Home Tags Posts tagged with "histamínová intolerancia"
Tag:

histamínová intolerancia

Morušový koláč bez lepku s agarom

Ak sa nemýlim, na mojom blogu ešte nemám recept s morušami. Aká škoda. Pritom určite viete aj vy, koľko benefitov majú tieto bobuľky. Tak dnes iba v skratke:

– podpora imunity vďaka vysokému obsahu vitamínu C ale aj ďalším antioxidantom
– regulácia cukru v krvi
– obsah dôležitého resveratrolu
– zdravé trávenie, sú bohaté na vlákninu a tak podporujú peristaltiku čriev, pomoc pri zápche
– vhodná pri HIT aj FODMAP diete

Morušový koláč bez lepku s agarom

Potrebujeme:
100 g ryžovej múky
60 g pohánkovej múky
20 g tapiokového škrobu
20 g tigernut múky (z tigrích orechov)
4 PL kokosového cukru
2 vajcia
100 ml oleja (napr. panenský slnečnicový)
150 ml perlivej minerálky (sóda zo sodastreamu)
1 PL karobu
1 ČL prášku do pečiva bez fosfátov
štipku soli

Na želé:
300 g moruší a ríbezlí
80-100 g trstinového cukru
1 kopcová ČL agaru

1. Múky zmiešame (ak tigriu bežne nepoužívate, môžete ju vynechať a dať viac z ryžovej alebo pohánkovej) s práškom do pečiva, soľou a karobom.
2. Vajcia vyšľaháme s cukrom, prilievame olej a minerálku a potom spojíme suché a mokré ingrediencie.
3. Cesto vylejeme do formy veľkosti cca 20cm a na vrch poukladáme bobuľky. Ja som okrem ríbezlí a moruší pridala aj muchovník, ktorý som zrovna mala doma. Môžete zvoliť aj iné bobuľovité ovocie.
4. Koláč pečieme do zlatohneda pri 180°C cca 30-35  minút (závisí aj od rúry).


5. Medzitým si začneme variť džem, z ktorého dostaneme želé na koláč. Keďže tieto bobuľky sú dosť vodnaté a niekomu vadia aj ich semienka, nie každý má ich spracovanie na džem rád. Keď semienka precedíme, neostane džem hustý a preto som vymyslela takúto „fintu“ 🙂 Šťavu som oddelila od hustej časti plnej semienok, pridala som do nej agar, krátko povarila a keď koláč vychladol a želé tiež začalo chladnúť, vyliala som ho na vrch a počkala kým stuhne. No a tú časť so semienkami som samozrejme tiež nevyhodila. Nám semienka nevadia, takže mi vznikla aj malá fľaštička džemu.


Takýto džem, ako  aj  všetky  ostatné,  ktoré  robievam,  skladujem  v chladničke  (kedže  je  bez  konzervantov).
A ešte pre vás mám jeden tip. Takéto želé si viete spraviť aj trošku hustejšie (s pridaním trošky viac agaru), nalejete ho pipetkou do formičiek na cukríky a vzniknú vám domáce želé cukríky, ktoré napr. naša Hanka miluje. 🙂

 

2 komentáre
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Špenátový prívarok aj pre histaminikov

Už neraz ste odo mňa počuli, že oficiálne sa za vysokohistamínové považujú iba 4 druhy zeleniny – paradajky, špenát, baklažán a avokádo (i keď to je vlastne ovocie). Ostatné „nezmysly a výmysly“ tipu „zakázaná“ tekvica, brokolica, rukola a pod. sú naozaj iba nezmysly! Samozrejme ak robia ťažkosti, má to svoje dôvody (FODMAP, skrížená reakcia…), no neznamená to automaticky, že sú vysokohistamínové. Na výskyt histamínu sa robili rôzne štúdie, ale o tom by ste sa viac dočítali u odporníčky na HIT Histamínovej Kašulky. Druhá vec je, keď zelenina prebehne nejakým procesom – fermentácia – kyslá kapusta = vysokohistamínové. Teraz sa ale bavíme o prirodzených zeleninách.

špenát

Ako je to teda s tým špenátom?

Asi vás neprekvapí, že rovnako ako s paradajkami a celkovo všetkým, čo ak človek „predimenzuje“, nemusí to dopadnúť dobre. Pri HIT sú isté pravidlá – množstvo, kombinácie, čerstvosť, kvalita… Takže keď si opäť vezmeme do úvahy pár úplne laických príkladov, myslím si, že vám to okamžite dá logické vysvetlenie.
Čo myslíte, koľko listov špenátu je napr. v 100g zamrazenej kocke, ktorú si kúpite v supermarkete? Čo myslíte, akú to má kvalitu? A keď si ten špenát doma uvaríte s mliekom alebo smotanou? Áno, to všetko môže viesť k reakcii. Ale ak si napr. vo svojej záhradke otrhám 10-15 čerstvých špenátových listov a pridám ich do prívarku, alebo si ich hodím do šalátu? 😉
A presne tak to robím. Neodopieram si zdravú potravinu len preto, lebo „zoznam zakázal“. V záhrade si pestujem špenát a v letnej sezóne si ho tak, ako som vyššie písala, veru doprajem aj niekoľkokrát do týždňa. A plus si ho samozrejme mrazím. No nie v 100g kockách. 😀 Ale tak zo desať listov, ktoré potom napr. hodím v zime do kičari alebo hustej polievky.

Špenátový prívarok aj pre histaminikov

Špenátový prívarok aj pre histaminikov
Potrebujeme*:
zelenú šošovicu
malú cuketu
čerstvý (alebo mrazený hrášok)
asi 15 listov špenátu
domácu bylinkovú soľ s medvedím cesnakom
olivový olej
1 lyžicu pohánky
vajíčko natvrdo, prípadne zemiaky ako prílohu

*množstvo si prispôsobte podľa porcií, ja si robím zväčša jednu pre seba

1. Zelenú šošovicu na 2 hodiny predmočím. Je to s ňou podobne ako s červenou, varí sa kratšie ako hnedá. Poriadne ju popreplachujeme, dáme ju variť do novej vody a keď zovrie, vodu zlejeme a znovu prepláchneme. Odložíme bokom kým si pripravíme ostatné.
2. Medzitým očistíme hrášok, nakrájame na malé kocky cuketu, potrháme špenát a prepláchneme pohánku.
3. Na olivovom oleji podusíme cuketu. Následne pridáme hrášok, šošovicu, pohánku, posolíme a zalejeme vodou tak, aby jej nebolo príliš veľa, ale ani málo (radšej prilejeme ak by prívarok veľmi hustol po rozvarení šošovice a pohánky).
4. Varíme do zmäknutia a na posledných pár min pridáme špenát. Nemusíme ho zbytočne dlho variť.
5. Prívarok potom rozmixujeme tyčovým mixérom alebo ak ho robíte v multifunkčnom stroji, tak ako ja, spravi prácu za vás.
6. Prívarok netreba ničím zahusťovať, pohánka urobí svoje. Pre kyslú chuť môžeme dochutiť sumac korením, prípadne jablčným alebo vínnym octom bez histamínu, ak niekto ľúbi prívarky „octové“.
7. Podávame s vareným vajíčkom alebo zemiačikmi.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Rukolovo-koriandrový šalát s beluga šošovicou

Ja proste milujem toto obdobie! Keď sa na jar všetko prebúdza a zrazu, ani nevieme ako, je tá jar taká pokročilá, že nestíhame zbierať a spracúvať dary, ktoré nám matka príroda ponúka. 🙂 A tak dnes prinášam recept s prvými dobrotami z našej záhrady, ale aj z môjho balkóna, na ktorom si každoročne pestujem niekoľko druhov byliniek, ale aj zeleninu, dokonca ovocie (mám 2 kríky – zemolez a malinu). Ako vždy vravím, všetko sa dá, len treba chcieť a hľadať spôsoby. 😉

Rukolovo-koriandrový šalát s beluga šošovicou

Rukolovo-koriandrový šalát s beluga šošovicou
Potrebujeme:
Rukolu
Čerstvý koriander
Beluga šošovicu
Píniové oriešky
Smrekové výhonky
Sumac korenie
Himalájsku soľ
Olivový olej

1. Šošovicu uvaríme podľa správnosti (ak neviete ako to je, podrobne popísané TU). Varila som ju so štipkou asafoetidy (podpora trávenia) a perillovou soľou.
2. Rukolu zmiešame s natrhaným koriandrom, orieškami a vychladnutou beluga šošovicou.
3. Pridámé smrekové výhonky, osolíme a dochutíme olivovým olejom a sumac korením.

Tento šalát je skvelou prílohou k hlavnému jedlu ale aj ako samostatné jedlo.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Dúhový tapiokový puding

Jedlo, ktoré si vyberáme nie je len o chuti. To už určite viete, že aj vizuálne by nás malo zaujať. V dnešnej „modernej“ dobe plnej priemyselne spracovaných potravín by to nemal byť problém, no nie? Veď z pultov sa na nás škerí mnoho farebne lákavých pOtravín… Je to ale skutočne to, čo naše telá potrebujú?

Jemná komunikácia tela

Vedeli ste, že naše telo si dokáže intuitívne vybrať, čo práve potrebuje a dokáže nám to ukázať napríklad aj prostrednístvom farieb? Máte v poslednom období vo svojom jedálničku prevahu nejakej farby? Všimli ste si, že vás niektorá priťahuje viac ako iná? Môže to mať svoj dôvod. Farby v jedle sú ako jazyk tela. Keď trochu spomalíme a lepšie sa započúvame, môžeme cez ne vycítiť, čo nám robí dobre a čo zrovna potrebujeme.
Raz som si robila krásny kurz zameraný na čakry, kde nám lektorka rozprávala aj o tom, ako pod jednotlivé čakry spadajú aj k nim farebne ladiace potraviny. A tak isto ste už určite počuli, že niektoré potraviny súvisia s rôznymi orgánmi v našom tele. Jednoduch, všetko je to spolu krásne prepojené. Už vtedy ma to inšpirovalo k napísaniu niečo takéhoto na blog. Ako si to teda predstaviť v praxi?

Máme 7 farieb čakier od červenej, koreňovej až po fialovú, korunnú. Sú to energetické centrá v tele, ktorých harmóniu možno podporiť aj stravou.
1. Koreňová čakra – červená: súvisí so stabilitou, uzemnením, bezpečnosťou – podporia ju najmä koreňové zeleniny, cvikla, reďkovka, ale aj paradajky, červená paprika, červené jablká…
2. Sakrálna čakra – oranžová: ovplyvňuje kreativitu, sexualitu – podporujú ju napr. mrkva, tekvica, bataty, pomaranče, mango, marhule…
3. Solar plexus – žltá: súvisí so sebavedomím a osobnou silou – podporia ju napr. banány, citróny, ananás, žltá paprika, kukurica, žlté druhy šošovice…
4. Srdcová čakra – zelená: súvisí so vzťahmi, láskou – podporia ju napr. brokolica, šalát, výhonky, mikro rastlinky, ale aj zelené jablko
5. Krčná čakra – modrá: ovplyvňuje komunikáciu – podporia ju napr. čučoriedky, ostružiny, morské riady ale aj tekutiny ako čaje, či čistá voda
6. Čakra tretieho oka – indigová: súvisí s intuíciou – podporia ju napr. slivky, hrozno, čierne ríbezle ale aj kakao
7. Korunná čakra – fialová: spojenie s duchovnom. Táto čakra je vraj menej spojená so stravou a pri jej podpore sa skôr odporúča odľahčenie formou pôstu. Dôraz sa teda kladie na detoxikáciu a meditáciu.

No a keďže farby a čakry boli aj témou na mojich posledných ženských kruhoch, na ktoré vždy pripravujem aj zdravé pohostenie, hľadala som inšpiratívny, okulahodiaci „dúhový“ dezert a okamžite som si spomenula na tapiokový puding, ktorý mám veľmi rada a ktorý som si bola istá, že by vyzeral fantasticky. A keď si myslíte, že som pri ňom použila nejaké farbivá, omyl! 😉 Veď ma poznáte. Pokutrala som skrinky, pozrela, čo zrovna mám doma a čo by sa dalo využiť a tak vznikol tento recept.

Dúhový tapiokový puding

Dúhový tapiokový puding
Potrebujeme:
100g tapiokových perál
700ml kokosoveho mlieka (voda + 2 kopcové lyžice kokosového mlieka v prášku od Goodie)
Štipku bourbon vanilky
Sladidlo podľa chuti (nerafinovaný trstinový cukor, med)

1. Kokosové mlieko v prášku zalejeme zohriatou vodou, aby sme ho vedeli pekne rozmiešať.
2. Tapiokové perly zalejeme mliekom a dáme variť. Varí sa cca 20-25 min, kým všetky perličky nebudú priehľadné.
3. Ak použijeme cukor, tak ho pridáme rovno do hrnca počas varenia. Ak budeme sladiť medom, tak ho pridáme až po odstavení z ohňa, keď puding trochu vychhladne.
4. Vychladnutý puding si rozdelíme na toľko častí, koľko farebných vrstiev budeme chcieť a dofarbíme prirodzenými „farbami“. Ja som použila na ružovú vrstvu prach z dračieho ovocia, na fialovú prach z mrazom sušených čučoriedok, na červenú malinový alebo jahodový prach a do bielej som pridala trochu bio citrónovej kôry pre chuť.

Dúhový tapiokový puding

Tip 1: Aby ostal puding biely a tak sa dal krajšie dofarbovať, neodporúčam použiť kokosový cukor či panelu, pretože tie ho trošku zafarbia dohneda.
Tip 2: Pre ďalšie farebné inšpirácie by ste mohli použiť napríklad aj modrú spirulinu, cviklový prach, či matchu a dostať tak ešte viac farebných vrstiev.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Trhané hovädzie mäso s petržlenom a so šampiňónmi

Tento recept vznikol veľmi spontánne (áno viem, to hovorím často, ale ono to proste tak je). 🙂 Vybrala som z mrazničky mäso na vývar, no zistila som, že sú to plátky. Hanka sa už tešila na vývar, ja som sa tešila, že si z neho zamrazím a budem mať zase obed aj na ďalší raz (o vývare som viac popísala v TOMTO článku), no zároveň sa mi z tých plátkov židalo aj niečo iné a tak mi z ničoho nič napadlo trhané mäso. Dám ho variť ako na vývar nech poriadne zmäkne, vývar dostanem, mäso vyberiem a dokončím ho na ten trhaný štýl.
No a vtedy mi už v hlave začali nabiehať inšpirácie, k tomu blížiace sa sviatky, tak som si povedala, že toto by bol skvelý tip aj na sviatočný recept a pokojne aj v prvých fázach HIT (maximálne huby vynechajte, ak nemáte kvalitný zdroj). A ako teda dopadol? Takto… 🙂

Trhané hovädzie mäso s petržlenom a šampiňónmi


Potrebujeme:
hovädzie plátky (mäso máme z farmy od manžela, odporúčam samozrejme farmárske!)
petržlen (a kľudne aj inú zeleninu na vývar, mrkvu, zeler, kaleráb…)
morskú soľ
pár zrniek korenia
bobkový list
trochu mletej červenej papriky
petržlenovú vňať
vňať z jarnej cibule
fialovú cibuľu (skvelý zdroj quercetinu)
2 strúčiky cesnaku

šampiňony
zemiaky
ghee maslo
pažítku

1. Hovädzie mäso som uvarila vo vode s celou zeleninou, bobkovým listom, soľou, červenou paprikou, korením asi 3 hodiny do mäkka. Zeleninu samozrejme pridáme až po čase, aby sa nerozvarila.
2. Keď bolo mäsko mäkké, vybrala som ho z vývaru a natrhala na menšie kúsky.
3. Na panvici som rozohriala olivový olej pridala som trhané hovädzie, na tenko nakrájané šampiňóny, podliala som to vývarom a nechala som to chvíľu dusiť, aby sa chute prepojili. Na záver som pridala uvarený petržlen z vývaru nakrájaný na menšie kúsky a premiešala.
4. Trhané hovädzie som podávala s varenými zemiakmi s ghee maslom a posypala som čerstvou pažítkou z môjho balkóna.


Skvelé je, že máte vlastne rovno 2 jedlá – vývar aj hlavné jedlo. Pre Hani to bol vtedy ideál, keďže chcela vývar a plus u nej je najlepšie mať všetko zvlášť a ak to naservírujem takto spolu, celé zle a už ňou ani nepohnem 😀 takže jej som ešte uvarila ryžové rezance a bola rada za vývar s mäsom a rezancami.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Teplý čakankový šalát

Dnešný recept by som chcela poňať trošku edukatívne a to vrámci témy – horké chute. Možno ani neviete, aké sú v našom jedálničku dôležité a žiaľ, aké sú v dnešnej dobe podceňované. Ľudia prirodzene preferujú sladké chute (alebo slané, kyslé). A teraz nemyslím ani cukor ako taký, ale aj zeleninu keď si vyberajú, tak najradšej mrkvu, hrášok, kukuricu, tekvicu, nie? Ruku na srdce, kedy ste mali naposledy čakanku, pak choi, či rukolu? Nehovoriac o deťoch. Do nich je horké chute ešte náročnejšie dostať, najmä ak to nevidia ani u rodičov. A preto tu pre vás dnes mám aj špeciálny tip od našej Haničky. 😉
Najprv ale pár slov k samotnej dôležitosti horkosti…

Prečo je horká chuť taká dôležitá?

Horké látky stimulujú tvorbu tráviacich štiav, enzýmov a pripravujú žalúdok na jedlo. Podporujú činnosť pečene a žlčníka a pomáhajú telu zbavovať sa prebytočných látok. Často od mňa počúvate ódy na ajurvédu, no ona to má tak krásne nastavené. V ajurvéde má každá jedna chuť svoj význam a každá by sa mala objaviť na tanieri. Horká do pokrmu prináša ľahkosť, fyzickú aj mentálnu.
Ak máte náhodou problém rozpoznať, čo patrí k horkým chutiam, nie sú to iba vyslovene „nepríjemne horké“ veci, ako si možno často myslíte. A keď je niektorá horká potravina na vás až príliš (možno ako taká čakanka), tak je vždy fajn vyladiť ju s nejakou inou potravinou (ako ja pri dnešnom recepte napr. ghee maslo, či kardamóm). Spravme si taký malý prehľad horkých potravín, z ktorých keď si iba 3-4 zaradíte pravidelne do jedálničku, už aj to bude výhra. 🙂

Horká listová zelenina:
– rukola
– čakanka
– šalát endívia
– cviklové listy (recept na „špenát“ z cviklových listov v mojej knihe)
– púpavové listy
– žihľava

Horké druhy zeleniny:
– čierna reďkovka (používam napr. do vývaru)
– reďkovka
– kel
– ružičkový kel (jednoduchý recept polenta + ružičkový kel TU)
– brokolica

Bylinky, divoké rastliny, čaje:
– rebríček
– palina
– pestrec mariánsky (používam na spestrenie raňajkovej kaše)
– matcha (sušienky s matchou nájdete TU)

Iné horké chute:
– kvalitné kakao
– olivový olej
– tekvicový olej
– kurkuma
– senovka grécka

Môžem povedať, že ja z týchto používam všetky. V sezóne viac, najmä tie, čo sú sezónne, mimo sezóny vo forme byliniek, čajov alebo tých potravín, ktoré máme aj v zime (čakanka, čierna reďkovka, ružičkový kel a pod.). Na jar sa už neviem dočkať mladej žihľavy a púpavových listov. Najjednoduchší, najlacnejší a najprírodnejší zdroj horkej chute. 😉

Ako skamošiť deti s horkou chuťou?

Nie, nemusia jesť rukolový šalát (hoci ak chcú nech sa páči) 🙂 ale to samozrejme nehrozí ani u Hanky. 🙂 Chvalabohu ale má rada brokolicu, reďkovku, keď robím vývary a zeleninové polievky, tak sa jej tam dostanú aj ďalšie zeleniny, má rada rebríčkový čaj (robím si ho každý mesiac pri mojich dňoch), ale jej favorit je tekvicový olej. Ak sledujete aj moje sociálne siete, určite to viete, nakoľko by mohla byť chodiacou reklamou na tento olej. 😀 Už od prvých príkrmov ho miluje a to vyzerá u nás napr. tak, že kým iné deti si dajú cestoviny s kečupom alebo paradajkovou omáčkou, ona si prosí iba tekvicový olej a syr. Ryža bez tekvicového oleja? Neexistuje. Krémová polievka? S tekvicovým olejom prosím. 😀 A tak som raz premýšľala, že či aj tekvicový olej spadá pod horké chute a veru dočítala som sa, že áno. Vždy hovorím, deti sú múdre a vedomé a často najlepšie vedia, čo práve potrebujú. Skúste im ho ponúknuť alebo niekam zakomponovať a možno ani nezistia, že ho tam majú. 🙂 Tekvicový olej odporúčam od Dobrio – náš, slovenský výrobok. 🙂 A nezabudnite využiť môj zľavový kód: hitjezdravozit.

Ale prejdime už na samotný recept, lebo dnes som sa trochu rozpísala. 🙂

Teplý čakankový šalát

Teplý čakankový šalát
Potrebujeme:

1 čakanku (ak iba začínate s horkými chuťami, môže byť pol čakanky)
1 väčšiu mrkvu
polku cvikle (alebo 1 menšiu) – ja som si zrovna vtedy robila aj pečenú zeleninu, tak šla polka do rúry
1/2 ČL mletého kardamómu
1/2 ČL rímskej rasce
1 PL ghee masla
soľ

1. Mrkvu a cviklu najemno nastrúhame. Čakanku nakrájame natenko.
2. Rozpustíme na panvičke ghee maslo, pridáme rímsku rascu a necháme chvíľu popukať. Pozor aby nezhorela.
3. Pridáme zeleninu, posolíme, pridáme kardamóm a dusíme na miernom ohni (podľa potreby trošku podlejeme vodou).
4. Podávame ako prílohu, kľudne aj k mäsu, alebo k pečenej zelenine s vajíčkom, obilninou.

Teplý čakankový šalát

0 comments
1 FacebookTwitterPinterestEmail

Často sa stretávam s tým, že keď ľudia riešia potravinové intolerancie, automaticky majú pocit, že ich čaká nudná, obmedzujúca strava. Že prídu o chute, tradície, radosť z jedla. Moja skúsenosť je však úplne iná. Zároveň už dnes viem aj to, že riešením nie je silou-mocou prerábať všetky klasické recepty. Kedysi som to robila. Nahrádzala som surovinu za surovinu, používala vegánske alternatívy, náhrady, len aby výsledok vyzeral „ako originál“ (pri niektorých starších receptoch sa s tým možno ešte aj stretnete). Bola to snaha dokázať, že sa dá všetko. Lenže čím viac som to robila, tým viac som cítila, že moje telo túto komplikovanosť vlastne nechce. Postupne som pochopila, že ľahkosť v strave nevzniká z dokonalých náhrad, ale zo zjednodušenia. Z rešpektu k telu. Z práce s tým, čo je prirodzené, dostupné a zrozumiteľné.

Falošná sviečková pre intolerantných

A presne tak vznikla aj táto „falošná sviečková“. Nie je to pokus o dokonalú kópiu tradičného receptu. Nie je to ani jedlo, ktoré by sa tvárilo, že je niečím, čím nie je. Je to jednoduché jedlo z pár základných surovín, ktoré spolu dávajú chuť, hĺbku a pocit domova – bez smotany, bez zbytočných náhrad, bez preťažovania trávenia. A je výborné. Pre mňa je to dôkaz, že aj pri intoleranciách sa dá jesť chutne a „nedeľne“, bez pocitu, že sa o niečo ukracujeme. Nie preto, že všetko prerobíme na iný obraz, ale preto, že si dovolíme variť jednoduchšie. Menej zložito. Viac v súlade s telom. A možno práve vtedy vznikajú tie najlepšie jedlá.

Falošná sviečková pre intolerantných

Potrebujeme:
vykostené kuracie stehná
fialovú cibuľu alebo šalotku
bravčovú masť
3 mrkvy
2 petržleny
1 stonku stonkového zeleru
bobkový list
himalájsku soľ
čerstvo namleté korenie

1. Kuracie stehná som nakrájala na menšie „medailóniky“.
2. Na bravčovej masti som do sklovita podusila nadrobno nakrájanú fialovú cibuľu. Je ľahšie stráviteľná ako klasická a je skvelým zdrojom quercetinu (najmä šupka – malý tip: ak máte cibuľu od farmárov, keď robíte vývar, použite ju aj so šupkou). 🙂
3. Na cibuľku pridáme mäso, posolíme ho a 5-10 minút ho osmahneme.
4. Zatiaľ si ošúpeme zeleninu a na drobno ju nakrájame.
5. Mäso vyberieme z panvice a premiestnime do zapekacej misy. Dáme piecť na 25min do vyhriatej rúry na 190°C.
6. Do výpeku v panvici pridáme zeleninu, bobkový list, korenie, prípadne ešte soľ podľa chuti a podlejeme trochou vody. Dusíme pod pokrievkou do zmäknutia. Vyberieme bobkový list a následne zeleninu rozmixujeme. Môžeme pridať vodu ak chceme redšiu omáčku alebo naopak nechať hustejšiu, skôr ako pyré (ja to mám radšej tak). V tomto prípade vôbec nie je nutné používať smotanu alebo niečo na zahustenie. Samozrejme ak by ste mali potrebu zjemniť omáčku a nemáte potravinové obmedzenia, môžete použiť kvalitnú smotanu.
7. Mäso vyberieme z rúry a podávame na zeleninovom pyré. Ako prílohu som tentoraz zvolila moju nekysnutú, bezmliečnu knedľu (recept nájdete v mojom vianočnom e-booku), ale pokojne môžete použiť aj ryžu alebo domáce halušky.

kuracie stehná s omáčkou

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Novoročná šošovicová nátierka so sušenými slivkami

Táto nátierka vznikla veľmi spontánne, tak, ako mnohé recepty u mňa. 🙂 No a keďže som ju robila na kruhy, kde ju ochutnalo viacero ľudí a všetkým veľmi chutila, utvrdila som sa v tom, že rozhodne musí ísť na blog! Ešteže som ju predtým aspoň narýchlo cvakla. Niektorým dokonca chuťou pripomínala oškvarkovú, napriek tomu, že nátierka je úplne vegánska.

Novoročná šošovicová nátierka so sušenými slivkami


Potrebujeme:
200g červenej šošovice
1 stredne veľkú fialovú cibuľu
3 sušené slivky
olivový olej
soľ
1/2 ČL celej rasce
1/4 ČL asafoetidy (čertovo lajno)*
1/2 ČL sumac korenia**
1 ČL javorového sirupu
čerstvo namleté čierne korenie podľa chuti

* Toto korenie môžete vynechať, ak ho doma bežne nemáte. No je skvelým spoločníkom práve so strukovinami vďaka podpore trávenia.
** Ak sumac korenie nemáte, môžete použiť aj 1 ČL citrónovej šťavy z bio citróna (opatrne pre HIT začiatočníkov). Avšak sumac je jedno z mojich najobľúbenejších a najzákladnejších korení. Dodá dokonalú, prirodzenú kyslosť jedlám.

1. Šošovicu na hodinu namočíme. Hoci pri červenej to nie je nutnosť, ja rada predmáčam všetky strukoviny. Následne ju niekoľkokrát prepláchneme a dáme variť s malým množstvom vody po prvé zovretie. Vodu zlejeme, šošovicu ešte raz prepláchneme a dáme variť s novou vodou (cca 400ml).
2. K šošovici pridáme rascu, asafoetidu a soľ a uvaríme domäkka, resp. pokojne do rozvarenia.
3. Medzitým na olivovom oleji podusíme fialovú cibuľu s lyžičkou javorového sirupu.
4. Vychladnutú šošovicu rozmixujeme s cibuľou, sušenými slivkami, sumac korením (sumac nevaríme, lepšie si zachová prospešné látky) a podľa potreby ešte dochutíme korením, prípadne soľou.

Ak chcete menšie množstvo nátierky, odporúčam robiť polovičnú dávky. Táto vyjde pre viacero osôb alebo na viac dní, čo ale ja pri HIT neodporúčam.

Poznámka: Hoci červená šošovica je jednou z najľahšie stráviteľných strukovín, pri tejto nátierke by som bola opatrná, ak ste na FODMPA diéte, nakoľko sa tam stretáva viac tzv. vysokofodmap potravín – strukovina, sušené ovocie, cibuľa. Otestujte v malom množstve.

0 comments
1 FacebookTwitterPinterestEmail
Domáca čokoláda /aj pre histaminikov/

Vždy keď si robím čokoládu, dostanem na sociálnych sieťach otázku „Aké pomery dávaš?“ A väčšinou je moja odpoveď „Od oka“. 🙂 Odpoveď, ktorú chce počuť každý follower foodblogera, haha. Tak som to konečne dala dokopy a povedala som si, že kedy keď nie teraz, v tomto sviatočnom období. 🙂

Môžu čokoládu histaminici?

Je fajn, zase si pripomenúť ako je to pri HIT s čokoládou a kakaom… Ale dnes fakt iba v jednej vete, lebo komplexný článok na túto tému už na mojom blogu nájdete TU.

Pri kakau a čokoláde treba dbať na:
1. Kvalitu!
2. Aby nebola alkalizovaná!
3. A samozrejme aj na množstvo a kombinácie.

Ale teda tie prvé dve sú kľúčové. Preto je Kakawco za mňa jednoznačná voľba už roky! A hoci majú v ponuke aj čokolády, ja si najradšej vyrábam svoju, do ktorej si čokoľvek popridávam alebo si z nej spravím zaujímavé tvary, tak ako dnes, v duchu Vianoc. 🙂

Domáca čokoláda


Potrebujeme: 
100g kakaového masla
60g nealkalizovaného kakaa od Kakawco (ak je sladené panelou, tak nepridávam žiadne sladidlo, ak je 100%, tak pridám sladidlo podľa chuti)
štipku soli
+ na ozdobu čokoľvek – keď robím lámanú čokoládu, rada používam mrazom sušené maliny, kokosové chipsy, kakaové bôby, včelí peľ, rôzne drvené oriešky…

Postup je v mojom prípade jednoduchý (nechystáme luxusné čokolády, takže žiadne temperovanie, teplomery a nič podobné ja neriešim, ide mi o to, mať chutnú čokoládu z kvalitných surovín) 🙂

1. Kakaové maslo roztopím vo vodnom kúpeli (hrniec na hrniec).
2. Keď je úplne tekuté, pridám kakao, štipku soli, prípadne sladidlo.
3. Miešam kým sa ingrediencie spoja.
4. Následne zmes vylejem na plech s papierom na pečenie a posypeme dobrotami alebo ju nalejem do silikónových foriem na bonbóny. Tie tie tiež môžeme naplniť, napr. orechovým maslom.
5. Chvíľku nechám čokoládu tuhnúť na stole pri izbovej teplote, potom ju odkladám do chladničky, kde ju aj skladujem.

 

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Vianočné sušienky bez umelých farbív

To, že som zástancom prirodzených a kvalitných potravín o mne viete. Tým pádom je jasné, že vianočné cukrovinky s umelými farbivami či esenciami u mňa neprichádzajú do úvahy. Roky napríklad nezdobím medovníky krikľavými polevami, preferujem radšej rôzne tvary formičiek, ktoré vykúzlia tiež krásny medovník. Avšak nie je nutné sa farieb pri pečení úplne vzdať. Treba len vedieť, ako ich nahradiť a práve preto vám dnes prinášam tento recept. Použila som pri ňom 2 „farby“/ príchute, no na konci receptu pre vás mám aj ďalšie tipy.
V krátkosti by som ešte upozornila aj na tzv. esencie. Vyhnime sa prosím vanilkovej esencii, či škoricovej a neviem akej aróme. Vyrábajú sa synteticky, často obsahujú izolované aromatické zlúčeniny (napr. vanilín namiesto vanilky), rôzne rozpúšťadlá, umelé nosiče vôní a pod. U citlivejších ľudí môžu spôsobovať podráždenie kože, bolesť hlavy, zhoršenie trávenia, HIT prejavy… Namiesto nich voľme prírodnú vanilku, škoricu a iné koreniny, ktoré pôsobia harmonickejšie a často aj liečivo (napr. pravá škorica je protizápalová a podporujúca trávenie).
Jaj! A zabudnime na to, že mnohé tzv. „HIT zoznamy“ hádžu škoricu do „zakázaných“ potravín. O tom som už ale hovorila veľakrát – komplexnejšie napríklad aj v mojej novej knihe.

Vianočné sušienky bez umelých farbív

Vianočné sušienky bez umelých farbív
Na základný recept potrebujeme:

200g hladkej špaldovej múky
70g nerafinovaného trstinového cukru (zomletého na práškový)
1 vajce
90-100g masti alebo ghee masla (odskúšané obe verzie)
štipku soli

Matcha-vanilka
K cestu pridáme 5g kvalitného matcha prášku (cca 2 ČL) a 1 vyškrabaný vanilkový struk.

Višňa-škorica
K cestu pridáme 50g višňového prachu, ktorý si pripravíme zomletím mrazom sušených višní na kávovom mlynčeku a 1/2 ČL cejlónskej škorice.

Vianočné sušienky bez umelých farbív 1
Postup:
1. Múku zmiešame s práškovým cukrom, soľou a príchuťami.
2. Pridáme vajce a zmäknutý tuk (nie tekutý) a vypracujeme cesto.
3. Odložíme ho nakrátko do chladničky. Ja som dokonca robila aj napriamo, bez zachladenia, len som viac múčila dosku.
4. Z cesta potom vykrajujeme ľubovoľné tvary.
5. Sušienky pečieme pri 180°C 9-10 minút (závisí aj od rúry a hrúbky vykrojenia).

Vianočné sušienky bez umelých farbív 2

Tipy na záver:
1. Hmotnosť tuku závisí od veľkosti vajíčka. Pri jednom ceste som mala menšie vajce a mala som pocit, že sa cesto nechce tak dobre spojiť. Pridala som ešte trochu tuku a hneď to šlo.
2. Nemusíte sa obávať masti. Na chuti absolutne nie je poznať, že sušienky sú robené s ňou. Ak ale predsa máte rešpekt, odporúčam matcha-vanilku s gheečkom (tam sa mi vyslovene tá chuť gheečka aj hodí a krásne s nimi ladí). A višňové so škoricou pokojne s masťou, nakoľko višňa má v tomto prípade veľmi intenzívnu chuť.
3. Skúšala som aj potlačové sušienky,. Krajšie vyzerali pred upečením, no pri pečení s ghee maslom potlač po upečení nevynikne tak pekne. Radšej by som volila obyčajné vykrajovačky.
4. Okrem týchto 2 prírodných „farbív“ môžete použiť aj prach z mrazom sušených malín, moruší, dračieho ovocia, či cviklový prach.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Novšie príspevky