Presne pred dvoma rokmi v tomto období mi potvrdili histamínovú intoleranciu.
Môžem povedať, že od vtedy sme sa celkom skamarátili, viem, čo si môžem dovoliť a kedy si to môžem dovoliť a naopak viem aj to, čo mi škodí najviac.
Posledné týždne som sa ale znovu akosi viac začala zaoberať lekármi. Nedalo mi, že sa ešte vždy vyskytujú situácie, keď si neviem rady a mám pocit, že reagujem neprimerane k okolnostiam. Rozhodla som sa teda pre radikálny krok a to ísť na vyšetrenie ku gastroenterológovi. Radikálny preto, lebo ja mám z lekárov najväčší stres na svete a kolonoskopické či endoskopické vyšetrenie u mňa nikdy neprichádzalo do úvahy. O to zvláštnejšie je, že som sa tam sama dobrovoľne objednala.
Na moje veľké šťastie doktorka postupovala podľa akýchsi noriem, tj. spravila mi najprv vyšetrenie ultrazvukom, odobrala mi vzorku stolice a krvi a dohodli sme sa, že termín na endoskopiu, prípadne kolonoskopiu spravíme až po obdržaní výsledkov. Keď už som tam ale bola, spravili sme aspoň vyšetrenie SIBO (viac sa o tomto ochorení dočítate v skvelo vypracovanom článku od Histamínovej Kašulky TU).
A výsledok? Negatív!
Z ambulancie som teda odchádzala s kľudom, no zároveň s miernym znepokojením, čo prinesú o dva týždne laboratórne výsledky.

Do tohto môjho zážitku som vás zasvätila aj v príspevku na FB a sľúbila som, že sa ozvem, ako to celé dopadlo. Až teraz som sa konečne dostala k všetkým výsledkom. Krv som mala už minulý týždeň, no na stolicu sa ešte čakalo.
A výsledky? NEGATÍV!
Konkrétnejšie – stolica úplne v poriadku, to mi oznámila iba sestrička a na výsledky z krvi mi k telefónu dala doktorku. Viete si predstaviť ten vnútorný pocit, ktorý som prežívala? ,,Fííha, ide mi dať k telefónu doktorku, určite tam niečo nie je v poriadku.“ Zmýlila som sa. Asi mi len osobne chcela oznámiť, že tam nie je ani malý náznak celiakie a že je všetko v úúúplnom poriadku. Endoskopia teda nie je podstatná. A kolonoskopia v mojom veku už vôbec. Ale vlastne to mi povedala ešte vtedy, keď som u nej bola v ambulancii.

V mojej hlave nastala otázka, prečo vôbec riešim lekárov, keď mi spôsobujú viac zdravotných ťažkostí ako v skutočnosti mám? (Nemám teraz na mysli lekárov ako fyzické osoby ale stres, ktorý je spôsobený tým, že vôbec takéto vyšetrenia musím podstupovať – a to som ešte obstála celkom dobre). Vtedy som si povedala DOSŤ! 

V práci sme mali rušné týždne a niekedy skutočne nebol čas poriadne sa ani najesť a tak som úplnou náhodou absolvovala spontánnu týždňovú eliminačku. Samozrejme, nie úplne eliminačku akú podstupujeme na začiatku HIT, iba som jedla poctivo nízkohistamínovo, bez akýchkoľvek hlúpostí, experimentov a bez zbytočného stresu. To, že sme mali veľa práce hneď neznamená, že ma to stresovalo. Svoju prácu milujem a bol to týždeň, ktorý bol síce pracovne náročný, lebo som robila od rána do večera viac dní po sebe, ale stres mi to nespôsobovalo. Po práci sme sa ešte išli prejsť do parku, pozrela som zvieratká alebo sme večer trochu posedeli s kolegami a zrazu skončil deň. Nemala som teda čas zbytočne prekombinovávať svoje stravovanie, či „žrať hlúposti“. Viete ako to je, človek keď sa nudí poje všeličo. A druhá „múdrosť“, človek keď veľa premýšľa/špekuluje, privolá si reakcie bezdôvodne.
Za tento týždeň mi nebolo NIČ! Ani nafúknuté brucho, ani migréna, ani tráviace ťažkosti…
Keďže si ešte stále poctivo zapisujem svoje reakcie, zalistovala som v stravovacom diáriku a uvedomila si, že som za celý týždeň dávala „usmievavé tváričky“, pričom týždne dozadu sa tam veru často vyskytovali „plačkovia“.
Pri týchto dňoch mám poznámky ako:
* neodolala som – kúsok cheesecake-u
* večera – lečo
* pečené zemiaky – nafúknutá
* slivkové gule (zemiakové cesto) – kŕče, nafúknutá
* X – stres, vystúpenie
* X – stres, úrady
* X – stres, gastro NZ

Trošku som vás zasvätila do mojich súkromných poznámok a vidíte, že vždy, keď som mala nejaký problém za tým niečo stálo. Buď moja hlúposť, že som neodolala napríklad cheesecake-u, pričom viem, že mi kravské mlieko nerobí dobre, dala som si lečo, mega histamínové jedlo, lebo som naňho mala chuť a nejedla som ho už dva roky alebo zemiaky, ktoré ma neskutočne nafukujú a niekedy mi spôsobujú až kŕče, no raz za čas im nedokážem odolať.
Človek občas potrebuje zhrešiť a vtedy som si vedomá toho, že to prináša nejaké následky. Nezhreším polotovarmi, nezhreším nezdravými hlúposťami, zhreším jedlom, ktoré mám rada, napriek tomu, že viem, že mi nerobí najlepšie.
Stres je kapitola sama o sebe. V tieto dni, keby som aj jedla celý čas iba ryžu, reakcie by boli tak či tak. To už je z časti aj v mojej hlave a musím s tým bojovať inak, ako návštevami rôznych lekárov, ktorý mi ešte prilejú poslednú kvapku do pohára.

Záver je teda jasný. Som histaminička, ktorá ešte k tomu zle znáša kravské mlieko, no okrem toho je úplne zdravá a vytvára si zbytočne sama stresy! Áno, na histamínové jedlá zareagujem, ale to je úplne normálne, keďže histamínovú intoleranciu mám a ak pohárik preplním, musím niesť následky. Keby som sa stravovala ukážkovo ako z „histamínového šlabikáru“ a nestresovala nad hlúposťami bola by som úplne v poriadku. Ono sa to dá a v podstate tak aj žijem, no nikto mi nevezme to, že som milovníčkou jedla a keď dostanem chuť na lečo, tak si sakra lečo dám! 😀
Z poslednej vety si samozrejme príklad brať nemusíte. Ja to mám v povahe, že jedlu odolať často neviem a potom na to doplatím. Viem ale zhodnotiť, kedy si to môžem dovoliť a kedy nie, a preto nie je pravidlom, že mi to ublíži za každých okolností.
Príklad si ale berte z toho, že sa netreba toľko zamýšľať nad tým, čo nám škodí. Sme histaminici a ak sa iba neukáže nejaký iný zdravotný problém (ktorý sa v mojom prípade chvalabohu neukázal), reagujeme na histamínové jedlá či stres odôvodnene. Ak ale reagujete aj na niečo iné, tam už potom treba hľadať ďalšie príčiny – celiakia, intolerancia laktózy, SIBO – a nezvaľovať všetko iba na HIT.