Dlho som premýšľala, ako začať písať tieto články, no čo budem chodiť okolo horúcej kaše… Čakáme bábätko! 🙂
Je to také jednoduché, no zároveň aj trošku náročné. Teda aspoň ten prvý trimester bol. 😀

Nová informácia, nový stav, samé zmeny

Možno si poviete, že čo je na tom náročné? ,,Veď počkaj, kým príde 8.-9. mesiac, pôrod a samotná výchova dieťaťa…“ Samozrejme, nemyslela som to tak, že fuha, všetci ma ľutujte, som tehotná a mám to ťažké. 😀 Kdežeee. Tehotenstvo je požehnanie, obaja s Jožkom sa veľmi tešíme, no faktom ostáva, že ten prvý trimester veru nie je taký jednoduchý a prináša so sebou veeeľa zmien! A to ešte ja môžem byť rada, že som ho mala viac menej pokojný v porovnaní s niektorými príbehmi, ktoré som si vypočula od kamarátok a známych.
Poďme si ho trošku priblížiť, pretože si myslím, že sa o ňom tak málo hovorí…

Z akčnej Patinky sa stáva Šípková Ruženka

Tehotenské informácie som začala nasávať už dávnejšie, takže približne som vedela, čo od 1.trimestru očakávať, no keď ti niekto povie, že tvoje telo sa začne meniť a môže sa stať, že samú seba vôbec nebudeš spoznávať, nevieš si predstaviť že to tak skutočne bude. Zmeny v tele samozrejme ešte nie sú také tie viditeľné, že rastie bruško (i keď prsia už mierne začali), skôr ide o zmeny psychické. A tie mnohé z nás prijímajú ešte ťažšie ako fyzické.
Musím poďakovať Bohu, že „vracačky“ ma obišli. Hovorí sa, že ak v tehotenstve nevracala matka, babka, tak sa to dedí a nebude ani dcéra. Neviem, čo je na tom pravdy, no v našej rodine to bolo presne takto. To ma trošku ukľudnilo, pretože ja som typ, ktorý za celý život na 1 ruke dokáže spočítať tieto stavy. Histamín nehistamín, u mňa to šlo vždy skôr iným otvorom. 😀 To ale neznamená, že by som nemala pocity nevoľnosti či nechutenstvo.

Prvý trimester mi priniesol 2 základné, najväčšie zmeny:

1. Absolútnu zmenu chuti
2. Neskutočnú únavu

Kam ma položia, tam spím

A to takmer doslova. Spala som na Avatarfeste – 2x (počas meditácie s pieskovými stĺpmi, to je ešte ako tak pochopiteľné, ale počas koncertu to už také pochopiteľné nebolo), na parkovisku v aute, kým Jožko nakúpil v Metre a vlastne kedykoľvek a kdekoľvek to na mňa prišlo a potrebovala som chvíľku. 😀

Tí, čo ma poznáte osobne alebo ma sledujete už dlhšie určite viete akú mám povahu. O 6:30 otvorím oči a zväčša fičím až do večera na 110%. Niekoľko receptov denne, storky, príspevky, konzultácie, potom si na kolobežke vybehnem sem, tam, večer si odskočím na salsu alebo mám livestream a ešte kým sa dá, dokončujem pred telkou strihanie videa. Teraz, keď to tak po sebe čítam sa strašne smejem, lebo ak som za posledné 3 mesiace čo i len 1 vec z tohto spravila, nasledoval hodinový spánok.
Je to fakt, s ktorým som sa približne mesiac (možno aj mesiac a pol) učila zžiť. Chcela som robiť všetko tak, ako doteraz. Nevedela som pochopiť, prečo, keď navarím obed a upečiem si chlieb nedokážem zamiesiť ďalšie cesto na sušienky alebo si sadnúť na dve hodinky k počítaču a napísať nejaký článok. Jednoducho to nešlo. Prekonávala som sa, snažila som sa, ale to nie je správne. Musím to prijať! Moje telo bolo domovom malej fazuľky a to, že mama CHCE je síce pekné, no ona NECHCE. 🙂 Ona bude spinkať, oddychovať, maximálne tak čítať alebo počúvať Mozarta (áno, klasika u nás posledné obdobie fičí jedna radosť), tak sa s tým proste zmier! Zmierila som sa! Odmietla som prednášky, redukovala spolupráce a konzultácie a žiaľ, na istý čas som sa vyhýbala aj večerným aktivitám (napr. mojej salse), nakoľko u mňa neexistovalo také, že „ranné nevoľnosti“, u mňa prichádzali večerné. Zväčša ma okolo 8-pol9 aj vyplo a ja som každý deň chodila spať so sliepkami. Tomu však predchádzala séria otázok, čo budem večerať?

Žiadne ranné nevoľnosti, najhoršie to bolo večer

Každý mi hovoril, že ráno musím mať po ruke piškótky, aby som si dala hneď niečo do žalúdka, že rána sú najhoršie… Hmm, chvalabohu u mňa to tak nebolo. Áno, musela som sa cca do pol hodinky po prebudení najesť, ale to ja aj bežne tak robím. Bez problémov som však vedela vstať a fungovať. Myslím si, že mi pomáhala aj moja akáciová vláknina, ktorá je vlastne mojou rannou rutinou a keďže má limetkovú príchuť, vždy mi padla veľmi dobre. A potom, do pol hodinky prišli raňajky. Zato o večeroch by som vám vedela rozprávať. A keďže mám stále blog zameraný na jedlo, rozhodla som sa, že tejto téme venujem špeciálne zvlášť článok. Lebo tie moje chute sa veru pomenili jedna radosť. :)))

Ako to vyzeralo z hľadiska HIT?

U mňa zatiaľ v podstate úplne rovnako. Okrem toho veľké zmeny vo svojom jedálničku neplánujem robiť a je veľmi dôležité uvedomiť si prečo.

1. DAO enzým sa nezačne tvoriť hneď, ale až od nejakého 2. trimestra.
2. Aj keby vám DAO enzým stúpol a vy by ste si mohli dopriať viac, je najväčšou chybou opustiť sa a skĺznuť do nejakej nekvalitnej stravy, nedajbože plnej polotovarov!!
3. Doprajte si radšej pár čerstvých paradajok, či avokádo, ktoré je v tehotenstve také prospešné, ale s rozumom.

Čo som si všimla počas prvého trimestra bolo, že som mala väčšiu chuť na paradajky a keďže ich máme v záhrade dosť, lebo je hlavná sezóna, 2-3 cherry denne som si dopriala bez problémov. To však nepripisujem zvýšenému DAO, lebo ako hovorím, to sa ešte nekoná. Skôr je to tým, že som už stabilizovaná histaminička a pár paradajok som si dopriala už aj posledné roky v lete. Okrem toho som mala párkrát domáce kvašáky, či klobásku z trhu, všetko ale s mierou a s rozumom. Viac o stravovaní v prvom trimestri si ale prečítate v samostatnom článku.

P.S. Kým som toto dopísala, opäť som si išla pospať. Tak dobrú. 🙂 Pokračovanie nabudúce, s druhým trimestrom. 😉