Ja som zástancom názoru, že všetky, pretože každá jedna korenina má svoju „úlohu“ a ak viete, kde ich kupovať, ako ich skladovať, kedy a v akých kombináciách ich používať, nemôžu vám uškodiť.
Koreniny a bylinky sú každodennou súčasťou mojej stravy. Viete si predstaviť, aké by boli bez nich jedlá jednotvárne a plané?
Mnohí histaminici tvrdia, že varia stále to isté dokola. Je fakt, že máme obmedzenejší jedálniček, no práve vďaka nim si dokážeme navariť vždy niečo nové.
V mojich receptoch som už veľa druhov predstavila podrobnejšie, avšak taký komplexnejší článok ste tu odo mňa ešte nemali. Dnes sa zameriam iba na koreniny, pretože bylinky si tiež vyžadujú samostatný článok.
Ktoré v mojej kuchyni nesmú chýbať?
Sú koreniny, ktoré v mojej kuchyni nesmú chýbať za žiadnych okolností. Takými sú galgant, kurkuma, sumach, čierne korenie a škorica ktoré používam denne.
Ostatné zaraďujem medzi také, ktoré tiež využívam, no ak ich doma zrovna nemám, viem si vystačiť s tými základnými. Sú to: kardamón, koriander, nigella sativa, sladká červená paprika, fenikel, rasca, bobkový list, senovka grécka či horčičné semienka.
Všetky skladujem v sklených uzatvárateľných dózach.
Kvalita, kvalita, kvalita!
V prvom rade musím upozorniť na fakt, že nie sú koreniny ako koreniny! Nikdy nekupujem koreniny v bežných supermarketoch! Aj keď vám povedia, že taká alebo onaká značka patrí k tým najlepším, ja im proste neverím. Človek už dnes nemôže vedieť, čo všetko sa k nim pridáva, kedy boli zomleté a teda nakoľko sú čerstvé. O rôznych zmesiach sa asi nemusím vyjadrovať vôbec (korenie na mäso, ryby a podobne). To všetko si dokážete namiešať aj vy sami. Stačí iba pár jednodruhových korenín, mažiarik a máte hotovo.
Iste viete, že je najlepšie kupovať celé korenia, ktoré si zomeliete (alebo podrvíte) sami. Už zomleté koreniny totižto časom strácajú svoju arómu i účinky. Samozrejme nie každý má také možnosti a práve preto ma teší, že niektoré eshopy majú v ponuke možnosť zomletia podľa vašej objednávky. Takým je aj Mikori.
Mikori má v ponuke koreniny, bylinky, domáce zmesi, ktoré sami vyrábajú ale aj soľ či cukor. Najviac oceňujem už spomínanú možnosť zomletia ale i rôznorodosť tovaru a ich zerowaste balenia. Môžete si vybrať, či vám koreniny pošlú v papierových vreckách alebo v sklenom poháriku a komunikácia s obchodom je tiež veľmi príjemná a profesionálna. Vidieť, že sa vyznajú a že kvalita je pre nich prvoradá, čo je dôležité aj pre nás, histaminikov.
Ako ktoré koreniny využívam ja?
Dnes vám nebudem písať pôvod či zaujímavosti o koreninách, pretože tie sú pekne popísané aj na spomínanom e-shope pri konkrétnych druhoch. Skôr sa zameriam na to, ako ich využívam ja. Možno sa zoznámite aj s takými, ktoré nepoznáte alebo ste ich ešte neskúšali pretože ste nevedeli čo si s nimi počať.
Kurkuma a Galgant: O týchto dvoch koreninách som už písala v samostatnom článku, no nesmú chýbať ani v tomto, keďže neprejde deň, keď by som nepoužila aspoň jednu z nich.
Galgant môžete pridať do čohokoľvek, nemá výraznú chuť, len si treba dať pozor aby ste pridali skutočne iba štipku, pretože vo veľkom množstve z neho jedlo môže zhorknúť.
Naopak z kurkumy sa nebojím pridať aj trošku viac. Milujem, ako krásne sfarbí jedlo a považujem ju za jednu z najprotizápalovejších korenín.
Sumach: Toto krásne červené, voňavé korenie som si zamilovala. Má jemne citrónovú príchuť a preto ho milujem využívať do šalátovej zálievky, pomazánok ale aj na akékoľvek zeleninové jedlo. Nie je dôležité variť ho, preto ním pokojne posypte jedlo až po dovarení.
Čierne korenie: Je akýmsi základom v každej bežnej domácnosti. Pri HIT sú z neho ale ľudia zmätení. Ja som ho vyše roka tiež nepoužívala (áno, kvôli zoznamom). Potom som však začala viac „študovať“ a zistila som, že HIT neohrozuje, priam naopak zabraňuje uvoľňovaniu histamínu a teda pôsobí protialergicky. Od vtedy ide do všetkého tak ako to bývalo kedysi. Samozrejme používam iba celé korenie, ktoré mám v mlynčeku.
Škorica: A máme tu ďalšiu zo „zakázaných“. Ani neviem spočítať, koľko otázok ohľadne škorice som už dostala. Opäť dokážem vyzdvihnúť iba kvalitu. Škoricový cukor, ktorý kúpite v obchode so škoricou nemá nič spoločné!! Niečo iné je cejlónska, vietnamská či cassia škorica. Všetky mám odskúšané a v sladkých jedlách mi ju nedokáže nahradiť nič.
Sladká červená paprika: Tiež som ju donedávna nepoužívala a nehovorím, že teraz ju pridávam do každého jedla, no granatiersky pochod, či tradičné polievky si ju vyslovene žiadajú. Vyhýbam sa jedine štipľavej. Mne osobne sa pikantné veci vo všeobecnosti neosvedčili.
Kardamón: Vo väčšom množstve využívam mletý. Či už do rôznych zmesí, ktoré si sama vyrábam a potom ich pridávam do ryže, curry, zeleninových jedál, ale používam ho aj do sladkého pečiva. Mama si z neho dokonca štipku dáva do kávy. Zbavuje ju pocitu pálenia v žalúdku. Celý používam napríklad do polievok alebo si z neho robím čaj. Veľký rozdiel medzi nimi nie je, no tobolky majú o niečo bohatšiu vôňu a chuť.
Bobkový list: Bobkový list máme zasadený v črepníku, takže viac bio ho už ani nemôžeme mať. Jeden lístkoček pridám do polievok, k šošovici (strukovinám) alebo do zemiakového prívarku. Chráni žalúdok a možno ste nevedeli, že jedna z jeho účinných látok bojuje proti uvoľňovaní histamínu.
Nigella sativa: Alebo aj čierna rasca má silnú, špecifickú chuť, preto z nej stačí pridať pár semienok a nie na začiatku varenia ale až chvíľu pred dovarením. Ja ju používam vždy v kombinácii so strukovinami a sem tam aj v zeleninových jedlách.
Fenikel a rasca: Tieto dve koreniny sú väčšinou súčasťou niektorej z mojich zmesí alebo ich pridávam do pečiva. Okrem toho si z feniklu robievam čaj, ktorý prospieva pri nafúknutom brušku.
Horčičné semienka a koriander: Sú to koreniny, ktoré používam asi najmenej. Horčičné semienka napríklad na marinádu na mäsko, koriander prevažne do zmesí a obe sa hodia aj do šalátov. Nedávno som ich dokonca skombinovala s rascou, saturejkou, nigelou a bobkovým listom a spolu tak dodali skvelú chuť polievke zo zelenej šošovice. (Recept nájdete na konci článku.) 😉
Senovka grécka: Senovke som dlho nevedela prísť na chuť. Nevoňala mi, čo je zlé, pretože mňa ak nechytí vôňa, chuť ma presvedčí už iba ťažko. Okrem toho sa skoro vôbec nedá rozdrviť v mažiariku a keďže som si ju nedala zomlieť, nevedela som, čo si s ňou počať. Jej chuť je dosť horká a vynikne v kombinácii s kurkumou alebo nigellou. Stačí z nej iba malé množstvo, pridávajte ju na začiatku a ak sa dá, najprv ju vždy opražte (nasucho alebo na oleji).
Iba nedávno som zistila, že sa dá klíčiť a tak som to okamžite musela vyskúšať. Už o dva dni som mala krásne dlhé klíčky a čuduj sa svetu, aj „smrádok“ sa stratil. 😛 Ich chuť mi pripomína reďkovku a v naklíčenom stave svoju horkosť skoro úplne stráca. Od vtedy senovku už iba klíčenú. 😉
Verím, že vám moje tipy pomohli a že ste sa utvrdili v tom, že korenín sa netreba obávať napriek tomu, čo všetko rôzne zoznamy popíšu. Ja osobne som zástancom názoru, že neexistuje korenie, ktoré by vyslovene škodilo. Treba len vedieť správne kombinovať a dbať na kvalitu!
Na záver vám pripájam recept na výbornú polievku zo zelenej šošovice v ktorej som využila niekoľko druhov korenín naraz.
Potrebujeme (na 3-4 porcie):
1 pór
4 mrkvy
1 paštrnák
2 petržleny
1 menší zeler
4 zemiaky
1 kvaku
100g zelenej šošovice (na 2-3 hodinky predmočíme)
2 strúčiky cesnaku
asi 2 cm čerstvého koreňa kurkumy
olivový olej
himalájsku soľ
koriander
rascu
horčičné semienko
čierne korenie
1 bobkový list
nigellu sativu
saturejku
galgant
1. V mažiari rozdrvíme koriander, rascu, horčičné semienko a korenie a primiešame k nim saturejku a štipku galgantu.
2. Zeleninu ošúpeme a nakrájame.
3. Na olivovom oleji opražíme najprv pór a naňho pridáme koreninovú zmes.
4. Následne pridáme zeleninu, prepláchnutú, predmočenú šošovicu a zalejeme vodou.
5. Do polievky pridáme aj bobkový list, kurkumu, celé strúčiky cesnaku, soľ a varíme približne 35-40 minút.
6. 5 minút pred koncom pridáme pár zrniečok nigelly sativy.
7. Ak chcete mať polievku výdatnejšiu, môžete pridať aj cestoviny, uvarenú pohánku či melence, ktoré som robila v TOMTO recepte.
