Histaminik by si možno povedal, že v Taliansku sa už asi nikdy nenaje. Aj ja som mala podobné myšlienky a preto som dovolenku na tomto území akosi stále kládla bokom a volila som radšej iné destinácie.
Tento rok sme sa však rozhodli, že by sme si pozreli Toskánsko, o ktorom som už dlho snívala a keďže som už za tie takmer tri roky s HIT trochu skúsenejšia, vedela som, že to nebude problém.

Paradajky, paradajky, všade samé paradajky

Človek si myslí, že v Taliansku nemajú inú potravinu ako paradajky. Áno, je pravda, že ich tam majú dosť, že ich národné jedlá sú tiež prevažne paradajkové, no nie je to tak, že by sa im nedalo vyhnúť.
V prvom rade sme si zabezpečili dovolenku tak, aby sme boli v apartmáne a aby som si vedela navariť. Už aj posledne sme boli na Mallorce v apartmáne a napriek tomu, že ľudia skôr volia all inclusive, pretože na dovolenke chce každý iba “ničnerobiť”, ja som foodblogerka a varenie mi neprekáža. Najmä ak sa ocitnem v krajine s tak pestrým zastúpením ingrediencií, ktoré možno u nás ani nedostať.
Ak by som povedala, že som si počas nášho toskánskeho týždňa paradajky nedala, klamala by som. Siahla som po oranžových, ktoré mi odporučila miestna delegátka a dala som si z nich asi 2x.
Raz k cestovinám a druhý krát do tohto úžasného šalátu spolu s čerstvými olivami:

Čo všetko sa dá na toskánskom trhu kúpiť?

Všetko, čo je práve v sezóne. Boli veci, ktoré mi chýbali, no páčilo sa mi, že každý trh, či supermarket ponúkal viac menej to isté, čo svedčí o tom, že byť sezónny je pre nich obzvlášť dôležité. A tak moje nákupy vyzerali prevažne takto:

Nesmela chýbať mladá cuketa, spolu s kvetmi, ktoré sa dajú napríklad naplniť a vypražiť, okrúhla cuketa, špargľa, artičoky, hrášok, mrkva, fenikel, čerstvá bazalka či rôzne druhy šalátov. Z nich ma najviac zaujal tento:

Chutil v podstate úplne rovnako ako ľadový šalát, len mal trochu pevnejšie listy, ktoré tak rýchlo nezvädnú ani po tom, čo na ne nalejete zálievku.

Čo sa týka ovocia, sezónu mali hlavne jahody, čerešne, citróny, no samozrejme našli sa aj jablká, banány a dokonca už aj melón. Prekvapilo ma, že exotické ovocie u nich veľmi “v kurze” nie je, no po pravde, ani sa nečudujem. Keď majú toľko svojho, načo by dovážali maracuju, pitahayu, či iné.

Dobroty z miestnych trhov:

Tentoraz som si toho z domu brala oveľa menej

Ak si spomínate na môj prvý dovolenkový článok, na Mallorcu som si toho vtedy brala skutočne veľa. Tentoraz som to už nebrala až tak vážne, veď koniec koncov ovocie a zelenina sú všade a na Mallorce som potom natrafila aj na bio obchody (tie sú už v dnešnej dobe tiež na každom rohu).
A tak som si zabalila skutočne iba potrebné veci (z ktorých som polovicu aj tak doniesla domov). Deň pred odchodom som to natáčala aj na svoje insta stories, tak ste to možno zachytili, no ak nie, išlo o ryžu, quinou, ovsené vločky, himalájsku soľ, koreniny (ako kurkuma, Sumak, či škorica), raňajkový mix semienok (chia, ľanové, nejaké orechy a sušené ovocie), raw tyčinky a doma napečené špaldové krekry, cookies a chlieb, ktorý som si hneď po príchode rozporcovala do mrazničky a tak som z neho mala dokonca ešte aj na cestu domov.
Ostatné ako napr. olivový olej či med som si zabezpečila od našich domácich, no a supermarkety tiež nie sú na zahodenie. Takým hlavným je u nich asi Jednota, ktorá sa však od tej našej pomerne dosť líši. 😀 Informovala som sa aj u delegátky, ktorá hovorila, že Toskánci sú veľmi hrdí na svoju úrodu a u nich by sa ani len do supermarketu nemohlo dostať nič, čo by bolo nejako chemicky ošetrované či nekvalitné. Preto som sa nemusela báť nakupovať zeleninu ani tam. Samozrejme, keď som mala možnosť, radšej som siahla po tej trhovej. V supermarkete som však natrafila aj na rastlinné mlieka, bio kútiky s produktmi, ktoré bežne dostať aj u nás a dokonca som si kúpila gaštanovú múku za polovičnú cenu ako bežne kupujem tu. Sranda, že? 🙂

Ako vyzerali naše obedy a večere?

Keď sme išli na celodenný výlet, dali sme si výdatnejšie raňajky a zabalila som si so sebou prevažne nejakú raw tyčinku, jablko, či mandle. Hlavné jedlo sme potom riešili večer.
Obedovať sme obedovali asi 2x, keď sme prišli domov z trhu s čerstvou rybou (to som predsa nemohla nechať odstáť do večera) a posledný deň, keď nám začalo poprchávať a my sme sa už aj tak pomaly balili domov.

Ryba bola famózna! Biele rozpadávajúce sa mäsko a tá čerstvosť! Prosím, ak nemáte vyslovene nejakú alergiu na ryby a ak skutočne máte na dovolenke overený zdroj, papajte ich!! Nám s výberom poradil Maťko Záhumenský, ktorý žije v malebnej toskánskej dedinke, kde sme nakupovali a keďže pozná “pani s rybami”, nemala som ani na sekundu pochybnosti, že by rybka nebola čerstvá alebo kvalitná.
A nemýlila som sa, pretože obed dopadol bez reakcie. 😉

Posledný deň som už moc nechcela experimentovať, predsa len sme mali pred sebou dlhú cestu a keďže cestovanie môže byť miernym stresom, zvolila som trošku nízkohistamínovejší obedík.

Ryža s kurkumou a rozmarínom a k nej dusená zeleninka (fenikel, cuketa, mladá cibuľka) a varená špargľa.
Ozaj, ak neviete ako správne variť zelenú špargľu, poradím vám. Konečne som ju aj ja varila tak, ako sa má! Doma ju totižto vždy ošúpem, lebo som neveriaci Tomáš a šúpem všetko čo len nie je z našej záhrady, či od susedov alebo z trhu. Tu som ju iba poriadne premyla a strčila do vysokého hrnca s vriacou vodou tak, že hlavičky ešte trochu trčali. Povarila som pár minút a hotovo.

Reštaurácie nie sú tabu

Ani reštaurácie nemusia byť tabu, ak nájdete kvalitnú (nie prvý fast food, ktorý vám padne do cesty) a ak sa informujete, čo dané jedlo, ktoré ste si vybrali obsahuje. Samozrejme, že aj ja by som ochutnala taliansku pizzu, či cestoviny s plodmi mora alebo kopou parmezánu. Taká odvážna ale nie som. Možno niekde doma v pokoji, kde by som vedela, že na druhý deň mi trebárs môže byť zle, by som to riskla. (TOTO SA ODO MŇA NEUČTE!! Ja len často neviem povedať nie a chcem vyskúšať aj to, čo by som nemala.) 😀 Avšak vonku uprostred toskánskeho veľkomesta som bola rozumná. A tak si pizzu dal manžel a ja som ostala pri cestovinách s estragónovým pestom, ktoré boli vegan, takže nehrozil ani zrejúci syr. Jediné, čo obsahovali boli asi 3-4 cherry paradajky, ktoré som pokojne mohla vynechať (zlatí, zhovievaví čašníci), no povedala som si, že tých pár kusov mi neublíži a nebudem kaziť jedlo, ktoré oni bežne takto podávajú. Nakoniec som paradajky ani nezjedla všetky (pre istotou).

Úplne hladko sa to však u mňa nezaobíde

Na záver doplním informáciu, z ktorej sa možno poučia takí pažravci ako som aj ja. Ak by som jedla iba toto, čo som opísala vyššie, garantujem Vám, že by som bola celý týždeň v suchu bez reakcií. Dokonca som si dala aj 3x zmrzlinu, raz vegan mango, raz žltý melón a raz pistáciovú (tá bola asi mliečna, no nevadila mi) a ochutnala som aj cantuccini – s mandľami a ešte aj s kandizovaným pomrančom. Bez problémov!

Jediný problém nastal keď som sa nevedela skrotiť a to presne v ten deň, keď sme obedovali v reštaurácii. Keďže som mala narodeniny, na ten deň som si dopriala viac než by bolo nutné a na druhý deň som mala trošku tráviace ťažkosti. Ale uznajte…po cestovinách s trochou paradajok som si dala 3 čokoládové pralinky v miestnej čokoládovni, kde nás srdeční Taliani ponúkali na predajni (úprimne, odolali by ste?) k tomu som si dala večer čerstvý syr z trhu (avšak nebol ovčí ale kravský…no povedala som si, a čo, risknem, dobre padne k vínku) a veru dali sme si na zdravie aj vínko. I keď bezhistamínové, pri tých kombináciách, ktoré mu predchádzali by ma nespasila ani voda. 😀

Čo z toho vyplýva?

Ak viete, kde máte svoje hranice a ak nepojete piate cez deviate, aj na dovolenke sa dokážete krásne vystravovať. Žiaľ, chybou mnohých ľudí (a najmä nás Slovákov) je, že dovolenka = obžerstvo. A to je pre hsitaminika absolutne neprijateľné!