V prvej časti tohto článku som vám priblížila, ako som sa chystala na cestu a ako som zvládla/nezvládla lety. Tentoraz sa zameriam iba na to, čo som jedla počas takmer dvoch týždňov v New Yorku.
Z domu iba minimum
Spomínate si na moje “cestovateľské” články? Či už to bola Mallorca alebo Toskánsko, všade som si brala kufor jedla. 😀 Tentoraz som si to však nemohla dovoliť. A preto som si zo Slovenska zabalila iba 2 veci a to psyllium a prášok do pečiva bez fosfátov. Už doma som si totiž spravila prieskum, čo všetko v NYC dostať, kde budem chodiť nakupovať a musím povedať, že ten výber tam je neskutočný, čo sa mi samozrejme aj potvrdilo. Ale predsa len psyllium a prášok sú istota, že si aj v zahraničí dokážem napiecť môj chlieb a keďže k nim som sa akosi nemohla dopátrať, radšej som si ich vzala.
Možno sa pýtate, či som sa nebála letieť s “bielym práškom”. 😀 Niekoľko krát som si prehrávala v hlave rôzne scenáre, no chvalabohu kontroly prebehli bez akýchkoľvek ťažkostí. Samozrejme, trošku som sa poistila aj v tomto smere, keďže okrem týchto práškov som so sebou mala aj celkom veľa liekov, resp. homeopatík a výživových doplnkov, a preto som poprosila moju alergologičku, či by mi nenapísala dokument, v ktorom potvrdí, že mám potravinové intolerancie a beriem si všetko vrámci liečby/prevencie. Ona bola taká zlatá, že mi to dokonca rovno napísala po anglicky, takže som to ani nemusela dávať prekladať. Pani doktorka, ak to náhodou čítate, ešte raz vám ďakujem. Dokument som síce nemusela použiť, ale cítila som sa lepšie, že som ho mala pri sebe.
Prvý nákup za veľkou mlákou
Na toto som sa veru tešila! Neviem ako vás, ale mňa ooveľa viac baví nakupovanie potravín ako napr. oblečenia či kozmetiky. 😀 A najmä v zahraničí, pretože všade dostanem niečo iné, nové. Ešte doma som si vyhliadla obchod s názvom Whole Foods Market.
Až neskôr som sa od kamošky, ktorá tam žije, dozvedela, že to je asi najdrahší supermarket v NYC. Klasika, viem, čo je dobré. 😀 Niet sa ale čo čudovať, pretože už názov hovorí za všetko. Teraz ma trošku mrzí, že som v ňom nefotila viac, no v tomto smere sa ešte musím učiť od skúsenejších blogeriek ako sa nehanbiť fotiť v obchodoch. 😛
Mimochodom, tento obchod mi pripomínal moje milované Yeme. Všetky potraviny tam boli kvalitné, nonGMO, bez pridaných látok, rôzne alternatívy (teda bezlepkové, bezmliečne…) a hlavne všetko neskutočne čerstvé.
Čo sa mi ďalej páčilo, že mali obrovský priestor, kde mali iba potraviny na gramáž (od múky, cez strukoviny, sušené ovocie, orechy až po cestoviny, či soľ). A tak som si vedela vziať iba toľko, koľko som reálne vedela za 2 týždne spotrebovať.
Jediné mínus pre nás Slovákov boli fakt dosť vysoké ceny. Prvý nákup nás vyšiel na cca $150, čo nie je až taká katastrofa vzhľadom na to, že som kupovala aj olej, soľ, múky, cukor, ryžu, cestoviny, koreniny atď. Avšak ako hovorím, všetko som kupovala v menšom aby som na konci pobytu nemusela veľa vyhadzovať, a tým pádom som si uvedomila, že tam rozdiel veru je. Tam som kúpila olivový olej 400ml za cenu asi ako u nás 700ml, himalájsku soľ 200g asi 2 násobne drahšiu ako u nás pol kg a podobne. Ale keďže sme boli na svadobnej ceste, nepijeme kávu, alkohol, nevysedávame v drahých reštauráciách ako možno iní turisti, brali sme to úplne v pohode. Niekto možno dá $150 iba za jednu večeru a my sme z toho varili skoro dva týždne. 😛
Samozrejme tým nehovorím, že som v New Yorku nič neochutnala a varila si stále sama. 😉
Tentoraz som siahla aj po takýchto malých baleniach orechových masiel. Ja viem, že je to zbytočný plast, keď ich predávajú aj v skle, no ani najmenšie balenie by som za taký krátky čas nezjedla, takže v tomto prípade sú tieto malé cestovné balenia výhodou. Radšej vyhodím toto vrecúško ako trištvrte kvalitného orechového masla. Mimochodom, viete, že aj Powerlogy už má tieto cestovné masielka? 😉
Whole Foods Market aj varí
A ešte ako!! Od kedy som zistila, ako dobre tam varia, že majú pri každom jedle vypísané alergény a často aj celkové zloženie a že všetko, čo tam pripravujú je čerstvé a kvalitné, jedla som tam niekoľko krát. A vždy bez reakcie! Výber je tam ooobrovský od šalátov, cez polievky až po hlavné jedlá, samozrejme s bohatými možnosťami pre alergikov.
Riskovať som neriskovala, predsa len sme mali každý deň nabitý program a nechcela som sa “odpáliť” kvôli nejakému pokušeniu.
Pulty vyzerali asi takto (fotka je iba ilustračná). Najlepšie na celom bolo, že si tu môžete nakombinovať menu podľa vlastného uváženia a v tomto prípade bola cena viac než priaznivá. Za cca 450g ste zaplatili $9,90 (či ste si vybrali zeleninu, mäso, rybu…).
Najčastejšie som siahla po grilovanej zelenine, batátových hranolkách, ktoré by som dokázala jesť aj každý deň a potom som obmieňala rôzne šaláty, sem tam si dala falafel, samosu alebo rybku.
Ryba sa môže zdať ako risk, no jedávam ju aj doma a okrem toho som si vtedy dala aj Daosin a Kreon a nebol žiaden problém.
S tým “neriskovaním” som mala na mysli skôr to, že som neriskovala s niečím, čo by obsahovalo mlieko alebo vysokohistamínové potraviny (paradajky, avokádo…). Tieto som pre istotu vynechala, i keď doma si ich sem tam doprajem.
Reštaurácie nie sú pre mňa
Na niektorých prevádzkach sa dá aj priamo najesť, tam je však zväčša plno, takže my sme si jedlo brali so sebou a prevažne ho mali na večeru, keďže počas dňa sme behali a po pravde ani jeden z nás veľmi nepociťoval hlad. Na obedy som si robila niečo so sebou, napr. šalát, ryžu, quinou, čo ste už mohli vidieť v článku Čo som dnes jedla – New York špeciál a potom večer som sa v kľude najedla buď z Whole Foods alebo toho, čo som si navarila.
Kebyže som klasická foodblogerka, tak by sa odo mňa asi očakával každý deň iný príspevok z nejakej reštaurácie, no ja robím to čo robím pre vás, aby ste sa prípadne vedeli inšpirovať, ako sa dá vystravovať na takejto dovolenke. Ukazujem vám to, ako skutočne žijem a nebudem kvôli “blogerskému životu” navštevovať miesta, na ktorých by som sa aj tak nenajedla. Mne posedenia v reštauráciách nechýbajú. Sem tam si niekam vyjdeme ak natrafíme na dobrú reštauráciu, no nikdy som nebola taký ten reštauračný tip a radšej si s manželom dáme dobrú večeru sami doma.
Mini markety na každom rohu a China Town
Vo Whole Foods sme teda spravili veľký nákup a dokupovali sme ešte veci, ktoré sa nám minuli (ovsené vločky, syr a pečivo pre manžela…), no newyorské ulice nám ponúkali aj mnohé mini markety, kde predávali čerstvé ovocie a zeleninu. Jeden sme mali presne pri zastávke metra, čo bolo asi 2 ulice od nášho domu. Tam som vždy kupovala červenú pitahayu (mala som ju prvý krát v živote, tak som si ju naplno vychutnávala), banány a čokoľvek, čo som práve potrebovala k vareniu.
Okrem toho sme pár krát zavítali aj do China Townu. Ak ste ešte v New Yorku neboli, predstavte si že ste sa zrazu teleportovali do Číny. Presne tak táto čínska štvrť pôsobí. Nápisy na domoch, tovar v obchodoch…všetko čínske. A práve tam som natrafila na tú pravú exotiku. Baby pak choi, rambutan, longan…toto všetko som hneď musela mať! 🙂
Americké sladkosti
Spojené štáty sú pomerne známe “vďaka” fast foodom a sladkostiam. Chvalabohu to ale vôbec nie je také ako to opisujú nám Európanom. Je tam omnoho viac dostupných potravín pre alergikov či rôzne špeciálne sa stravujúce skupiny ľudí. Ochutnala som napríklad vynikajúci kešu jogurt (bez sóje, bez mlieka), batátové chipsy či chipsy z fialových zemiakov majú na každom rohu, nie iba v jednom-dvoch bio obchodoch ako u nás a väčšina potravín je oveľa kvalitnejšia ako tu.
Po komerčných sladkostiach som nesiahala, i keď priznám sa, malú americkú závislosť mám aj ja a je ňou čokoláda Reeses. Poznáte? Nedala som si tam však ani jeden kúsok!! Zato domov som si priniesla a tu som už neodolala. 😀
Jediný krát som takpovediac zhrešila s týmto praclíkom.
Ani ten som však nezjedla celý, iba som ho ochutnala a dojedol ho manžel. Ja som ho chcela hlavne na fotku. 😀 haha Nech aspoň niečo zo streed foodu mám zachytené ako pravá foodblogerka v New Yorku. 😛
Je pomerne tradičným street foodom v uliciach NYC, no ak by ste ho aj vynechali, o nič neprídete. Určite ste už podobný, a možno aj lepší, jedli aj u nás.
Čo sa teda sladkostí týka, priamo v New Yorku som si dopriala iba bezmliečne a domáce sladkosti. A tak som v Bryant parku ochutnala meringue s lieskovcami, makronku na Broadway street, či Black & White “Oreo” cookie, ktorý pečú v pekárni Whole Foods Marketu.
Ľúto mi bolo iba raz
Možno sa zamýšľate, či mi nebolo ľúto, že som toho veľa nevyskúšala. Ako som už písala vyššie, v žiadnom prípade som nechcela pokúšať šťastie a som na seba pyšná, že som odolala toľkým pokušeniam. S rozumom som však zažila najkrajšiu dovolenku a tú najlepšiu svadobnú cestu na svete. 🙂 A fakt som nehladovala a ani som nemala pocit, že by som si niečo odopierala. Asi raz mi bolo ľúto, že si nemôžem dať pizzu s manželom v malej uličke Little Italy v pizzérii, ktorá vyhrala cenu za najlepšiu pizzu. Ale to mi bolo aj v Toskánsku. 😀 Pizzu si sem tam s Daosinom dám doma alebo si spravím vlastnú. Nepotrebujem pokúšať osud uprostred jedného z najväčších miest sveta. 😉
Verím, že sa vám môj newyorský pobyt páčil a ak by vás čokoľvek zaujímalo, rada o tom podebatujem. 🙂