myslím si, že sa neprihlásil asi nikto.
Poznáte ma už dlhšie a viete, že sa často sťahujem hore dole. Raz to bolo Anglicko, potom Škótsko, pred tým Nitra, no a teraz je najčastejšia trasa Malkia park – Komárno. Samozrejme je rozdiel medzi sťahovaním a sťahovaním. Vždy, keď som išla niekam napr. do zahraničia, mala som doma náš jednoizbáčik. Teraz sme sa s ním však museli rozlúčiť. 🙁 A to je veru iné sťahovanie ako len si vziať dva kufre do Škótska alebo každý týždeň jednu dve tašky do Malkie.

Ako k tomu došlo?
Keďže to celé prišlo pomerne náhle, pár dní pred našou svadbou, nastala veľká dilema, čo vôbec urobíme. Žiaľ na kúpu bytu ešte nemáme a popravde takto narýchlo ani nevieme, kde sa nakoniec chceme usadiť no a ďalší podnájom už rozhodne nepripadal do úvahy. Vezmime si to takto, viac než pol roka sme boli v tom byte maximálne tak 5-6x do mesiaca. Z toho boli mesiace, keď sme sa tam zdržali raz za dva týždne na otočku. Vtedy to vždy vyzeralo tak, že som len prišla, napiekla si rýchlo pečivo a nejaké keksíky na týždeň-dva dopredu a pomaly sme išli späť. A takto fungujeme už istý čas. Myslíte, že by sa oplatilo vziať si ďalší podnájom, ktorý by sme navštevovali takto sporadicky? To sotva!

Ale čo bude ďalej?
Chvalabohu sme dostali možnosť natrvalo ostať v našej izbičke v Malkia parku s víziou, že sa stavajú malé služobné bytíky, takže možno o pár mesiacov môžeme obývať jeden z nich aj my.
A tak nastalo veľké sťahovanie. Polovica vecí skončila u mojej babky (ešteže má jednu prázdnu izbu) a druhú polovicu sme rozdelili medzi mojich rodičov, svokrovcov a izbu v Malkia parku. Momentálne teda žijeme striedavo u našich alebo na Malkii. Samozrejme, budem sa veľmi snažiť neokracovať vás o novšie a novšie recepty i keď to nebude úplne jednoduché. Keď budem u našich nie je problém. Keď budem na Malkii, budem si musieť vystačiť s tými, ktoré som si pripravila do zálohy a z mojich denných stories si odnesiete maximálne rýchlo navarené obedy z ryžovaru, z hotela alebo pár “hluchých dní”, keď vám nebudem schopná nič zaujímavé ukázať. Lebo i také budú… Ale nebojte, ja vždy niečo vymyslím a vtedy vám natočím aspoň zvieratká. 😉

Tak kde je problém?
Problém nastal napríklad už pred sťahovaním. Začali sme v utorok, sťahovali sme do pondelka a ja som od stredy večera trpela neskutočnými kŕčmi a migrénami, ktoré začali povolovať až v sobotu na obed. Vtedy som sa aj prvý krát po troch dňoch najedla.
Prvé dva dni som ešte ako tak zvládala, celé dni sme balili, samozrejme som sa asi stotisíc krát rozčúlila, pár krát sme sa s manželom pochytili na úplných hlúpostiach a to môj stav vôbec nezlepšovalo. Priam naopak. Vo štvrtok večer som na tom bola tak zle, že som nevedela vstať ani z postele a pridali sa k tomu ešte aj horúčky. U lekárky som bola tiež, no nakoniec mi opäť raz pomohla až homeopatia.
Týmto nehovorím, že to všetko spôsobilo sťahovanie, ako vysvitlo bol v tom aj nejaký črevný vírus, no celkový stres tomu dodal ten “správny šmrnc”.
V každom prípade konečne máme po tom, no stresy neustupujú ani naďalej. A pritom sa tak snažím!
Viete si, ako histaminik, predstaviť žiť v jednej izbe BEZ kuchyne?
Ja áno. A aj keď mám možnosť navariť alebo napiecť si na hoteli, keď mám dennú, iste chápete, že to nie je ono. Som rada, že si viem pripraviť jedno normálne jedlo denne a prípadne si upiecť chlieb…no čo tie ostatné?

Chýba mi moja kuchyňa!
Ako každá žena, aj ja som milovala svoju kuchyňu. Podľa toho sme si vyberali podnájom, aby bola priestranná a aby som si dokázala pripraviť všetko čo potrebujem a možno ešte aj niečo naviac. I keď to nebola ešte tá vysnená, mala som v nej takmer všetko, pripravovala som tam pre vás receptíky od výmyslu sveta, dokonca točila videá.


Teraz je moja kuchyňa malý stolček, na ktorom mám ryžovar, Vitamilk, rýchlovarnú kanvicu, waflovač a s nadšením čakám Ježiška, ktorý mi sľúbil malú dvojplatničku. O tom, kde všade mám kuchynské potreby, či ako umývam riady radšej pomlčím…


Keby som nebola histaminička, asi by som to tak neprežívala.
Niektorí si možno poviete, že sa stávajú aj horšie veci. O tom niet pochýb! Keby som nemala HIT, vystačím si aj každodenným objednaním denného menučka, na večeru by som si dala 2 rožky s paštétou a vybavené. Koľko času a energie by som ušetrila? Ja ale histaminička som a okrem toho ma takýto spôsob života vôbec neláka! Ale klamala by som, keby som povedala, že som úplne spokojná vo svojom momentálnom živote. Aj ja by som si už rada zariaďovala svoju vlastnú domácnosť (veď som už predsa vydatá žena) a “stresovala” sa príjemnejšími vecami ako napríklad, “Ktorú kuchynskú linku si vyberiem? Bledohnedú či bielu?”.
Zatiaľ mi nezostáva nič iné, ako nasávať inšpirácie a obdivovať krásne vecičky zo stránky favi.sk a upokojovať sa myšlienkou: “Po každej búrke vyjde slnko.”


 

2 thoughts on “Chýba mi moja kuchyňa! | Kedy už bude všetko ako má?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *