Je jasné, že náš život, po zistení histamínovej intolerancie nezastal a my sa skôr či neskôr stretneme so situáciou, ktorá si bude vyžadovať dlhší pobyt mimo domova. A tu nastáva dilema: „Ako sa budem stravovať?“
Príručná batožina plná jedla
Ja osobne si vždy napečiem pečivo minimálne na prvé 2 dni a tak isto nejaké sušienky, ktoré mi v dózičke pokojne vydržia aj dva týždne. Keďže je jasné, že navariť si dopredu nemôžeme, na cestu si pripravím aspoň šalát alebo si nakrájam mrkvu, či jablko.
Možno to niekomu príde vtipné, no všade kam idem si beriem minimálne jednu tašku jedla. Tá musí obsahovať ovsené vločky a nejaké semienka, či sušené ovocie na raňajky, kokosový olej, himalájsku soľ, jazmínovú ryžu, quinou a mnou najlepšie tolerovanú zeleninu, z ktorej si viem pripraviť kedykoľvek obed alebo večeru a samozrejme nejaké ryžové chlebíky, sucháre, raw tyčinky alebo iné dobre tolerované drobnosti. Týmto si zabezpečím stravu aspoň na prvé dva dni, kým v okolí objavím obchod a nakúpim si toho viac.
(tentoraz to ani nie je tak veľa, keďže sme na poslednom výlete boli s celou rodinou a druhú polovičku brala mamina) 😀
Kuchynka verzus reštaurácia?
Od kedy mi HIT zistili, snažím sa riešiť výlety a dovolenky tak, aby som mala vlastnú kuchynku vždy k dispozícii.
Ak však nemám na výber a musím byť ubytovaná v hoteli, riešim stravovanie tak, aby bolo čo „najnehistamínovejšie“. V reštaurácii sa vždy opýtam, či mi vedia pripraviť jedlá, ktoré majú v ponuke, s menšími obmenami (napríklad vynechať maslo, syr, paradajky a podobne) alebo navštívim reštauráciu kde varia aj pre intolerantných. Nehovorím, že pre histaminikov, no pre mňa je výhra aj to, ak na jedálnom lístku nie je v každom jednom jedle mliečny produkt. Verte či nie, skoro vo všetkom sa nejaký nachádza. Potom si už len dám Daosin a prípadná „nečerstvosť“ mi tak nemôže spôsobiť ťažkosti.
Výlet na Liptov
Naposledy som absolvovala 4 dňový pobyt na Liptove s celkou mojou rodinou. Keďže aj mamina má HIT, bolo jasné, že si vyberieme ubytovanie na priváte, nie v hoteli. Bývali sme v drevenici, kde sme sa striedali vo varení, no občas sme navštívili aj niektorú zo známych kolíb. Poznáte ma, že som veľkou milovníčkou jedla a napriek tejto intolerancii si nechcem všetko odopierať. A tak som si dala kuracie prsia na prírodno s grilovanou zeleninou alebo bravčovú panenku so sušenou slivkou a šalátom. Chvalabohu v každej reštaurácii sa mi snažili vyhovieť ako sa len dalo. Zo šalátu mi vynechali paradajky a mäso mi priniesli bez omáčky.
(malý snack na svahu – kukuričné sucháre)
Dôležité je aby ste sa nikdy nikde nehanbili opýtať! Určite budú ochotní vyhovieť vám 😉 Máte nejaké reštauračné skúsenosti aj vy? Podeľte sa o ne v komentoch 🙂
