Počas nášho toskánskeho pobytu som okrem krásnej dovolenky mala možnosť zažiť aj niekoľko zaujímavých stretnutí.
Jedným z nich bolo stretnutie s našim domácim, Michelem, ktorý nám v jedno slnečné dopoludnie dal aj súkromnú exkurziu po ich rozprávkovom pozemku.

Micheleho rodina ich usadlosť kúpila pred niekoľkými desiatkami rokov za vtedy veľký peniaz (dnes v prepočte 36€) pretože chcela začať s produkciou svojich vlastných výrobkov (sen asi každého histaminika, čo poviete?). Do dnes sa stali najvýznamnejšími výrobcami olivového oleja, s ktorým vyhrávajú mnohé ceny. Okrem oleja však produkujú aj vlastný med a víno. A my sme mali príležitosť vypočuť si, čo všetko za tým je.

Olivové háje

Prechádzka medzi olivovými stromami, ktoré vyzerajú (pre nás laikov) na vlas rovnako nám dala oveľa viac ako sme si mysleli. Na niekoľko hektárovom území totižto nájsť až 10 rôznych druhov odrôd (od zelenej, cez bledo až po tmavo modrú), z ktorých každá má samozrejme iné pomenovanie (napr. leccino, frantoio). Je to niečo podobné ako pri hrozne (tiež máme merlot, cabernet atď.).
Michele nám ukázal aké sú medzi nimi rozdiely (jeden má tmavšie listy, druhý má vyšší kmeň a podobne) a tak isto sme mali možnosť vidieť stromy, ktoré žiaľ tento rok plodné nebudú. Nízke teploty, ktoré Toskánsko túto zimu zasiahli poznačili úrodu a preto predpovedajú slabší rok ako tie pominulé. Optimizmus ho však neprechádza a s úsmevom hovorí, že v prírode to tak proste chodí.

Zdravý strom s plodmi
Chorý strom, ktorý tento rok plody nemá

Výroba olivového oleja

Proces výroby kvalitného, panenského olivového oleja začína už vo februári. Koncom zimy totižto stromom dodajú ten správny tvar, orežú sa konáre a ošetrí sa kôra. Následne na jar poctivo kosia trávnik, ktorý je pod stromami, aby dodržali akúsi „harmóniu medzi zemou, stromami a nebom“. Vysvetlil nám, že tento krok je rovnako dôležitý ako tie ostatné a keďže sú zástancami kvality a čistoty, trávu kosia výlučne ručne. Mohli by ju totižto oveľa jednoduchšie a lacnejšie odstrániť za pomoci chemických postrekov. To však v ich prípade neprichádza do úvahy!
Najdôležitejším krokom je však samotný zber. Ten začína až v deň, keď je daný druh olív vo svojej ideálnej zrelosti (ani o deň skôr, ani o deň neskôr). Trvanie závisí aj od druhu. Niektoré olivy sú zrelé v októbri, iné až v novembri.
Špeciálnym elektrickým prístrojom sa „prečešú“ konáre, následne sa strasú plody na pripravenú plachtu pod stromami a ručne sa pozbierajú. Olivy sa potom odvezú do výrobne, tam sa očistia, pomelú a dostávajú sa do lisu kde z nich vzniká olej.
Michele hovoril, že je najlepšie ak tento proces prebehne počas jedného dňa, aby zostal olej čo najkvalitnejší – ten pravý extra panenský. Čím dlhšie totiž olivy stoja, tým skôr z nich blahodarné účinky môžu vyprchať. Mnohí výrobcovia (dokonca kedysi aj jeho dedko) čakali niekoľko dní kým olivy išli do procesu výroby avšak tie oleje potom časom začali takpovediac „vyprchať“. Oleje, ktoré vyrába Michele dnes, zostávajú na rovnakej kvalitatívnej úrovni aj dlho po vylisovaní.
Ďalším zaujímavým bodom v ich produkcii je, že vyrábajú aj oleje z jedného druhu olív. Tieto oleje sa potom využívajú najmä v studenej kuchyni. Olej, v ktorom nájdete zmes viacerých druhov je vhodný aj na tepelnú úpravu avšak kvalitou za tými jednodruhovými vôbec nezaostáva.

Med

Určite viete, akú dôležitú úlohu zohrávajú včely v našom živote. Hovorí sa, že keď zahynie posledná včela, behom štyroch rokov zahynie aj ľudstvo. Som rada, že títo ľudia si tu včely nesmierne vážia, čo je vidieť aj na ich starostlivosti. Michele ich každých 12-14 dní poctivo kontroluje. Ak si napríklad všimne, že jedna rodina slabne, vypomôže jej s členmi z inej rodiny.
Úľov majú niekoľko. Každý z nich má iné meno a v každom z nich žije „včelia rodinka“ v približnom počte medzi 40 000 a 60 000. Videla som dokonca aj jednu kráľovnú a celý jej „tím“ počas pracovného nasadenia. Úžasné niečo! Proces výroby medu vám asi popisovať nemusím, to by bolo nadlho. Zaujímavosťou však je, že Micheleho rodina produkuje čisto „jednodruhové“ medy, teda vždy iba z jedného kvetu. Vždy keď má sezónu nejaký kvet, včely sa venujú výlučne jemu. Akonáhle prvá včielka daný kvet objaví, vyšle signál celej rodine a všetky sa presunú na dané územie opeľovať vybraný druh kvetu. Keď Michele spozoruje, že doba kvitnutia daného kvetu sa blíži ku koncu, vyprázdni úli aby mohol med spracovať a aby mali včielky voľný priestor na opeľovanie ďalšieho druhu.

Po prechádzke samozrejme nasledovala aj samotná ochutnávka medíkov (i olejov). Ja osobne som si najviac zamilovala med z kvetov artičoky.

Ozaj a vedeli ste, že včely sú extrémne citlivé na postreky? Múdre to stvorenia! 🙂

Verím, že vás článok zaujal a že ste sa vedeli vžiť do toskánskych krás aj takto virtuálne. Ak by ste mali kedykoľvek možnosť vybrať sa tam, neváhajte ani sekundu! Ja som si Toskánsko úplne zamilovala a veru je tam ešte veľa zaujímavých miest, ktoré sme tentoraz nestihli preskúmať. Snáď nabudúce. 😉

O víne som vám síce nepísala (nebudem predsa histaminikov zbytočne trápiť), no na záver pripájam pár fotiek aj z vinohradov. Vy samozrejme ešte stále môžete siahnuť po bezhistamínovom vínku. 😉 Aj ja som si zo sebou jedno vzala, keďže to vyšlo tak, že som narodeniny oslavovala práve v Toskánsku.


Na záver pripájam tip na najlepšiu agentúru, ktorá sa venuje výlučne cestovaniu po Toskánsku.
http://siitaly.eu/si-toskansko

Ak sa obávate stravovania (predsa len ide o Taliansko, krajinu paradajok, zrejúcich syrov, pizze a vína), nebojte sa, aj na to mám pripravených pár tipov, ktoré tu nájdete nabudúce. 😉