Cesta histaminičky do New Yorku #1

New York bol môj veľký sen. Teda nás oboch a práve preto sme sa s manželom rozhodli, že si svadobnú cestu spravíme práve tu. A keďže sme počas roka mali veľa povinností (práca, blog, kniha…), svadobnú cestu sa nám podarilo zrealizovať až na naše prvé výročie. 🙂

Aj dobrý stres je stres

A tu už prechádzam k našej téme, pretože v tomto článku vám nebudem opisovať tipy kam sa v New Yorku vybrať, keďže nie som travelblogerka. I keď ak vás to zaujíma, pokojne mi dajte vedieť a ja vám rada odpoviem na akékoľvek cestovateľské otázky. Cestovanie ma baví, no tu na blogu nechcem odbočovať od HIT témy (na Instagrame samozrejme nájdete aj viac z mojich výletov a ciest).
Prečo som však začala tým, že NYC bol vždy môj veľký sen? Pretože to súvisí s tým ako veľmi som sa na túto dovolenku tešila s čím prišli aj menšie predcestovné komplikácie. Ak ma sledujete dôkladne aj na Instagrame, určite viete, že asi 5 dní pred odletom som ochorela. Úplne som stratila hlas a 2 dni som ležala s horúčkami v posteli. Môže to byť aj zákon schválnosti, no ja to pripisujem najmä poriadnej cestovnej horúčke. VŽDY, keď sa v mojom živote deje alebo má diať niečo veľké (či už v pozitívnom zmysle alebo negatívnom) moje telo na to reaguje. Chvalabohu som sa z toho dostala a na cestu som odchádzala, vyliečená a relativne pokojná. Lepšie si takýmto niečím prejsť pred ako počas, no nie?

Prvý let za oceán

Cestujem od malička a letela som už niekoľko krát, avšak vždy iba na krátke trasy. Najďalej som bola asi v Škótsku, či v Egypte a preto som si dvoj-trojnásobne dlhší let zatiaľ nevedela predstaviť. A samozrejme aj to mi spôsobovalo stres. Na jednej strane som mala motýle v bruchu, tak som sa tešila, na druhej strane som si už niekoľko dní pred cestou radšej “naordinovala” úplne nízkohistamínovú (a v mojom prípade najmä bezmliečnu) diétu, aby som ani náhodou počas cesty na nič nereagovala. Ja keď reagujem, tak najčastejšie na mliečne výrobky. Keď si však nastavím bezmliečnu stravu a samozrejme si dávam pozor aj na to ostatné, čo zjem, nemám žiadne ťažkosti. A presne tak som zvládla aj let. Úplne v pohode, dokonca som si ho maximálne užila.

Bez prestupu, či s prestupom?

Keby sme boli veeeľmi bohatí, kúpime si letenku bez prestupu a rovno do prvej triedy. 😀 Haha! Ale keďže sa držíme pri zemi, kúpili sme si veľmi výhodnú letenku s prestupom. ALE! Ten prestup a celkovo lety som opäť raz prispôsobila môjmu zdravotnému stavu. Že prečo?

1.) Aby som si vedela pekne zorganizovať svoju stravu.
2.) Nevyspatosť vplýva na histamín zle nedobre.

Cestou tam sme mali na výber rôzne možnosti, no s prevažne dosť dlhou čakacou dobou (5 hodinové čakanie, 8 hodinové čakanie či 24 hodinové čakanie). Ja som si vybrala poslednú možnosť a tak sme si spravili z jednej dovolenky dve. Leteli sme totiž do Helsínk, kde sme mali celých 24 hodín kým sme odleteli do Spojených štátov. A nie iba to. Lety som vyberala aj podľa časov. Tým pádom sa nám podarilo to, že sme leteli doobeda okolo pol 12tej, čo znamená, že sme v pohode vstali, doma sa naraňajkovali a už okolo 14tej sme boli v Helsinkách.

Tam sme si vybrali ubytovanie cez airbnb, navarila som večeru, pozreli sme si mesto a pohodlne sa vyspali. Na druhý deň som si vedela pripraviť desiatu na cestu (chlieb som si napiekla ešte doma deň pred tým) a o 14tej sme leteli s tým, že v New Yorku sme boli tiež v normálnom čase. Mimochodom, prvý krát sa mi stalo, že som v lietadle nespala, pretože inak spím aj v aute keď cestujeme čo i len hodinku. 😀 Tu ma však zaujala ponuka filmov na palube, krásne výhľady na Grónsko, mala som zo sebou omaľovánky, časopisy a akosi ten čas ubehol a zrazu sme boli na mieste.

Strava na palube po prvé

Keďže na cesty si vždy rada beriem vlastnú stravu, nebolo to inak ani teraz. Mala som pripravený môj chlebík, napečené krekry, špaldové keksíky (tematické, keďže sa blížil Halloween) 😛 plus sušené jabĺčka, nejaké orechy a medové cukríky.
Keď prišiel rad na rozdávanie jedla, počkala som čo bude v ponuke, čo ak sa prekvapím. Samozrejme, nič pre mňa (mäsové guľky v paradajkovej omáčke a nejaký puding), tak som slušne odmietla a jedla to, čo som mala pripravené.
O niečo horšie to bolo cestou späť. A keď už som v tejto leteckej tematike, preskočím stravovanie v NYC a rovno vám opíšem, čo som zažila cestou domov.

Strava na palube po druhé

Hneď ako som dorazila do New Yorku, na Instagram som dala nejaké stories ako som zvládla let, čo som jedla a prišlo mi od vás niekoľko správ, prečo som si nedala objednať stravu. Po prvé, nevedela som, že taká možnosť je, aspoň teda pri lete tam sme nič podobné nezahliadli a po druhé som bola tak či tak presvedčená, že by tam pre histaminika nemali nič. Keď sme však cestou domov robili check in, leteli sme inou spoločnosťou a manžel túto možnosť objavil. Dole klobúk, že fakt bolo na výber asi 9-10 rôznych menučiek (bez lepku, bez laktózy, vegan, lacto-fructo-ovo, diabetické ale i muslimské a iné). A tak som si povedala: ,,Nevyskúšaš – nevieš.” (ako hovorí Jaro Slávik túto sezónu v ČS má talent). 😀

Let naspäť začal katastrofálne. Nepríjemný personál na letisku, ktorý nám pohadzoval kufre, keď sme nastúpili do lietadla, naše miesta boli obsadené, pretože niekto si nevedel poriadne prečítať, kde sedí, takže nás samozrejme poprosili, či by sme si mohli presadnúť na ich miesta. My, že jasné, nie je problém. Čo čert nechcel, vychytili sme sa sebou pár mesačné bábätko, ktoré 4 hodiny vkuse plakalo, takže celkovo môj let naspäť začínal hrozne. Mimochodom, leteli sme večer o 19:30, čo som zo začiatku tiež považovala za pozitívum, pretože som sa tešila, že sa na lietadle vyspím. Chyba! Spala som asi tak hodinku aj to so slúchadlami v ušiach, kvôli plaču.
Viete si teda predstaviť, že i keď som počas celého dňa jedla iba svoju stravu (opäť som si spravila bohatú nádielku na cestu, pre každý prípad), môj histamín bol už kvôli tomuto všetkému iste vyšvihnutý dobre vysoko. A na to nám priniesli objednané menu. Vybrala som si vegan, pretože tam mám istotu, že určite nebude nič mliečne a ani mäso, ktoré by mohlo byť v tomto prípadne rizikové, keďže neviem z akého zdroja pochádza. Musím povedať, že kebyže som vegán bez HIT, pochutím si. Hlavné jedlo bola ryža, na jednej strane so špenátom a na druhej s okrou pravdepodobne v nejakej rajčinovo-paprikovej omáčke ala lečo. K tomu šalát, žemla, rastlinné maslo a ovocie. Chvíľu som aj váhala, no nakoniec som si s jedným Daosinom dala aspoň ryžu s okrou a šalátom. Povedala som si, že keď už som si to objednala, nevrátim to naspäť. Špenátu som sa síce nedotkla a nakoniec ani ovocia, no aspoň niečo som ochutnala a musím uznať, chuťovo to bolo fajn. Jediná škoda tých plastov!!

Ako to celé dopadlo?

Asi už tušíte, že keď o tom takto píšem, nemalo to úplne hladký priebeh. Hneď po večeri som si išla zdriemnuť (to bola tá cca hodinka), avšak zobudila som sa na neskutočné kŕče a potrebu ísť na wecko. A presne takto to šlo až kým sme nepristáli vo Viedni. Vyskúšala som asi všetky toalety, lietadlové ale i tie na letisku a čakala som už len na to, aby sme konečne boli doma.
Len aby ste mali prehľad, z NYC sme leteli do Londýna, tam sme mali hodinku na prestup a leteli sme do Viedne, kde nás vyzdvihli moji rodičia. Takýto zlý let som nemala asi nikdy a teraz keď sa zamýšľam, môžem si za to sama! Mama mi hneď povedala, že ona by to nejedla ani keby nevie čo bolo. Aach, ale zas tá moja hlúposť a ekologické zmýšľanie. Dôverovala som tomu, že to snáď nemôže byť také nečerstvé a plus mi bolo ľúto vyhodiť jedlo! Človek sa však učí z vlastných chýb a asi som toto potrebovala aby som si uvedomila, že na lietadle nikdy viac! Veď ako pekne som prežila cestu tam? A iba so svojou stravou!
Týmto vás samozrejme nechcem odhovoriť od lietadlovej stravy. Mne tam určite veľkú rolu zohral aj stres, nevyspatosť, no ak ste rovnako citliví ako ja, neriskovala by som!

Keďže som sa pomerne dosť rozpísala a to iba o ceste, rozhodla som sa, že tento článok rozdelím do dvoch častí. Predsa len mám ešte o čom písať aj počas pobytu v NYC. 😉