…Aj keď niekedy ich musíme zopakovať niekoľko krát aby sme sa z nich konečne poučili.

Neraz som si povedala, že by sa patrilo zmeniť životosprávu. Nehovorím, že by som sa stravovala nejako extrémne nezdravo. Vždy som sa snažila do jedálnička zaraďovať zdravé potraviny. Často som skúšala „novinky“, ktoré u nás pred tým neboli známe (chia semiačka, goji, rôzne druhy múk, exotické ovocia) a postupne som ich zaraďovala do svojho bežného jedálnička. Avšak popritom som samozrejme nezanevrela ani na sladkosti, zákusky, kysnuté koláče, slané pochutiny, ktoré milujem. No a tieto rôznorodé kombinácie sa zrejme pripísali aj k mojim terajším ťažkostiam.

Najväčší problém mi totiž vždy spôsoboval fakt, že som chcela všetko naraz. Ovsenú kašu som si spravila s ďalším „dvadsiatimi“ ingredienciami, kombinovala som často nekombinovateľné a keď ma premohol môj maškrtný jazýček, tak som si dala pár kusov sušeného ovocia s nejakými orieškami (akože „healthy snack“) a na to sušienky, či kúsok čokolády, pretože nejaké sušené ovocie mi predsa len nezaženie chuť na sladké 🙁

Teraz si môžete myslieť, že mám minimálne 90 kíl 😀 …nemááám! Ako som hovorila, snažila som sa vždy udržať vo forme, aj keď teda do určitej miery som bola na jedle závislá. Skúšala som rôzne diéty, chodila do fitka, dokonca som si dala vypracovať tréningový plán na doma. Väčšina ľudí to robí za účelom schudnúť, zostať vo forme, žiť zdravo…ja som to robila, aby som s kľudným svedomím mohla jesť.

Boli časy, keď som si na zdravom stravovaní dávala fakt záležať, no potom zas prišli horšie obdobia, keď som znovu jedla všetko a v neobmedzenom množstve.

Počas dvojmesačného pobytu v Anglicku som však všetko „prepískla“ ako sa len dalo.
Je až neuveriteľné v akom paradoxnom svete tam ľudia žijú. Najsledovanejšie televízne programy sú o varení zato každý druhý Angličan variť vôbec nevie. Stravujú sa výlučne rýchlo a nezdravo (česť výnimkám)! Šetríme čas, ale čo naše zdravie??!

Aj keď som sa snažila ako tak si udržať svoje stravovacie návyky, išlo to veľmi ťažko. Najmä keď je človek celý deň v škole, potom chce čo-to zažiť, keď už má možnosť byť v cudzine a kým príde domov je aj 6-7 hodín, v kuchynke má dvojplatničku s dvoma hrncami a ešte si aj má navariť niečo výdatné. A presne takto vyzerali moje dni. Cez deň som si dala nejaký sendvič, bagetu, občas šalát, keď sa zadarilo, na olovrant nejaký ten muffin, koláčik (lebo tých tam majú neúrekom) a až keď som prišla domov nasledovala teplá večera. Tá sa často skladala z cestovín, hotových ryžových zmesí, hotových omáčok a niekedy i rýchleho občerstvenia. Samozrejme som po celom dni mala potrebu dohnať zameškané a tak po večeri nasledovali ďalšie „chody“. Najčastejšie som podľahla mojej obľúbenej čokoláde Toblerone a chipsom Pringles, ďalej to boli rôzne sušienky, pudingy, balené zákusky z obchodu a podobne. Keď je človek v novom prostredí chce všeličo nové zažiť a tak isto ochutnať nové, nepoznané potraviny. Na mňa to platí asi dvojnásobne. A tak som vlastne jedla všetko, čo aj doma, len v ooomnoho väčších dávkach .

Menšie ťažkosti som mala aj pred tým, no teraz som si už istá, že „vďaka“ môjmu pobytu sa u mňa HIT prejavila práve po mojom návrate. Kysnuté veci, paradajkové omáčky no a tie množstvá ečok by dali zabrať aj zdravému organizmu.

Po tejto skúsenosti sama viem, že tie veci pre nás nie sú vhodné, no zo začiatku je samozrejme náročné všetky ich vylúčiť. Momentálne je to približne tretí týždeň, čo sa stravujem naozaj nízkohistamínovo a obchodné „ečkové“ veci som nevidela už ani nepamätám 😉 Od kedy som si naštudovala všetky fakty a začala sledovať nápisy na baleniach potravín, popravde, ani na ne nemám chuť! Nehovorím, že sa mi žije úplne jednoducho, lebo to by som klamala. Chýbajú mi určité potraviny (hlavne paradajky, niektoré „zakázané“ ovocia, zeleniny, no a samozrejme čokoláda), ale verím, že časom si ich budem môcť dopriať aspoň v malých množstvách. Chce to len pevnú vôľu! 😉