Category:

Cestovanie s HIT

Potulky Talianskom │ histaminička na cestách

by hitjezdravozit 17. júna 2021

written by hitjezdravozit

Cestovateľských článkov sme tu mali už niekoľko – letecká cesta až za oceán, trip po Chorvátsku, prehľad toskánskych výrobkov… A tak som premýšľala, ako poňať tento článok, aby som vám priniesla opäť niečo nové, inšpiratívne.

Cestovateľský vlog

A vtedy mi napadlo, že by som spravila cestovateľský vlog, ktorý umiestnim na môj YouTube kanál a v ktorom uvidíte, že aj s HIT sa dá úplne krásne cestovať a vystravovať aj v takej krajine akou je Taliansko. Áno, je pravda, že pizza, paradajky, prosciutto, olivy a zrejúce syry sú asi tými najznámejšími delikatesami v tejto oblasti a histaminikovi to okamžite evokuje niečo „zakázané“, ale ako iste viete, ja pri HIT slovo zakázané nepoznám. 🙂 Iba viem, čo a kedy si smiem dopriať a veru, keby som nemala popri HIT aj ťažkosti s bielkovinou kravského mlieka, tak by som si mohla v Taliansku dopriať ešte o trošičku viac. 😉 Vraj aj pizzu bez problémov spravia (v taliansku sa používa lievito) a pri HIT si ju môžete dať napr. s bazalkovým pestom a mozzarelou. A dokonca aj bez lepkou (sama som sa prekvapila, koľko bezlepkových možností už je v Taliansku). Ja som si však radšej spravila svoju. 🙂

Jedla som aj v reštaurácii

Hoc si často opakujeme, že s reštauračnou stravou pri HIT opatrne, jedná sa najmä o neoverené či nie priam kvalitné gastro prevádzky a myslím si, že v Taliansku je takých málo. V každom prípade moje zásady pri reštauračnom stravovaní sú nasledovné:

1. Tripadvisor – hodnotenia, hviezdičky, recenzie, fotky zákazníkov
2. Lokalita – často sú najlepšie (dokonca aj Michelinské) reštaurácie úplne zašité v mini uličkách. Nemajte teda predsudky, že reštaurácia, ktorá vyzerá podľa hodnotení dokonale, by mala byť zlá iba preto, že nie je priamo v centre alebo na pláži.
3. Cena – žiaľ, čím vyššia cena, tým kvalitnejšie jedlo. Za 5,50€ asi nedostanete takú kvalitu, akú by ste očakávali. V priemere stáli naše chody 18-22€. A to si myslím, že je ešte fajn cena (Michelinské reštaurácie začínajú pri 80€). 😀
4. Voľba jedla – i keď ma všeličo láka, na dovolenke ostávam VŽDY nohami na zemi. Nepokúšam nič paradajkové, nevyberám prekombinované jedlá a hlavne si dávam pozor, aby moje menu neobsahovalo žiaden mliečny výrobok. Tí, ktorí mliečnu bielkovinu môžete to máte trošku jednoduchšie, pozor však na zrejúce druhy syrov. Radšej pýtajte napr. mozzarelu.
5. Komunikácia – je základ. A dobrú reštauráciu spoznáte aj podľa komunikácie a zhovievavosti personálu. Mne doteraz vždy vyhoveli, dokonca ma upozornili, že síce bude moje jedlo samozrejme bezmliečne, no majú iba jednu kuchyňu, takže kontaminácia je možná (našťastie s tým problém nemám). V druhej reštaurácii mi zas po obede čašník povedal, že by mi rád ponúkol aj dezert, no žiaľ, všetky sú mliečne. Nevadí, dala som si vegan zmrzku tiež v overenej, dokonca podľa Tripadvisoru v najlepšej zmrzlinárni vo Florencii. 🙂
6. NaturDao – istota je guľomet. Aj keď si dám iba niečo úplne jednoduché, nízkohistamínové, je to pre mňa taký pocit bezpečia, dať si pre istotu enzým.

Ubytovanie s kuchyňou a nákupy čerstvých potravín

Aj keď to možno z predchádzajúceho odseku vyzerá tak, že som celú dovolenku jedla iba v reštaurácii, opak je pravdou. V reštaurácii som jedla dvakrát a ostatné dni som si poctivo jedlo pripravovala. 🙂 Čo-to som si zabalila z domu ako vždy (granolu, med, quinou, nejaké orechy, dokonca múku, psyllium a prášok do pečiva) a ostatné sme kupovali čerstvo v marketoch. Milujem nákupy na dovolenke a rozmanitosť potravín danej krajiny. 🙂 Zelenina, ovocie, vajcia, či čerstvé ryby sa dajú zohnať všade.

Takto vyzerali moje dovolenkové jedlá

Raňajky – väčšinou kaša, granola s teplým ovocím ale mali sme raz aj luxusné lievance. 😉
Desiata a olovrant – zväčša nejaké sezónne ovocie (broskyne, čerešne, figy…), orechy, domáce keksíky či raw tyčinky
Obed a večera – cestoviny, obilniny, šaláty, hlavne veľa zeleniny, domáca pizza, ryby, vajíčka

Aj „otáznikové“ potraviny sa sem tam objavia v mojom jedálničku

Ale iba tie kvalitné!! Ako napríklad čerstvé čierne olivy (nie z konzervy) či kvalitné toskánske prosciutto bez akýchkoľvek aditív. Na dovolenke si doprajem aj viac rýb a prípadne aj nejaké krevetky, ale jedine ak ich kúpim čerstvo ráno na rybom trhu a sama si ich pripravím. No a domov som si dokonca priniesla aj pár paradajok, takých tých špeciálnych, ktoré u nás nedostať a ovčí syr. Tie by som na dovolenke neriskovala (predsa len u mňa aj psychika veľa spraví), no doma ochutnám 🙂 Čiže ak sa poznáte a viete, čo si môžete dovoliť, nemá význam si na dovolenke všetko odopierať. Nehovorím, možno si nemôžete dopriať ani toľko ako ja (najmä ak ste v začiatkoch HIT), ale možno si naopak môžete dopriať ešte aj o kúsok viac. 😉

No a teraz už pripájam sľúbené video. 🙂

17. júna 2021 0 comments

Cestovanie s HIT Články

Cesta po Chorvátsku |časť 2.|

by hitjezdravozit 10. septembra 2019

written by hitjezdravozit

Tohtoročnú dovolenku sme si plánovali trošku inak, nakoľko sme Chorvátsko chceli spoznať viac. Jednak sme boli stále iba na takých krátkych a veľmi typických “vylihovačkách” a jednak nám už vôbec nevyhovujú dovolenky tohto tipu. Oveľa radšej máme tie aktívnejšie alebo aspoň také pol na pol. Ale hlavne také, kde sme sami sebe pánmi (najmä čo sa ubytovania týka). Preto už pár rokov vyhľadávame ubytovania iba cez airbnb a keďže ste mi viacerí písali, že vás moje “objavy” zaujímajú, i keď nie som žiadna travelblogerka, rada sa s vami o ne v tomto článku podelím. Samozrejme hlavnou témou stále ostáva stravovanie. 😉

Záhreb

Našou prvou zastávkou bolo hlavné mesto Chorvátska. Keďže to je od Komárna vzdialené iba nejaké 4 hodinky cesty, s jedlom nebol problém. Zabalila som si do chladiacej tašky nutné veci na prvý deň-dva, ráno sa poriadne naraňajkovala a na cestu som si pripravila iba ovocie a nejaké oriešky. Stačilo to kým sme prišli na ubytovanie a tam som si navarila v prvej kuchyni. 🙂

V tomto apartmáne sme nemali trúbu, no keďže sme tu boli iba jednu noc, vôbec to nevadilo. Bol však v dokonalej lokalite, asi minútku od centra a 3 minúty od miestneho trhu. Ten sme samozrejme hneď na druhý deň ráno navštívili a nakúpili toho trošku viac. Predsa len sa presúvame do lokalít, kde asi veľké trhy nebudú na každom rohu. 😀 Mimochodom, úúúplnou náhodou som hneď pri našom vchode natrafila aj na jeden bio obchod. Tam som si kúpila iba špaldovo-sezamové krekry na cestu a jeden vegan mandľový jogurt. Vyzeral skvelo a ešte lepšie chutil.
Po nákupe som všetko zbalila do chladiacej tašky (máme ju chvalabohu dosť veľkú a všetko sa zmestilo) aby za ten čas, kým dorazíme na nové ubytko, všetko ostalo tak, ako má.
Inak v Záhrebe som mimo domu nejedla nič. Teda večer som si dala jednu grilovanú kukuricu (ujko ju predo mnou rozbalil z listov, hodil na pahrebu a opiekol na ohníku) a ráno po návrate z trhu bezmliečnu zmrzlinu. A tú som nemusela…

Plitvické jazerá po prvé

Našou druhou zastávkou boli Plitvické jazerá. Túžila som ich vidieť tak dlho, že najmä kvôli nim som si tak dávala pozor a nič nezvyčajné radšej nejedla.
Plitvice boli od Záhrebu vzdialené približne 2 hodinky, takže keď sme dorazili, opäť raz som len do chladničky vyložila obsah chladiacej tašky a pustila sa do varenia. Ani pri tomto ubytovaní sme nemali rúru, no aj tu sme boli iba jednu noc. Navarila som batátovo-zeleninové ragu, alebo také niečo, keďže som to nevedela pomenovať, a k tomu šalát.

Cca hodinku sme ešte posedeli a mali sme sa vybrať na túru. Avšak mne už počas cesty akosi nebolo dobre, tlačil ma žalúdok a po obede sa to ešte vystupňovalo. Celé brucho (najmä pod prsiami a po bokoch) ma pichalo a aj bolelo na dotyk. Keďže sme však Plitvice mali už naplánované, lístky kúpené a na druhý deň sme mali zarezervované ubytko niekde inde, predsa len sme šli. Myslela som si, že pohybom sa to možno zlepší. Nezlepšilo. Práveže chôdza to zhoršovala tak, až som nevládala prejsť späť k autu. Inak, mali sme šťastie, lístky sa nám podarilo na mieste pradať jednému mladému páru z Poľska. Som vďačná, že sa na tejto planéte stále nájdu dobrí ľudia.
Keď sme sa vrátili na ubytovanie, ľahla som si, “naordinovala” pár homeopatík a premýšľala, z čoho to asi môže byť. Tipovala som guláš, ktorý som jedla 2 dni pred cestou na oslave našich rodinných známych, no bolo mi čudné, že by sa to prejavilo takto neskoro. Ako druhú som vinila zmrzlinu z rána, avšak vyslovene som sa opýtala, či je bezmliečna. Chvalabohu to do pár hodín začalo ustupovať a keďže ma štvalo, že sme “zabili” jeden deň, išli sme sa aspoň prejsť po okolitom lesíku. Neľutujem, pretože to bola krásna prechádzka, no zákon schválnosti nastal asi 200m od nášho ubytka a to taký, že som potrebovala ísť na WC – ale dosť súrne. Ďalší priebeh tu radšej nebudem opisovať no na základe toho sme sa na seba s Jožkom pozreli a obaja sme dostali akéhosi silného tušáka, že tá zmrzlina predsa len asi mliečna bola. Poznáme už totiž moje “stavy” a takto zle mi býva iba po mliečnych produktoch. Našťastie som to dospala a na druhý deň som sa zobudila v poriadku, dala si iba ovsenú kašu s vodou a medom a vybrali sme sa na Plitvické – pokus č. 2.

Inak, čo sa týka chorvátskych zmrzlín vo všeobecnosti, za mňa veľké sklamanie. Po tejto skúsenosti som si už samozrejme žiadnu nedala, no začala som poctivo „študovať“ zloženia (ak ovšem vôbec boli vypísané) tých, ktoré jedol Jožko a veru ostala som nemilo prekvapená, že každá jedna mala minimálne štvorriadkové zloženie plné éčok!! Možno sa mýlim, no po Taliansku som mala pocit, že Chorvátsko je ďalšou zo „zmrzlinových veľmocí“. To, že jeden kopček je taký ako u nás tri je jedna vec, no kvantita nad kvalitu?!! Všetky známe bratislavské zmrzlinárne by ich schovali do vačku!
Takže to iba tak okrajovo, aby ste sledovali zloženia a v tomto smere boli opatrní! Možno som mala smolu iba ja, no nejedla som zmrzku v nejakej zapadnutej dedinke, ale v hlavnom meste…a zloženia som sledovala najmä v Zadare (Jožko ochutnal 3 rôzne). Mimochodom, vďaka Bohu, že on má žalúdok aký má! 😀

Plitvické jazerá po druhé

Po skúsenosti akú som mala včera som na túru nešla úplne pokojná. Predsa len, myseľ dokáže nepekné veci a tak som samozrejme neušla myšlienkam typu ,,Bude tam záchod?” alebo ,,Čo ak mi príde zle?”. Pôvodne som mala v pláne vo vnútri už ani nejesť ani nepiť.. Múdro, že? Hlavne keď je vonku 30 stupňov. Pravdou ale je, že som sa skutočne napila aj najedla až po cca 50 minutách, keď sme dorazili na oddychovku a ja som zistila, že tam záchody sú. Našli sme si obďaleč malú čistinku bez ľudí (o tom sa nebudem ani rozpisovať, aké masy sa nachádzajú pri týchto vychýrených turistických atrakciách) a dali sme si desiato-obed. Spravila som si sendvič so svojho chlebíku (ten som si ešte doma upiekla a zamrazila keď sme dorazili do Záhrebu – na druhý deň som ho vytiahla a voila, akoby bol čerstvý), s ghee maslom, paprikou a šalátom. Keďže žalúdok som mala po včerajšku mierne stiahnutý stačilo mi to kým sme (šťastlivo) nezdolali Plitvice a nevybrali sa na ďalšie miesto.

Posedarje – konečne pri mori

Do tretice nás čakalo ubytovanie už na viacero dní, konkrétne na 5. Pôvodne iba na 4, no jednu noc sme si ešte pridali, pretože to bolo presne to, čo sme hľadali. Pokoj, malá dedinka bez prehnaného turizmu, nepreľudnené pláže, priezračne čisté more… Ubytovanie bolo tiež super. Priamo pri mori, plne vybavené, v kuchyni bolo všetko, čo som potrebovala – aj rúra a strúhač, ktorý mi paradoxne pri prvých dvoch veľmi chýbal, keďže ho používam dosť často na prípravu šalátov. Po dlhom dni som si teda na večeru iba rýchlo spravila si bulgurový šalát.
Ďalšie dni som vám opísala už v minulom článku, pretože tu sme mali tie rybky a krevety. Počas dňa, keď sme šli na pláž som si zabalila vždy nejaké ovocie (broskyne, hrozne, jabĺčko, figy…), domáce lieskovce, ktoré sme kúpili u babičiek na trhu alebo som si spravila lievance, či vzala iba kukuričné sucháre.

Zadar

Posledné 2 noci sme strávili v Zadare. Toto ubytovanie vás zaujalo asi najviac (aj nás), pretože malo nádherný výhľad na celé mesto aj more. Okrem toho sme mali na terase súkromnú vírivku, čo nám prišlo veľmi vhod, keďže posledný deň sme sa na pláž už nechystali a venovali sme ho spoznávaniu tohto prímorského mestečka. Počas toho, čo sme boli na ubytku sme tak mali možnosť sa aspoň trošku osviežiť. Inak kuchyňa bola zase raz plne vybavená, dokonca by som povedala, že najlepšie, pretože tu boli aj také drobnosti ako šúpač na zeleninu, malé sitko na precedenie ryže a podobne.
Prvý deň, keď sme dorazili som si spravila rýchly tekvicový prívarok. Pred tým sme ešte boli celý deň na pláži, keďže check in bol o 15tej a tak som už celkom vyhladla. Hneď pri ubytku sme mali Kaufland a neďaleko aj Spar, kde som si kúpila špaldovú smotanu. Chýbal mi len kôpor, ten som tu nevidela ani na trhu. Na druhý deň nás čakal veľký rybí trh a večera v reštaurácii, no aj to som vám už spomínala v prvom článku. 🙂

Ide sa domov

Výhodou Chorvátska je aj to, že je neskutočne blízko. Až sa mi nechcelo veriť, ako rýchlo prebehla cesta domov. Samozrejme bez akýchkoľvek ťažkostí. Ráno som si dala ešte na ubytku ovsenú kašu a na cestu som si spravila obložený chlebík – z toho, ktorý som si napiekla pár dní dozadu som si zamrazila a pred cestou vytiahla z mrazničky. Okrem toho som mala ovocie, raw tyčinku a po príchode domov ma čakala večera od maminky. 🙂

Verím, že sa vám môj trip páčil a že vám opäť raz priniesol nejakú inšpiráciu, resp. dodal odvahu k cestovaniu. Ja už sa teraz neviem dočkať, kedy najbližšie pôjdeme niekam zas. 🙂

P.S. Ak ešte nemáte na airbnb účet, pripájam pozvánku – https://www.airbnb.cz/c/patriciam54193?currency=EUR 🙂 Nieže by na tom záležalo, ale ak sa rozhodnete cestovať a úspešne si objednáte ubytko na základe mojej pozvánky, pri najbližšej rezervácii od airbnb dostanem zľavu 23€. To len tak, ak by ste mi chceli trošku pomôcť pri cestovaní. 😛

Zdroj fotiek: airbnb

10. septembra 2019 0 comments

Cestovanie s HIT Články

Po Chorvátsku s HIT |časť 1.|

by hitjezdravozit 4. septembra 2019

written by hitjezdravozit

Počas mojej dovolenky som vám dala otázku, či by vás zaujímalo, keby som na svojom blogu vytvorila kategóriu “cestovanie”. Veľmi milo ma prekvapilo, koľkí ste boli za a aj keď po každej väčšej dovolenke som tu čo-to napísala (Mallorca, Toskánsko, New York…), nebolo to nikam zakategorizované. A to chcem práve teraz zmeniť.

Chorvátsko – obyčajne neobyčajné

Priznám sa, kedysi som Chorvátsko aj ja vnímala tak, že to je iba destinácia Slovákov, nič extra, kamenné pláže, žiaden piesok, studené more… Teraz som sa už 3 roky nevedela dočkať kedy sa sem vrátim. Od vtedy sme totiž s Jožkom plánovali trip po Chorvátsku, no keďže letá sme mali aké sme mali – pracovné, nevyšlo nám to a koniec septembra už predsa len nie je na dovču v Chorvátsku ideálny…
Tento rok však bola voľba jasná a chceli sme to poňať inak, nie sa iba odviezť na turistami preplnenú pláž kde by sme celú dovolenku vylihovali. Pretože Chorvátsko nie je iba o tom ak si to niektorí stále myslíte. My sme tak boli naposledy (mimochodom, vtedy sme sa zasnúbili a neverím, že už je to 7 rokov!) a stačilo. Od vtedy prešlo pár rokov, dospeli sme, precestovali kus sveta a veľa sa naučili. Jožko to, ako naplánovať perfiš trip – čo treba vidieť, ktorý deň kam ísť, kde parkovať a ja ako vybrať dokonalé ubytovanie a hlavne, ako sa vystravovať s HIT.

Aj s HIT na cestách

Verím, že z mojich predošlých cestovateľských článkov a mnohých príspevkov na sociálnych sieťach ste už odbúrali strach z cestovania a zistili ste, že aj s HIT sa to dá. Len treba dbať na pár dôležitých bodov:

1.) Pobalenie sa na cestu – vziať si všetko, čo sa môže zísť, aspoň na prvé dni – ostatné sa potom dokúpi. Verte mi, takmer na každej dovolenke som nakúpila lepšie ako doma. Trhy s čerstvou zeleninou, ovocím, či rybami a mnohokrát ma prekvapili aj špecializované bio predajne (ako napr. tentoraz v Záhrebe).
2.) Ubytovanie – základ je vybavená kuchyňa. Niečo si zvyknem vziať aj z domu – hlavne môj nožík, s tým sa mi totiž krája najlepšie, no väčšinou je všade všetko, čo na tých pár dní potrebujem.
3.) Stravovanie – najlepšie je navariť si každý deň. Samozrejme je mi úplne jasné, že dovolenka je o oddychu a niekedy dobre padne, keď nám navarí niekto iný. Vtedy je však dôležité to, kto nám navarí.
4.) Správny výber reštaurácie – nie vždy sa to dá, takže keď mi reštaurácia nevyhovuje, radšej sa v nej nenajem alebo hľadám ďalej.
5.) Všetko s mierou – bod, na ktorý ľudia na dovolenke často zabúdajú (hlavne my Slováci a Česi). Netreba jesť každý deň v reštaurácii len preto, že sa nám nechce variť, netreba si dať 3 kopčeky zmrzliny len preto, že chceme všetky ochutnať a hlavne netreba vymýšľať a skúšať niečo, čo nepoznáme alebo čo by nám potencionálne mohlo uškodiť. Aj ja by som už raz v živote ochutnala mušle alebo nejakú chobotničku, no keď som ich nejedla ani pred HIT, určite ich nebudem testovať teraz. Radšej ostávam pri overených klasikách, ktoré som si dopriala aj tentoraz. 😉

(chobotničky som obdivovala aspoň na rybom trhu)

Ryby, rybky, rybičky

Keby som mohla, ryby by som jedla každý deň. A veru na tejto dovolenke mi to takmer aj vyšlo, čo ma v konečnom dôsledku samú prekvapilo. 😀 Ale nie, zas nebudem preháňať…no mala som ich 3x (teda 4 ak počítam aj raz, keď som spravila iba Jožkovi lososa, no keďže som neodolala, trošku som si z neho uštipla na môj bulgurový šalát).
To, prečo som si dala rybu toľko krát má na svedomí teta z dedinky, v ktorej sme bývali a ktorá každé ráno postávala na malom rybom trhu a predávala tie najčerstvejšie kúsky. Prvý deň sme si dali makrelu. Upiekla som ju v rúre s cesnakom, sumak korením a petržlenom. K tomu šli iba čerstvé zelené fazuľky a moja obľúbená kombinácia bola na svete.

Druhý deň som si dala krevety. Áno áno, počujete dobre. K nim som sa vyjadrila aj na Instagrame, ale zopakujem to aj tu. Ak svoj zdravotný stav nepoznáte, prípadne ak ste krevety nikdy pred tým nejedli, určite neodporúčam začať skúšať práve tie, najmä nie čerstvo po diagnostikovaní HIT alebo keď sa ich vo všeobecnosti obávate a jedli by ste ich s miernym odporom/strachom (to je to najhoršie!).
Ja krevety milujem! Asi ešte viac ako ryby, no od kedy mám HIT jedla som ich iba raz na Mallorce. Aj vtedy som si kúpila čerstvé a sama si ich pripravila – a bez problémov. Doma na Slovensku ich už nekupujem. Ani mrazené, pretože som zatiaľ nenatrafila na 100%-ný zdroj. A práve preto som sa tešila do Chorvátska, lebo som si bola istá, že tu si ich po 3 rokoch konečne zase raz doprajem. Ak vás zaujíma, prečo sú krevety háklivejšie ako ryby, Kašulka mi to raz vysvetlila tak, že ryby sú po ulovení očistené, zbavené vnútorností narozdiel od kreviet, ktoré až po uvarenie resp. zjedenie, tie vnútornosti stále majú. A presne tam sa tvoria baktérie najrýchlejšie, čo potom nám, histaminikom, môže robiť šarapatu. Ja som to preto spravila nasledovne. Krevety som kúpila hneď ráno, čo najskôr, prišla som domov a dala som ich zamraziť. Robila som ich až poobede okolo 15tej a vtedy som ich len vytiahla, pod vodou rozmrazila a pripravila. Opäť som sa zaobišla bez ťažkostí. ALE, pre istotu som si samozrejme dala Daosin.

Tretí krát som mala rybku iba tak čiastočne. Jožkovi som kúpila na veľkom rybom trhu (v Zadare) lososa, pretože ho vždy mal veľmi rád a dávno ho nejedol (tie naše supermarketové už nekupujeme). No keďže vyzeral taaak dobre a ja som si plánovala dať iba šalát s bulgurom, presvedčil ma, aby som si dala aspoň kúsok, že mi to ten šalát spestrí. 😀 Tak som poslúchla. 😛

Reštaurácia – treba hľadať a šťastena sa na vás obráti

Poslednýkrát som si dala rybu v reštaurácii. Bol to vlastne jediný raz, čo som za túto našu dovolenku jedla v reštaurácii. Po prvé preto, že prvé dni som mala mierne zdravotné ťažkosti (o tom v pokračovaní článku) a po druhé preto, že kým sme boli v tej našej malebnej dedinke pri mori, gastronómiou to tam veľmi nežilo. A tak som sa na reštauráciu odhodlala až na našej poslednej zastávke v Zadare.

Keďže toto mesto je pre zmenu reštauráciami vychýrené a v každej uličke ich je minimálne 5, najprv som si nejakú hľadala podľa recenzií na webe a podľa toho, či majú možnosti pre vegánov (vegán = bez mlieka = Paťka bez reakcie). Keď sme prišli k mnou vybranej, zistili sme, že jediné, čo by mi boli ochotní spraviť sú cestoviny s bazalkovým pestom bez parmezánu. No ďakujem, neprosím. A tak sme začali hľadať…
Išli sme po uličkách a čítali jedálne lístky až kým sme nenatrafili na reštauráciu Tinel kde nás privítal priamo pán majiteľ a keď som mu povedala, že hľadám niečo hlavne bez mlieka, rozhodil rukami a so širokým úsmevom hovorí: ,,A to je problém? Bez mlieka Vám vieme pripraviť čokoľvek, stačí sa dohodnúť s čašníkom”. Inak, HIT ľuďom nikdy nevysvetľujem, lebo po prvé si aj tak pre istotu dám Daosin, po druhé, keď to je čerstvé, nie je problém aj tak si nikdy nevyberiem nič pardajkové, či špenátové a po tretie, zrejme by polovica ani nevedela, čo to tá HIT je…

Keďže aj čašník hovoril krásne, plynule po anglicky (konečne niekde), poradil mi, ktoré jedlá vôbec nemám pozerať, lebo odtiaľ mliečny produkt nevedia odstrániť a ostatné nechal na mňa. Vybrala som si vraj špecialitu šéfkuchára – morský vlk s grilovanou zeleninou v batôžku. Ešte pred objednaním mi čašník vysvetlil, ako ho pripravujú, spýtal sa, či to bude v poriadku a ja som sa ho už nevedela dočkať. A právom. Bol totiž dokonalý! Biele mäsko, ktoré sa rozpadávalo, na ňom poukladané kolieska cukety, nakrájaný pórik, 2 olivy, 2 cherry paradajky obalené v bazalke (tie, keďže ani nepukli, nepustili šťavu, som hneď dala Jožkovi) a na nich už iba pár vetvičiek tymiánu a olivový olej. Finta je v tom, že to je celé zabalené v papieri na pečenie a pečie sa to v konvektomate pod parou. Keď som to rozbalila a uvidela, ľutovala som, že som si dala Daosin. 😀 Toto bolo totiž jedlo, ktoré dokonale vystihovalo histamínovú intoleranciu. Čerstvé, s povolenými druhmi zeleniny, k tomu bylinky, kvalitný, domáci olivový olej (prízvukovali mi aj to – asi sú naňho pyšní) a upečené presne podľa toho, ako by to histaminici mali. Ja mám rada grilovanie a nehovorím, že počas leta párkrát negrilujeme, ale každý vie, že to nie je najvhodnejší spôsob prípravy jedla.
V každom prípade tento môj chorvátsky gastro zážitok stál za to a vôbec mi nevadí, že bol iba jeden. Radšej si doprajem kvalitnú večeru iba raz, akoby som mala jesť v kadejakých reštauráciách a dopadla s reakciami.

Na záver vám ešte pripájam link na túto reštauráciu, ak by vás náhodou vietor zavial do Zadaru a vy by ste sa chceli najesť niekde vonku. 🙂 Žiaľ, fotku jedla vám viem pridať iba veľmi nekvalitnú, keďže už bola dosť tma a nedalo sa fotiť.

Nabudúce pokračujem a ukážem vám, čo som si so sebou na tento trip zabalila, kde všade sme vlastne boli a aké kuchyne som mala k dispozícii. No a samozrejme, podelím sa aj o menej úsmevnú príhodu so zmrzlinou…

4. septembra 2019 2 komentáre

Cestovanie s HIT Články

Cesta histaminičky do New Yorku #2

by hitjezdravozit 19. novembra 2018

written by hitjezdravozit

V prvej časti tohto článku som vám priblížila, ako som sa chystala na cestu a ako som zvládla/nezvládla lety. Tentoraz sa zameriam iba na to, čo som jedla počas takmer dvoch týždňov v New Yorku.

Z domu iba minimum

Spomínate si na moje “cestovateľské” články? Či už to bola Mallorca alebo Toskánsko, všade som si brala kufor jedla. 😀 Tentoraz som si to však nemohla dovoliť. A preto som si zo Slovenska zabalila iba 2 veci a to psyllium a prášok do pečiva bez fosfátov. Už doma som si totiž spravila prieskum, čo všetko v NYC dostať, kde budem chodiť nakupovať a musím povedať, že ten výber tam je neskutočný, čo sa mi samozrejme aj potvrdilo. Ale predsa len psyllium a prášok sú istota, že si aj v zahraničí dokážem napiecť môj chlieb a keďže k nim som sa akosi nemohla dopátrať, radšej som si ich vzala.
Možno sa pýtate, či som sa nebála letieť s “bielym práškom”. 😀 Niekoľko krát som si prehrávala v hlave rôzne scenáre, no chvalabohu kontroly prebehli bez akýchkoľvek ťažkostí. Samozrejme, trošku som sa poistila aj v tomto smere, keďže okrem týchto práškov som so sebou mala aj celkom veľa liekov, resp. homeopatík a výživových doplnkov, a preto som poprosila moju alergologičku, či by mi nenapísala dokument, v ktorom potvrdí, že mám potravinové intolerancie a beriem si všetko vrámci liečby/prevencie. Ona bola taká zlatá, že mi to dokonca rovno napísala po anglicky, takže som to ani nemusela dávať prekladať. Pani doktorka, ak to náhodou čítate, ešte raz vám ďakujem. Dokument som síce nemusela použiť, ale cítila som sa lepšie, že som ho mala pri sebe.

Prvý nákup za veľkou mlákou

Na toto som sa veru tešila! Neviem ako vás, ale mňa ooveľa viac baví nakupovanie potravín ako napr. oblečenia či kozmetiky. 😀 A najmä v zahraničí, pretože všade dostanem niečo iné, nové. Ešte doma som si vyhliadla obchod s názvom Whole Foods Market.

Až neskôr som sa od kamošky, ktorá tam žije, dozvedela, že to je asi najdrahší supermarket v NYC. Klasika, viem, čo je dobré. 😀 Niet sa ale čo čudovať, pretože už názov hovorí za všetko. Teraz ma trošku mrzí, že som v ňom nefotila viac, no v tomto smere sa ešte musím učiť od skúsenejších blogeriek ako sa nehanbiť fotiť v obchodoch. 😛
Mimochodom, tento obchod mi pripomínal moje milované Yeme. Všetky potraviny tam boli kvalitné, nonGMO, bez pridaných látok, rôzne alternatívy (teda bezlepkové, bezmliečne…) a hlavne všetko neskutočne čerstvé.
Čo sa mi ďalej páčilo, že mali obrovský priestor, kde mali iba potraviny na gramáž (od múky, cez strukoviny, sušené ovocie, orechy až po cestoviny, či soľ). A tak som si vedela vziať iba toľko, koľko som reálne vedela za 2 týždne spotrebovať.

Jediné mínus pre nás Slovákov boli fakt dosť vysoké ceny. Prvý nákup nás vyšiel na cca $150, čo nie je až taká katastrofa vzhľadom na to, že som kupovala aj olej, soľ, múky, cukor, ryžu, cestoviny, koreniny atď. Avšak ako hovorím, všetko som kupovala v menšom aby som na konci pobytu nemusela veľa vyhadzovať, a tým pádom som si uvedomila, že tam rozdiel veru je. Tam som kúpila olivový olej 400ml za cenu asi ako u nás 700ml, himalájsku soľ 200g asi 2 násobne drahšiu ako u nás pol kg a podobne. Ale keďže sme boli na svadobnej ceste, nepijeme kávu, alkohol, nevysedávame v drahých reštauráciách ako možno iní turisti, brali sme to úplne v pohode. Niekto možno dá $150 iba za jednu večeru a my sme z toho varili skoro dva týždne. 😛
Samozrejme tým nehovorím, že som v New Yorku nič neochutnala a varila si stále sama. 😉

Tentoraz som siahla aj po takýchto malých baleniach orechových masiel. Ja viem, že je to zbytočný plast, keď ich predávajú aj v skle, no ani najmenšie balenie by som za taký krátky čas nezjedla, takže v tomto prípade sú tieto malé cestovné balenia výhodou. Radšej vyhodím toto vrecúško ako trištvrte kvalitného orechového masla. Mimochodom, viete, že aj Powerlogy už má tieto cestovné masielka? 😉

Whole Foods Market aj varí

A ešte ako!! Od kedy som zistila, ako dobre tam varia, že majú pri každom jedle vypísané alergény a často aj celkové zloženie a že všetko, čo tam pripravujú je čerstvé a kvalitné, jedla som tam niekoľko krát. A vždy bez reakcie! Výber je tam ooobrovský od šalátov, cez polievky až po hlavné jedlá, samozrejme s bohatými možnosťami pre alergikov.
Riskovať som neriskovala, predsa len sme mali každý deň nabitý program a nechcela som sa “odpáliť” kvôli nejakému pokušeniu.

Pulty vyzerali asi takto (fotka je iba ilustračná). Najlepšie na celom bolo, že si tu môžete nakombinovať menu podľa vlastného uváženia a v tomto prípade bola cena viac než priaznivá. Za cca 450g ste zaplatili $9,90 (či ste si vybrali zeleninu, mäso, rybu…).

Najčastejšie som siahla po grilovanej zelenine, batátových hranolkách, ktoré by som dokázala jesť aj každý deň a potom som obmieňala rôzne šaláty, sem tam si dala falafel, samosu alebo rybku.
Ryba sa môže zdať ako risk, no jedávam ju aj doma a okrem toho som si vtedy dala aj Daosin a Kreon a nebol žiaden problém.

S tým „neriskovaním“ som mala na mysli skôr to, že som neriskovala s niečím, čo by obsahovalo mlieko alebo vysokohistamínové potraviny (paradajky, avokádo…). Tieto som pre istotu vynechala, i keď doma si ich sem tam doprajem.

Reštaurácie nie sú pre mňa

Na niektorých prevádzkach sa dá aj priamo najesť, tam je však zväčša plno, takže my sme si jedlo brali so sebou a prevažne ho mali na večeru, keďže počas dňa sme behali a po pravde ani jeden z nás veľmi nepociťoval hlad. Na obedy som si robila niečo so sebou, napr. šalát, ryžu, quinou, čo ste už mohli vidieť v článku Čo som dnes jedla – New York špeciál a potom večer som sa v kľude najedla buď z Whole Foods alebo toho, čo som si navarila.
Kebyže som klasická foodblogerka, tak by sa odo mňa asi očakával každý deň iný príspevok z nejakej reštaurácie, no ja robím to čo robím pre vás, aby ste sa prípadne vedeli inšpirovať, ako sa dá vystravovať na takejto dovolenke. Ukazujem vám to, ako skutočne žijem a nebudem kvôli “blogerskému životu” navštevovať miesta, na ktorých by som sa aj tak nenajedla. Mne posedenia v reštauráciách nechýbajú. Sem tam si niekam vyjdeme ak natrafíme na dobrú reštauráciu, no nikdy som nebola taký ten reštauračný tip a radšej si s manželom dáme dobrú večeru sami doma.

Mini markety na každom rohu a China Town

Vo Whole Foods sme teda spravili veľký nákup a dokupovali sme ešte veci, ktoré sa nám minuli (ovsené vločky, syr a pečivo pre manžela…), no newyorské ulice nám ponúkali aj mnohé mini markety, kde predávali čerstvé ovocie a zeleninu. Jeden sme mali presne pri zastávke metra, čo bolo asi 2 ulice od nášho domu. Tam som vždy kupovala červenú pitahayu (mala som ju prvý krát v živote, tak som si ju naplno vychutnávala), banány a čokoľvek, čo som práve potrebovala k vareniu.

Okrem toho sme pár krát zavítali aj do China Townu. Ak ste ešte v New Yorku neboli, predstavte si že ste sa zrazu teleportovali do Číny. Presne tak táto čínska štvrť pôsobí. Nápisy na domoch, tovar v obchodoch…všetko čínske. A práve tam som natrafila na tú pravú exotiku. Baby pak choi, rambutan, longan…toto všetko som hneď musela mať! 🙂

Americké sladkosti

Spojené štáty sú pomerne známe “vďaka” fast foodom a sladkostiam. Chvalabohu to ale vôbec nie je také ako to opisujú nám Európanom. Je tam omnoho viac dostupných potravín pre alergikov či rôzne špeciálne sa stravujúce skupiny ľudí. Ochutnala som napríklad vynikajúci kešu jogurt (bez sóje, bez mlieka), batátové chipsy či chipsy z fialových zemiakov majú na každom rohu, nie iba v jednom-dvoch bio obchodoch ako u nás a väčšina potravín je oveľa kvalitnejšia ako tu.
Po komerčných sladkostiach som nesiahala, i keď priznám sa, malú americkú závislosť mám aj ja a je ňou čokoláda Reeses. Poznáte? Nedala som si tam však ani jeden kúsok!! Zato domov som si priniesla a tu som už neodolala. 😀
Jediný krát som takpovediac zhrešila s týmto praclíkom.

Ani ten som však nezjedla celý, iba som ho ochutnala a dojedol ho manžel. Ja som ho chcela hlavne na fotku. 😀 haha Nech aspoň niečo zo streed foodu mám zachytené ako pravá foodblogerka v New Yorku. 😛
Je pomerne tradičným street foodom v uliciach NYC, no ak by ste ho aj vynechali, o nič neprídete. Určite ste už podobný, a možno aj lepší, jedli aj u nás.

Čo sa teda sladkostí týka, priamo v New Yorku som si dopriala iba bezmliečne a domáce sladkosti. A tak som v Bryant parku ochutnala meringue s lieskovcami, makronku na Broadway street, či Black & White “Oreo” cookie, ktorý pečú v pekárni Whole Foods Marketu.

Ľúto mi bolo iba raz

Možno sa zamýšľate, či mi nebolo ľúto, že som toho veľa nevyskúšala. Ako som už písala vyššie, v žiadnom prípade som nechcela pokúšať šťastie a som na seba pyšná, že som odolala toľkým pokušeniam. S rozumom som však zažila najkrajšiu dovolenku a tú najlepšiu svadobnú cestu na svete. 🙂 A fakt som nehladovala a ani som nemala pocit, že by som si niečo odopierala. Asi raz mi bolo ľúto, že si nemôžem dať pizzu s manželom v malej uličke Little Italy v pizzérii, ktorá vyhrala cenu za najlepšiu pizzu. Ale to mi bolo aj v Toskánsku. 😀 Pizzu si sem tam s Daosinom dám doma alebo si spravím vlastnú. Nepotrebujem pokúšať osud uprostred jedného z najväčších miest sveta. 😉

Verím, že sa vám môj newyorský pobyt páčil a ak by vás čokoľvek zaujímalo, rada o tom podebatujem. 🙂

19. novembra 2018 0 comments

Cestovanie s HIT Články

Cesta histaminičky do New Yorku #1

by hitjezdravozit 18. novembra 2018

written by hitjezdravozit

New York bol môj veľký sen. Teda nás oboch a práve preto sme sa s manželom rozhodli, že si svadobnú cestu spravíme práve tu. A keďže sme počas roka mali veľa povinností (práca, blog, kniha…), svadobnú cestu sa nám podarilo zrealizovať až na naše prvé výročie. 🙂

Aj dobrý stres je stres

A tu už prechádzam k našej téme, pretože v tomto článku vám nebudem opisovať tipy kam sa v New Yorku vybrať, keďže nie som travelblogerka. I keď ak vás to zaujíma, pokojne mi dajte vedieť a ja vám rada odpoviem na akékoľvek cestovateľské otázky. Cestovanie ma baví, no tu na blogu nechcem odbočovať od HIT témy (na Instagrame samozrejme nájdete aj viac z mojich výletov a ciest).
Prečo som však začala tým, že NYC bol vždy môj veľký sen? Pretože to súvisí s tým ako veľmi som sa na túto dovolenku tešila s čím prišli aj menšie predcestovné komplikácie. Ak ma sledujete dôkladne aj na Instagrame, určite viete, že asi 5 dní pred odletom som ochorela. Úplne som stratila hlas a 2 dni som ležala s horúčkami v posteli. Môže to byť aj zákon schválnosti, no ja to pripisujem najmä poriadnej cestovnej horúčke. VŽDY, keď sa v mojom živote deje alebo má diať niečo veľké (či už v pozitívnom zmysle alebo negatívnom) moje telo na to reaguje. Chvalabohu som sa z toho dostala a na cestu som odchádzala, vyliečená a relativne pokojná. Lepšie si takýmto niečím prejsť pred ako počas, no nie?

Prvý let za oceán

Cestujem od malička a letela som už niekoľko krát, avšak vždy iba na krátke trasy. Najďalej som bola asi v Škótsku, či v Egypte a preto som si dvoj-trojnásobne dlhší let zatiaľ nevedela predstaviť. A samozrejme aj to mi spôsobovalo stres. Na jednej strane som mala motýle v bruchu, tak som sa tešila, na druhej strane som si už niekoľko dní pred cestou radšej “naordinovala” úplne nízkohistamínovú (a v mojom prípade najmä bezmliečnu) diétu, aby som ani náhodou počas cesty na nič nereagovala. Ja keď reagujem, tak najčastejšie na mliečne výrobky. Keď si však nastavím bezmliečnu stravu a samozrejme si dávam pozor aj na to ostatné, čo zjem, nemám žiadne ťažkosti. A presne tak som zvládla aj let. Úplne v pohode, dokonca som si ho maximálne užila.

Bez prestupu, či s prestupom?

Keby sme boli veeeľmi bohatí, kúpime si letenku bez prestupu a rovno do prvej triedy. 😀 Haha! Ale keďže sa držíme pri zemi, kúpili sme si veľmi výhodnú letenku s prestupom. ALE! Ten prestup a celkovo lety som opäť raz prispôsobila môjmu zdravotnému stavu. Že prečo?

1.) Aby som si vedela pekne zorganizovať svoju stravu.
2.) Nevyspatosť vplýva na histamín zle nedobre.

Cestou tam sme mali na výber rôzne možnosti, no s prevažne dosť dlhou čakacou dobou (5 hodinové čakanie, 8 hodinové čakanie či 24 hodinové čakanie). Ja som si vybrala poslednú možnosť a tak sme si spravili z jednej dovolenky dve. Leteli sme totiž do Helsínk, kde sme mali celých 24 hodín kým sme odleteli do Spojených štátov. A nie iba to. Lety som vyberala aj podľa časov. Tým pádom sa nám podarilo to, že sme leteli doobeda okolo pol 12tej, čo znamená, že sme v pohode vstali, doma sa naraňajkovali a už okolo 14tej sme boli v Helsinkách.

Tam sme si vybrali ubytovanie cez airbnb, navarila som večeru, pozreli sme si mesto a pohodlne sa vyspali. Na druhý deň som si vedela pripraviť desiatu na cestu (chlieb som si napiekla ešte doma deň pred tým) a o 14tej sme leteli s tým, že v New Yorku sme boli tiež v normálnom čase. Mimochodom, prvý krát sa mi stalo, že som v lietadle nespala, pretože inak spím aj v aute keď cestujeme čo i len hodinku. 😀 Tu ma však zaujala ponuka filmov na palube, krásne výhľady na Grónsko, mala som zo sebou omaľovánky, časopisy a akosi ten čas ubehol a zrazu sme boli na mieste.

Strava na palube po prvé

Keďže na cesty si vždy rada beriem vlastnú stravu, nebolo to inak ani teraz. Mala som pripravený môj chlebík, napečené krekry, špaldové keksíky (tematické, keďže sa blížil Halloween) 😛 plus sušené jabĺčka, nejaké orechy a medové cukríky.
Keď prišiel rad na rozdávanie jedla, počkala som čo bude v ponuke, čo ak sa prekvapím. Samozrejme, nič pre mňa (mäsové guľky v paradajkovej omáčke a nejaký puding), tak som slušne odmietla a jedla to, čo som mala pripravené.
O niečo horšie to bolo cestou späť. A keď už som v tejto leteckej tematike, preskočím stravovanie v NYC a rovno vám opíšem, čo som zažila cestou domov.

Strava na palube po druhé

Hneď ako som dorazila do New Yorku, na Instagram som dala nejaké stories ako som zvládla let, čo som jedla a prišlo mi od vás niekoľko správ, prečo som si nedala objednať stravu. Po prvé, nevedela som, že taká možnosť je, aspoň teda pri lete tam sme nič podobné nezahliadli a po druhé som bola tak či tak presvedčená, že by tam pre histaminika nemali nič. Keď sme však cestou domov robili check in, leteli sme inou spoločnosťou a manžel túto možnosť objavil. Dole klobúk, že fakt bolo na výber asi 9-10 rôznych menučiek (bez lepku, bez laktózy, vegan, lacto-fructo-ovo, diabetické ale i muslimské a iné). A tak som si povedala: ,,Nevyskúšaš – nevieš.” (ako hovorí Jaro Slávik túto sezónu v ČS má talent). 😀

Let naspäť začal katastrofálne. Nepríjemný personál na letisku, ktorý nám pohadzoval kufre, keď sme nastúpili do lietadla, naše miesta boli obsadené, pretože niekto si nevedel poriadne prečítať, kde sedí, takže nás samozrejme poprosili, či by sme si mohli presadnúť na ich miesta. My, že jasné, nie je problém. Čo čert nechcel, vychytili sme sa sebou pár mesačné bábätko, ktoré 4 hodiny vkuse plakalo, takže celkovo môj let naspäť začínal hrozne. Mimochodom, leteli sme večer o 19:30, čo som zo začiatku tiež považovala za pozitívum, pretože som sa tešila, že sa na lietadle vyspím. Chyba! Spala som asi tak hodinku aj to so slúchadlami v ušiach, kvôli plaču.
Viete si teda predstaviť, že i keď som počas celého dňa jedla iba svoju stravu (opäť som si spravila bohatú nádielku na cestu, pre každý prípad), môj histamín bol už kvôli tomuto všetkému iste vyšvihnutý dobre vysoko. A na to nám priniesli objednané menu. Vybrala som si vegan, pretože tam mám istotu, že určite nebude nič mliečne a ani mäso, ktoré by mohlo byť v tomto prípadne rizikové, keďže neviem z akého zdroja pochádza. Musím povedať, že kebyže som vegán bez HIT, pochutím si. Hlavné jedlo bola ryža, na jednej strane so špenátom a na druhej s okrou pravdepodobne v nejakej rajčinovo-paprikovej omáčke ala lečo. K tomu šalát, žemla, rastlinné maslo a ovocie. Chvíľu som aj váhala, no nakoniec som si s jedným Daosinom dala aspoň ryžu s okrou a šalátom. Povedala som si, že keď už som si to objednala, nevrátim to naspäť. Špenátu som sa síce nedotkla a nakoniec ani ovocia, no aspoň niečo som ochutnala a musím uznať, chuťovo to bolo fajn. Jediná škoda tých plastov!!

Ako to celé dopadlo?

Asi už tušíte, že keď o tom takto píšem, nemalo to úplne hladký priebeh. Hneď po večeri som si išla zdriemnuť (to bola tá cca hodinka), avšak zobudila som sa na neskutočné kŕče a potrebu ísť na wecko. A presne takto to šlo až kým sme nepristáli vo Viedni. Vyskúšala som asi všetky toalety, lietadlové ale i tie na letisku a čakala som už len na to, aby sme konečne boli doma.
Len aby ste mali prehľad, z NYC sme leteli do Londýna, tam sme mali hodinku na prestup a leteli sme do Viedne, kde nás vyzdvihli moji rodičia. Takýto zlý let som nemala asi nikdy a teraz keď sa zamýšľam, môžem si za to sama! Mama mi hneď povedala, že ona by to nejedla ani keby nevie čo bolo. Aach, ale zas tá moja hlúposť a ekologické zmýšľanie. Dôverovala som tomu, že to snáď nemôže byť také nečerstvé a plus mi bolo ľúto vyhodiť jedlo! Človek sa však učí z vlastných chýb a asi som toto potrebovala aby som si uvedomila, že na lietadle nikdy viac! Veď ako pekne som prežila cestu tam? A iba so svojou stravou!
Týmto vás samozrejme nechcem odhovoriť od lietadlovej stravy. Mne tam určite veľkú rolu zohral aj stres, nevyspatosť, no ak ste rovnako citliví ako ja, neriskovala by som!

Keďže som sa pomerne dosť rozpísala a to iba o ceste, rozhodla som sa, že tento článok rozdelím do dvoch častí. Predsa len mám ešte o čom písať aj počas pobytu v NYC. 😉

18. novembra 2018 1 comment

Cestovanie s HIT Články Všetky recepty

Čo som dnes jedla #10 /New York špeciál/

by hitjezdravozit 12. novembra 2018

written by hitjezdravozit

V tomto článku vám ukážem, že aj na dovolenke sa dá stravovať tak, ako doma. Jediné, čo k tomu potrebujete je apartmán s kuchyňou a preto od kedy mám HIT stále vyberáme ubytovanie cez airbnb. Mimochodom, ak ešte na tomto portáli nie ste zaregistrovaní, s týmto linkom môžete využiť kredit na svoj prvý pobyt – www.airbnb.cz/c/patriciam54193. 😉

To neznamená, že som počas 2 týždňov neochutnala v NYC žiadne jedlo. 🙂 Je to len istota, že ak by mi aj niečo nesadlo, na druhý deň si pripravím svoje. Okrem toho je fajn, že si viete pripraviť svoje raňajky, keďže histaminik môže mať v hoteloch problém aj s raňajkami (najmä ten, ktorý má pridruženú aj celiakiu, či lakztózu) alebo desiatu, ktorú si v kľudne zjete niekde v parku.

Pozrime sa teda na jeden môj stravovací deň v tomto čarovnom veľkomeste, ktoré som si zamilovala hneď na prvý krát.

1. Raňajky: Lievance

Na raňajky som mala prevažne ovsenú kašu. Je to najrýchlejší tip raňajok, ktorý mi vyhovuje a ktorý môže byť každý deň iný vďaka rôznym ochuteniam. Tak trochu aj kvôli tomuto článku som si však tentoraz spravila jednoduché špaldové lievance s mandľovým maslom a červeným dračím ovocím.

Túto pitahayu som mala prvý krát (u nás dostať iba bielu) a keďže stála iba 1 dolár, je jasné, že som si ju kupovala dosť často. 😀 Podľa mňa je chuťovo ešte lepšia, sladšia. No a o farbe ani nehovorím. Láska na prvý pohľad. 🙂 V pozadí ešte vidno ďalšie ovocia a to rambutan, či longan, ktoré sú v čínskej štvrti China Town bežne dostupné asi ako u nás jablká.

2. Chlebík so šošovicovou pomazankou

Ako som už vyššie spomínala, mojou prioritou pri hľadaní ubytovania bolo aby som mala vybavenú kuchyňu, to znamená aj s rúrou aby som si vedela upiecť chlieb, prípadne niečo iné.
A tak som asi 2x piekla chlieb a na cestu domov som si upiekla aj mandľové cookies.

Chlebík prišiel vhod najmä na desiatu, aby som si vedela niečo vziať so sebou. A tak som ho v tomto prípade natrela pomazankou z červenej šošovice, ktorú som pripravila úplne jednoducho uvarením resp. takmer rozvarením šošovice s bylinkami, kurkumou, lyžičkou oleja a soľou. Na ňu som dala bielu reďkovku a šalátový list a voila, obložený chlebík bol hotový. 😉

3. Obed: Quinoa šalát

Keďže cez obed sme boli vždy vonku (až na jeden deň keď nám celý deň lialo a išli sme von až popoludní), jedlo som si “krabičkovala”. Mne osobne neprekáža quinoa či ryža so zeleninou ani nastudeno. Trošku viac mi vyhovuje quinoa, preto som tú mala častejšie. Mimochodom, quinoa šalát sa predsa bežne robí nastudeno. 🙂 A tak som sa inšpirovala.

Trojfarebnú quinou som uvarila s čerstvým tymiánom, soľou a dvomi nadrobno nakrájanými žltými mrkvičkami a k tomu som priložila listový šalát, nakrájala uhorku, reďkovku. Quinou som sa snažila nechať vychladnúť, no keďže som ráno toľko času nemala a vždy bola ešte mierne vlažná, pre istotu som ich nezmiešala dokopy aby mi šalát úplne nezvädol, ale dala som ich takto stranou.

3. Večera: Polievka s pak choi a ružičkovým kelom a zeleninové rizoto

V dni, keď sme išli von už pomerne skoro sme neboli vonku až do neskorého večera. Predsa len človek má nejaké svoje limity a keď už o 15tej máte 20 tisíc krokov, asi je to signál, že by odpočinok padol vhod. 😀 A tak sa stalo, že som mala večer viac času variť. Naopak, keď sme boli vonku dlhšie, siahli sme po kúpenom jedle (ale o tom si povieme v inom článku). 😉

Po dlhom dni na večeru dobre padlo kompletné menu a to polievka i hlavné jedlo.

Polievku som spravila viac menej klasickú zeleninovú, s trochu menej klasickým baby pak choi, ktorý ma uchvátil už na prvý pohľad. U nás bežne kupujem ten veľký, sem tam majú v Yeme aj baby, no až takéto mini a toooľko pokope som ešte nevidela. V už spomínanom China Towne ich mali ako maku.
Varila som z neho 2x a vždy som ho len umyla a celý hodila do jedla. Nebolo tomu inak ani pri polievke. S tým rozdielom, že tu som vňaťky trochu orezala, pretože by sa rýchlo rozvarili. Do polievky teda išla mrkva, zeler, baby pak choi, ružičkový kel, cibuľa a brokolica. Ochutila som ju bylinkami, kurkumou a soľou.

Ako druhé som pripravila rizoto s čajotom, cuketou, mrkvou a kučeravým kelom. Ochutila som ho tymiánom, kurkumou a soľou. Cuketu som pridala naraz ako ostatnú zeleninu, i keď sa varí kratšie, no vďaka jej rozvareniu dosiahne rizoto krémovejší efekt.

Verím, že sa vám moje stravovanie v New Yorku páčilo, viac z neho ste mohli sledovať aj na mojom Instagrame a že som vás trošku motivovala aj k takémuto ďalekému cestovaniu. HIT totiž nie je choroba, ktorá by vám v tom mala zabrániť. 🙂

12. novembra 2018 0 comments

Cestovanie s HIT Články

Olivové háje, domáci med, milujem Toskánsko

by hitjezdravozit 24. mája 2018

written by hitjezdravozit

Počas nášho toskánskeho pobytu som okrem krásnej dovolenky mala možnosť zažiť aj niekoľko zaujímavých stretnutí.
Jedným z nich bolo stretnutie s našim domácim, Michelem, ktorý nám v jedno slnečné dopoludnie dal aj súkromnú exkurziu po ich rozprávkovom pozemku.

Micheleho rodina ich usadlosť kúpila pred niekoľkými desiatkami rokov za vtedy veľký peniaz (dnes v prepočte 36€) pretože chcela začať s produkciou svojich vlastných výrobkov (sen asi každého histaminika, čo poviete?). Do dnes sa stali najvýznamnejšími výrobcami olivového oleja, s ktorým vyhrávajú mnohé ceny. Okrem oleja však produkujú aj vlastný med a víno. A my sme mali príležitosť vypočuť si, čo všetko za tým je.

Olivové háje

Prechádzka medzi olivovými stromami, ktoré vyzerajú (pre nás laikov) na vlas rovnako nám dala oveľa viac ako sme si mysleli. Na niekoľko hektárovom území totižto nájsť až 10 rôznych druhov odrôd (od zelenej, cez bledo až po tmavo modrú), z ktorých každá má samozrejme iné pomenovanie (napr. leccino, frantoio). Je to niečo podobné ako pri hrozne (tiež máme merlot, cabernet atď.).
Michele nám ukázal aké sú medzi nimi rozdiely (jeden má tmavšie listy, druhý má vyšší kmeň a podobne) a tak isto sme mali možnosť vidieť stromy, ktoré žiaľ tento rok plodné nebudú. Nízke teploty, ktoré Toskánsko túto zimu zasiahli poznačili úrodu a preto predpovedajú slabší rok ako tie pominulé. Optimizmus ho však neprechádza a s úsmevom hovorí, že v prírode to tak proste chodí.

Zdravý strom s plodmi
Chorý strom, ktorý tento rok plody nemá

Výroba olivového oleja

Proces výroby kvalitného, panenského olivového oleja začína už vo februári. Koncom zimy totižto stromom dodajú ten správny tvar, orežú sa konáre a ošetrí sa kôra. Následne na jar poctivo kosia trávnik, ktorý je pod stromami, aby dodržali akúsi „harmóniu medzi zemou, stromami a nebom“. Vysvetlil nám, že tento krok je rovnako dôležitý ako tie ostatné a keďže sú zástancami kvality a čistoty, trávu kosia výlučne ručne. Mohli by ju totižto oveľa jednoduchšie a lacnejšie odstrániť za pomoci chemických postrekov. To však v ich prípade neprichádza do úvahy!
Najdôležitejším krokom je však samotný zber. Ten začína až v deň, keď je daný druh olív vo svojej ideálnej zrelosti (ani o deň skôr, ani o deň neskôr). Trvanie závisí aj od druhu. Niektoré olivy sú zrelé v októbri, iné až v novembri.
Špeciálnym elektrickým prístrojom sa „prečešú“ konáre, následne sa strasú plody na pripravenú plachtu pod stromami a ručne sa pozbierajú. Olivy sa potom odvezú do výrobne, tam sa očistia, pomelú a dostávajú sa do lisu kde z nich vzniká olej.
Michele hovoril, že je najlepšie ak tento proces prebehne počas jedného dňa, aby zostal olej čo najkvalitnejší – ten pravý extra panenský. Čím dlhšie totiž olivy stoja, tým skôr z nich blahodarné účinky môžu vyprchať. Mnohí výrobcovia (dokonca kedysi aj jeho dedko) čakali niekoľko dní kým olivy išli do procesu výroby avšak tie oleje potom časom začali takpovediac „vyprchať“. Oleje, ktoré vyrába Michele dnes, zostávajú na rovnakej kvalitatívnej úrovni aj dlho po vylisovaní.
Ďalším zaujímavým bodom v ich produkcii je, že vyrábajú aj oleje z jedného druhu olív. Tieto oleje sa potom využívajú najmä v studenej kuchyni. Olej, v ktorom nájdete zmes viacerých druhov je vhodný aj na tepelnú úpravu avšak kvalitou za tými jednodruhovými vôbec nezaostáva.

Med

Určite viete, akú dôležitú úlohu zohrávajú včely v našom živote. Hovorí sa, že keď zahynie posledná včela, behom štyroch rokov zahynie aj ľudstvo. Som rada, že títo ľudia si tu včely nesmierne vážia, čo je vidieť aj na ich starostlivosti. Michele ich každých 12-14 dní poctivo kontroluje. Ak si napríklad všimne, že jedna rodina slabne, vypomôže jej s členmi z inej rodiny.
Úľov majú niekoľko. Každý z nich má iné meno a v každom z nich žije „včelia rodinka“ v približnom počte medzi 40 000 a 60 000. Videla som dokonca aj jednu kráľovnú a celý jej „tím“ počas pracovného nasadenia. Úžasné niečo! Proces výroby medu vám asi popisovať nemusím, to by bolo nadlho. Zaujímavosťou však je, že Micheleho rodina produkuje čisto „jednodruhové“ medy, teda vždy iba z jedného kvetu. Vždy keď má sezónu nejaký kvet, včely sa venujú výlučne jemu. Akonáhle prvá včielka daný kvet objaví, vyšle signál celej rodine a všetky sa presunú na dané územie opeľovať vybraný druh kvetu. Keď Michele spozoruje, že doba kvitnutia daného kvetu sa blíži ku koncu, vyprázdni úli aby mohol med spracovať a aby mali včielky voľný priestor na opeľovanie ďalšieho druhu.

Po prechádzke samozrejme nasledovala aj samotná ochutnávka medíkov (i olejov). Ja osobne som si najviac zamilovala med z kvetov artičoky.

Ozaj a vedeli ste, že včely sú extrémne citlivé na postreky? Múdre to stvorenia! 🙂

Verím, že vás článok zaujal a že ste sa vedeli vžiť do toskánskych krás aj takto virtuálne. Ak by ste mali kedykoľvek možnosť vybrať sa tam, neváhajte ani sekundu! Ja som si Toskánsko úplne zamilovala a veru je tam ešte veľa zaujímavých miest, ktoré sme tentoraz nestihli preskúmať. Snáď nabudúce. 😉

O víne som vám síce nepísala (nebudem predsa histaminikov zbytočne trápiť), no na záver pripájam pár fotiek aj z vinohradov. Vy samozrejme ešte stále môžete siahnuť po bezhistamínovom vínku. 😉 Aj ja som si zo sebou jedno vzala, keďže to vyšlo tak, že som narodeniny oslavovala práve v Toskánsku.

Na záver pripájam tip na najlepšiu agentúru, ktorá sa venuje výlučne cestovaniu po Toskánsku.
http://siitaly.eu/si-toskansko

Ak sa obávate stravovania (predsa len ide o Taliansko, krajinu paradajok, zrejúcich syrov, pizze a vína), nebojte sa, aj na to mám pripravených pár tipov, ktoré tu nájdete nabudúce. 😉

24. mája 2018 2 komentáre

Cestovanie s HIT Články

Home sweet home alebo aké boli 4 mesiace v Škótsku?

by hitjezdravozit 12. novembra 2016

written by hitjezdravozit

Keďže som už presne týždeň doma, vybavila som všetko potrebné a znovu sa zabývala vo svojom vlastnom byte/kuchyni (neverili by ste, ako sa dá pozabúdať v ktorej krabičke čo mám), rozhodla som sa zosumarizovať posledné 4 mesiace, ktoré som strávila v Škótsku.
Samozrejme nebudem opisovať ako som sa mala, kade sme chodili a čo sme robili, to by bolo na iný tip blogu 😀 Ale keby vás to zaujímalo, pokojne sa pýtajte v komentoch, rada odpoviem 🙂
Ja sa budem teraz radšej venovať HIT.

Začiatky sú najťažšie

Prvý mesiac bol asi najťažší. Nemám však na mysli to, že by mi bolo zle alebo by som nemala čo jesť. Práveže som sa až príliš odviazala. Dala som si Daosin aj 2x denne, dala som si aj hot-dog, aj koláčik, chcela som ochutnať nové veci, ktoré ma dennodenne lákali, keďže som pracovala v oblasti gastronómie. Toto trvalo až kým neprišli dni, keď mi bolo fyzicky trošku horšie a kým som si nevšimla, že moja váha nejako stúpa.
Asi najväčšou zmenou, ktorou moje telo prešlo je nárast váhy. Pribrala som 6kg a 64 kíl som veruže ešte nikdy pred tým nemala. Čo teda nie je nejaký extrém a ja nie som z tých ľudí, čo by teraz žili v depresiách a ničili sa myšlienkami akí sú tuční, no predsa len cítim akýsi nekomfort. Ten ale súvisí predovšetkým s nonstop nafúknutým bruchom.
A to je druhá zmena, ktorá sa začala (zhoršovať) v Škótsku. Výraznejšie problémy som teda chvalabohu nemala, asi len 2x som mala také horšie dni (migréna, hnačky, únava, slabosť), no aj tie rýchlo prešli. Nafúknutie však nie. Parafrázujem jednu slečnu zo skupiny histaminikov: ,,Ráno sa zobudím ako fitneska a večer idem spať ako tehuľka.“ A presne toto je aj môj prípad a viem, že aj mnohých z vás. Klamala by som, keby som povedala, že neboli žiadne dni bez nafúknutia, no bolo ich ooveľa menej ako tých „tehotenských“. Najhoršie je, že som nedokázala odsledovať kedy a z čoho. Občas som mala myšlienky, či to nebude Daosinom. Mala som pocit, že vždy keď si ho dám som nafúknutá a dokonca som si nahovárala, že kvôli nemu aj priberám. Je to však nezmysel. Daosin je iba enzým, nemôže z neho človek priberať. Avšak s tým nafúknutím pripadá do úvahy to, že mi proste Daosin nezabral tak ako mal alebo som až príliš preháňala svoje hranice.

Stačilo z hlúpostí!

A tak som približne po mesiaci stopla svoje stravovanie v reštaurácii (ktoré sme mali podotknem zadarmo 3x denne) a oveľa viac som sa sústredila na varenie a pečenie mojich jedál. Niežeby som si ten prvý mesiac nevarila. No popritom som si dala aj „zakázané veci“, keďže ako hovorím, zo začiatku som nemala žiadne problémy. Sama som sa čudovala, no myslela som si, že Daosin všetko zachraňuje.
Najvtipnejšie je, že tá strava je hrozná!!! A ja som pažravá a tvrdohlavá! 😀 No keď pracujete v prostredí, kde sa nonstop varí, pečie, všetko vonia, tak sa iba veľmi ťažko odoláva 🙁 Trvalo mi dobrých pár týždňov, kým som sa to naučila. Teraz sa už pozriem na tie ich koláčiky, či dokonca polievky, ktoré by som polievkami ani nenazvala a poviem si: ,,Pre boha, ako si toto vôbec mohla ochutnať?“ 😀 No nič, každý sa učí na vlastných chybách, nie?
Samozrejme naďalej boli dni keď som sa musela stravovať v reštaurácii aspoň 1x, pretože niektoré smeny mi proste časovo neumožňovali variť si. Vtedy som si dala iba ryžu, kuracie prsia na prírodno, dusenú zeleninu, zemiaky alebo šalát. Kuchári sa na mne už smiali, či sa z toho viem najesť, keď jem stále to isté. Viem a dokonca z chuti 😉

Nový režim

Ja osobne si myslím, že najväčší problém mi robil úplne nový režim. Nikdy pred tým som nerobila prácu, kde by som toľko behala a preto som mala nonstop pocit, že som hladná.
Je tu však aj jedna pozitívna zmena, ktorá sa tiež mohla pripísať môjmu zvýšenému apetítu a tou je stres, ktorý som mala podstatne menší ako doma. Bývali sme skoro nad reštauráciou, takže do práce som to mala skutočne na skok. Vzťahy na pracovisku sme mali dobré, vytvorili sme si mnohé nové priateľstvá, nemuseli sme nič vybavovať (úrady, lekárov), mali sme plat o ktorom by sa nám na Slovensku ani nesnívalo a ja som si všimla, že som oveľa oooveľa pokojnejšia ako som bývala doma. Len ako príklad uvediem, behom 3 dní doma, ktoré som strávila vybavovaním úradu práce, poisťovne, kontrolou u lekára, nákupom, som mala viac stresu ako za 4 mesiace vonku!! Je ale podľa vás normálne, že ten istý produkt (bezlepkové cestoviny), ktorý som kupovala v Tescu v Škótsku za £1,50 stojí u nás 2,99€ alebo Alpro vanilkový puding, ktorý stojí u nás 0,95€/ks je tam za £1,50 za 4 ks?? A to sú iba dva príklady, no verte mi, našla som ich niekoľko! Ale k tomuto sa hlbšie nebudem vyjadrovať, pretože už aj tak píšem dosť veľa a nechcem vás zbytočne nudiť 🙂

Zhrnutie

Chcela som sa iba podeliť o to, ako som to s novou životosprávou zvládla mimo domova. Keby som to mala celé zhrnúť a poradiť niekomu, kto rovnako ľúbi svoje bruško, nedokáže odolať pokušeniam a chystá sa pracovať či žiť v zahraničí, nepodľahnite tomu! Nestojí to za to, pretože najmä tá anglická strava vám nemôže priniesť nič pozitívne! Ak od začiatku dodržíte svoje stravovacie návyky a nebudete musieť žiť v strese, určite sa vám bude žiť rovnako dobre, ak nie lepšie, ako tu u nás. Možností je aj tam veľa, bio obchody existujú, dokonca výber pre intolerantných v Tescu je oveľa väčší (a aj lacnejší) ako u nás. Samozrejme keď musíte pracovať na také smeny, ktoré vám varenie neumožňujú, je to náročnejšie, no nie nezvládnuteľné! 😉

Majte sa krásne a ak máte nejaké otázky, smelo dotoho 🙂

12. novembra 2016 0 comments

Cestovanie s HIT Články

Nový domov – nová strava?

by hitjezdravozit 15. júla 2016

written by hitjezdravozit

Tak sme tu! Škótsko je krásna krajina, plná zelene, lesov, kopcov a jazier. Prišli sme sem na 4 mesiace, teda do konca ich sezóny. Pre mňa to však znamená, zabezpečiť si aspoň z časti nejaké potraviny z domu, keďže ako iste viete, Škótsko a vlastne celá Británia nepatria medzi „gurmánske veľmoci“. Aspoň to som si po minulom roku myslela. Vtedy rok sme boli na dvojmesačnom jazykovom pobyte v Birminghame a vlastne tam moja HIT odštartovala. Asi som teda masochistka, keďže som sa po roku znovu vrátila do podobného prostredia. Nie, to nie som, avšak takto to život chcel a ja som za ten rok o dosť múdrejšia, čo sa stravy týka, takže si musím poradiť!

Balíme!

Viem, že na štyri mesiace, sa nedá zbaliť všetko, čo jeden histaminik potrebuje, no tie najdôležitejšie veci v mojom „stokilovom“ kufri nesmeli chýbať. Spomeniem teda ryžovar a tyčový mixér, s ktorými, aj keby som mala k dispozícii len ryžu a zeleninu, sa už dá vystravovať. Ryžu jem skoro denne a mixér mi pomôže pri polievkach, zeleninových omáčkach, nátierkach a podobne.
Tesco UK som poznala z minulého roka, nakupovali sme tam už vtedy, no celkom som nemala preštudované zdravé potraviny, keďže minulý rok som sa zameriavala na všeličo iné. 🙁 Vybehla som však na ich web a zistila, že tak isto majú Alpro produkty + mnoho iných rastlinných, bezlepkové cestoviny, strukoviny a podobne.
Predsa len som si aspoň na začiatok vzala také, ktoré buď viem, že nedostanem, alebo sú moc predražené. Sú to: kokosový olej, olivový olej, himalájska soľ (z nej rovno kilo, pretože himalájsku soľ tu iste nenájdem a momentálne mi vyhovuje najviac), ďalej chia semienka, goji, madľové lupienky, hrozienka, datľový sirup, bezfosfátový prášok do pečiva, múku z čiernej ryže a pšenovú múku a potom už len drobnosti „na chrumkanie“ ako moje sušené ovocie, raw tyčinky, macesy a suchare, či bezlepkové piškoty. Upiekla som si aj jeden chlieb, nech mám aspoň na prvé dni.

Tieto veci „skrývam“ vo svojej izbe 😀 ale nieee..len sa v kuchyni nezmestím so všetkým, tak niečo mám aj tu..

Kde to vlastne som?

Trošku by som vám priblížila miesto, kde žijeme, aby ste si vedeli predstaviť, prečo som si brala aj také potraviny ako múky, či chlieb a nemysleli si, že som úplne šiši. 😀
Pracujeme v horskej turistickej oblasti v malom mestečku s asi 200 obyvateľmi. V meste je jeden malý obchodík (extrémne predražený a vlastne úplne chudobný na potraviny – nájdete tu hlavne samé konzervy a polotovary) a najbližšie veľké mesto je hodinu autom a asi hodinu a pol vlakom. Vedeli sme teda dopredu, že nákupy nebudú najjednoduchšie. Stravu máme v pracovné dni samozrejme zabezpečenú, dokonca 3x denne, avšak priznajme si, bez Daosinu by som tam nezvládla asi ani jedno jedlo. Prvý deň po našom príchode sme mali večeru. Na výber boli nasledovné: pizza (obloha podľa vlastného výberu), garlic bread (cesnakový chlieb), zapečený zemiak so syrom a maslom, hot-dog, teplý sendvič a rybaciu alebo zeleninovú polievku. Hádajte čo som si vybrala? 😀 Správne, zeleninovú polievku. Tiež však s Daosinom (podotknem, priniesla som si asi 150 ks). Viem, že pre mnohých je iba placebom a neuznávate ho. Aj keby to tak bolo, mne v 97% vždy zabral a skutočne neviem ako inak by som to tu bez neho zvládla! Bez neho by som si totižto nedala ani tú polievku, pretože je prihriata (dvojdňová – ak nie viac), čo by bolo ešte najmenej, ale ako som sa dozvedela, každá polievka obsahuje nejaký „chemický“ bujón. 🙁 No nič, prvý deň sme mali za sebou.

Cesta do Škótska

Jaj aby som nezabudla spomenúť cestu, ktorá začala o 7:30 na Slovensku a končila o 17:00 v Škótsku. Na raňajky som si ešte doma dala ovsenú kašu. Potom na letisku okolo 10:30 pár kukuričných suchárov a dlho dlho nič. Nebol čas a po pravde ani môj žalúdok v tom strese nemal náladu papať. Z lietadla, ktoré pristálo v Edinburgu sme museli chytiť autobus, ktorý nás vzal do Glasgow a tam ďalší, s ktorým sme išli priamo do nášho mestečka. Tieto všetky prestupy prebiehali extrémne rýchlo, keďže všade sme mali asi pol hodinku na presun. No povedzte mi úprimne, vedeli by ste v tom zhone myslieť na jedlo? 😀 Na druhom autobuse, keď už som fakt odpadávala od hladu (asi o 15:00) som si dala svoj chlebík s mrkvou a jablko. To ma celkom „nakoplo“, trošku som si po ceste aj pospala a tak som na miesto dorazila relatívne fit. Potom už nasledovala iba spomínaná „večera“ a išli sme spať.

Deň druhý

Druhý deň som začala touto perfektnou ovsenou kašou. MOJOU ovsenou kašou!

Samozrejme som si okrem ryžovaru a mixéru priniesla aj pár ďalších kuchynských potrieb, bez ktorých sa doma nezaobídem a o ktoré sa nerada delím s cudzími ľuďmi. Bohužiaľ kuchyňu tu máme spoločnú, ale čo je obrovské šťastie, kúpeľňu a ZÁCHOD máme vlastnú!! Yes!
Takže tu mám malý hrniec, v ktorom sa varí iba kaša a žiadne paradajkové a iné polotovary, ktoré si tu „spolubývajúci“ vyvárajú. Žiaľ človek s potravinovým obmedzením musí myslieť aj na takéto veci. Histaminik možno ani tak nie ako napr. taký celiatik, ktorému môžu uškodiť i stopové prvky v nedobre umytom hrnci.
Ďalej šúpač a strúhač na zeleninu, malú dosku na krájanie, 2 varechy, odmerku a vlastný príbor.
No, takže po ovsenej kaši nasledovali dva sucháre a jeden banán, ktorý som si kúpila na benzinke (jediné miesto, kde mali relatívne pekné ovocie a tento banán bol skutočne čerstvý, zelenkavý, teda taký ktorý môžeme). Ešte vždy sme totižto nevedeli kedy a ako sa dostaneme do obchodu. Na naše obrovské šťastie nás vzali autom naši spolubývajúci a tak sme spravili dobre veľký nákup.

V chladničke máme k dispozícii iba dve poličky, preto sú také prepchaté. :/

Zeleniny a ovocia je chvalabohu neúrekom

Len by mohla byť radšej z trhu ako zo supermarketu. Ale vždy lepšie ako nič. Nakúpila som jablká, mango, granátové jablko, čučoriedky, liči a zo zeleniny mrkvu, cuketu, fenikel, zelenú špargľu, petržlen, ľadový šalát, mini kukuričky, zemiaky a mnoho ďalších. Nesmeli chýbať ani vajcia, bylinky, bezlepkové cestoviny, kilo ovsených vločiek (ktoré sa tu oplatia oooveľa lepšie ako u nás), múka, červená šošovica, arašidové maslo a kúpila som si aj kokosové mlieko a kokosový jogurt. Veľmi sa teším, keď ho ochutnám, pretože jeho zloženie vyzerá celkom fajn. Chvalabohu som si zvykla, že ovsenú kašu si robím s vodou, avšak kokosové mlieko by som mohla využiť na chia puding, či do pečenia, tak nech aspoň jedno mám.

Keď sme sa teda vrátili z nákupu, pustila som sa do varenia. Je pravda, že už sme boli poriadne hladní po celom dni a vlastne ani podmienky v kuchyni nie sú najlepšie, keďže nie vždy sa mi podarí variť osamote, takže som stavila zas na rýchlu večeru. Ryža, ktorú som pripravila v ryžovari a dusené šampiňony s čerstvým tymianom.

Tak na teraz je to odo mňa všetko. Prvé dva dni som teda prežila a čo bude ďalej, to sa necháme prekvapiť. 😉 Myslite na mňa, aj ja na vás myslím a onedlho pridám aj nejaké recepty, ktoré som si pre vás pripravila ešte doma. 🙂
Majte sa pekne!

15. júla 2016 1 comment

Cestovanie s HIT Články

Dovolenka? Áno, prosím!

by hitjezdravozit 12. júna 2016

written by hitjezdravozit

Myslím si, že všetci, čo máme HIT sme sa minimálne raz zamysleli nad tým, ako zvládneme stravovanie mimo domu, najmä ak sa jedná o dlhšie obdobie. V minulosti som vám ukázala ako to u mňa vyzerá, keď idem na kratšie cesty, no a v tomto článku by som vám rada priblížila celý jeden týždeň, ktorý som strávila na prekrásnej Mallorce 🙂 Boli sme vo vilke, takže varenie sme si zabezpečovali sami, čo je v našom prípade obrovskou výhodou. Úprimne povedaná, neviem si predstaviť All inclusive dovolenku s touto chorobou. Teda viem, s Daosinom 3x denne. To však nie je nič pre mňa. Daosin som so sebou samozrejme mala a klamala by som keby som povedala, že som ho pár krát nevyužila. No nie ráno, na obed, večer!

Kufor plný jedla

V prvom rade som si so sebou brala asi dve kilá jedla 😀 (kufor uniesol) 😉 V tom „baliacom“ zhone som si to zabudla odfotiť, ale opíšem vám, čo tam nemohlo chýbať: jazmínová ryža, pšeno, ovsené vločky, chia semienka, himalájska soľ, kukuričné piškoty, 2-3 raw tyčinky, ryžové sucháre, špaldové cestoviny, špladovú múku a ryžovú múku + bezfosfátový prášok do pečiva (tie som nakoniec ani nevyužila) a plus som si upiekla cookies, môj obľúbený „cestovateľský“ mrkvový koláč a slané pagáčiky.
Na prvý pohľad sa to zdá fakt veľa, no nebolo. Mrkvový koláč som si zabalila aj na cestu a zostalo mi z neho ešte asi na jeden deň, cookies som mala vrámci sladkosti asi 1 na každý deň (plus som si nechala pár ks na cestu späť) a slané pagáče sa tiež pojedli.
Múky s práškom do pečiva (a silikónové košíky na muffiny) som si brala v domnení, že si upečiem svoje pečivo. Raz som to aj vyskúšala, no keďže som nemala Fatru, nepodarili sa podľa mojich predstáv a tak som si povedala, že sa dá žiť aj bez pečiva 😉 Hlavne na dovolenke, kde je k dispozícii plno zeleniny, ovocia a moja milovaná jazmínová ryža, ktorú som si mohla spraviť kedykoľvek, keď som už nevedela nič iné vymyslieť.

Nebudem vám opisovať presný jedálniček každý jeden deň od rána do večera, to by bolo asi dosť zdĺhavé a nudné 😀 Vyberiem si jeden náhodný deň, aby ste predsa vedeli ako približne vyzeral a priblížim vám aj moje nákupy, niektoré ďalšie nápady na obedy i skúsenosti so „zakázanými“ potravinami a Daosinom.

Nákupy

Nakupovala som prevažne ovocie a zeleninu. Už hneď prvé ráno sme išli na miestny trh, kde som si nakúpila mangá, jablká, granátové jalbko, marhule, figy, datle, červený melón, bataty, šalát, mrkvu, cukety, špargľu, artičoky, čerstvé bylinky v črepníku..

V supermarkete (majú tam Lidl a ešte jeden miestny obchod, ktorý mal i malé oddelenie zdravej výživy) som nakupovala minimum. Čo sa týka tej zdravej výživy, mali tam viac druhov múk, bezlaktózové mlieka, pšeno, červenú šošovicu, kus kus a podobné, no keďže viac menej všetko som z toho mala, nepotrebovala som to kupovať. Keď som sa doma balila, nemala som ani tušenie, že tu takéto niečo nájdem a nechcela som riskovať, preto som sa radšej zabezpečila. Je jasné, že som si nebrala kilo ryže a pol kila pšena 😛 Vymerala som si približné dávky, ktoré dokážem reálne za týždeň zjesť.

Ukážka jedného môjho stravovacieho dňa

Raňajky: ovsená kaša s rôznymi obmenami (tú som mala každý deň ako aj doma, avšak robila som si ju s vodou – netreba sa toho báť, je vynikajúca aj takto!)

Desiata: ovocie (plus sem tam sucháre alebo prvý deň mrkvový koláč, ktorý mi zostal z domu)

Obed: mrkvové pšeno s tymianom

Olovrant: ovocie, raw tyčinka, cookies (skôr nejaká sladká drobnosť, keďže som bola prevažne vo vode alebo na slnku, nemala som až takú chuť do jedla ako doma, kde by som furt niečo jedla) 😀

Od kedy mám HIT, červený melón som jedla prvý krát. Vyskytujú sa informácie, že by mohol byť nevhodný , mne nerobil žiadne problémy. (A nerobí mi ich doteraz – update po 3 rokoch). Viac sa dočítate aj v samostatnom článku venovanom tomuto úžasnému ovociu – TU.

Večera: ryža so špargľou a sezamovými semienkami

Ďalšie tipy na obed:

pečené bataty s tymianom, zemiaky, cuketa, miešaný šalát

dusená cuketa s feniklom, artičoka + šalát s cuketou a feniklom

Pri tomto recepte som použila rovno dve zeleniny, ktoré som nikdy pred tým nejedla. Artičoky sú na Mallorce dosť typickou zeleninou a tak som ich chcela skúsiť. Prípravu i konzumáciu som si naštudovala, no buď nie dostatočne, alebo to bolo tým, že som nemala žiaden dip, do ktorého by som si listy namáčala ako by sa to podľa správnosti malo robiť. V každom prípade, nie sú zlé, no extra ma neohúrili.
Zato fenikel by som vedela jesť každý deň! Surový mi pripomína hašlerky 😛 Nabudúce z neho nastrúham trošku menej, pretože v šaláte dosť dominoval. Avšak dusený, v kombinácii s cuketou bol skvelý! A čo je hlavné, je nízkohistamínový (dokonca neviem, či nie protihistamínový) a pomáha pri plynatosti a tráviacich ťažkostiach.

Špaldové cestoviny so špargľou, cuketou a bylinkami (a vľavo je verzia pre vaše polovičky, ktoré netrpia HIT) 😉
Na záver obedov som sa rozhodla ukázať vám, že sa dá naraz a rýchlo variť aj pre histamnika aj pre nehistaminika. Cestoviny sme mali obaja rovnaké, no aby môj drahý nemusel jesť „len“ cuketovo-špargľové (ktoré podotknem ja milujem!!), pripravila som mu trochu inú variantu. Keď sa špargľa s cuketou uvarili, odobrala som svoju časť a k ostatnej som ešte pridala nakrájané paradajky, bylinky a samozrejme na záver syr. Bolo to hotové raz dva a obaja sme boli spokojní 🙂

Keďže sme mali priamo na dvore lemontree (citrónovník), často som si citrónom pokvapkala šalát a tak som vlastne zistila, že mi v takejto forme a v takomto množstve vôbec nevadí 🙂 Samozrejme od tohto viac bio asi neexistuje 😀 takže to neznamená, že aj v zime, dovážané, chemické citróny, sa budú správať pri HIT rovnako.

Obed s Daosinom:
Keďže som ooobrovský milovník rýb a morských príšeriek, nemohla som ich vynechať! Išla som na dovolenku s tým, že nebudem mať strach, dám si ich a všetko bude v poriadku. A tak aj bolo 😉 Síce som sa tesne pred obedom rozhodla dať si 2 Daosiny (istota je guľomet), no aspoň som mala pokoj na duši a vychutnala si čerstvé dary mora. Verím však, že pri tejto čerstvosti by mi nič nebolo ani bez Daosinu. Prvý krát som si dala pečené sardinky a krevety a druhý krát morského ostrieža. Kupovali sme ich úplne čerstvé a pripravovala som ich sama, takže aj z tohto hľadiska som mala istotu, že sa nemám čoho obávať. Odstup medzi týmito „zakázanými“ jedlami som si dala 3 dni, aby náhodou nezaúčinkovalo aj to, že ich jem tesne po sebe deň za dňom.

Ďalší Daosin som použila možno zbytočne, no znovu som chcela ísť na istotu, keďže som ešte v HIT pomerne nováčik. Boli sme na celodennom výlete po Mallorce a v mestečku Valldemossa som natrafila na ich typickú sladkosť menom „coca de patata“. Vyhliadla som si ju už v malej cestovnej knižke o Mallorce, takže som neváhala s jej kúpou. Je to sladká žemlička, ktorá je veľmi podobná našim šiškám, avšak nie je plnená ničím. A ani nemusí byť. Je perfektná! Zvláštna je tým, že cesto je zemiakové. Je ľahká, mäkučká a v každom prípade odporúčam vyskúšať ju ak sa chystáte do tejto destinácie!

HIT a slnko?

Na záver ešte pridám pár informácií, ktoré už nesúvisia priamo so stravou, ale s HITkom áno.
Mnohí ste iste čítali, že slnko tiež nie je najlepším kamarátom HITka. Je to určite pravda. Od kedy mám HIT skutočne nezvládam veľké horúčavy a keby som mala ísť do Egypta (tam sme boli posledné dva roky dozadu) asi by mi nebolo všetko jedno. Mallorca mala tú výhodu, že tam boli teploty okolo 29-30 stupňov a stále pofukoval vetrík. Na celodennom výlete som si ani neuvedomovala, že by bolo nejaké extra teplo. Bolo skutočne príjemne. Pri vode to bolo trošku iné. Akonáhle som si „vyľahla“ na slniečko len tak sa opaľovať, vydržala som maximálne 10 minút a musela som ísť do vody alebo na chládok. Keďže opaľovanie milujem a pri svojej skutočne bledej pokožke ho aj potrebujem, aby som nebola stále za Snehulienku, našla som si spôsob, ktorý mi maximálne vyhovoval – nafukovačka + neustále ovlažovanie. Takto som vydržala aj hodinu. Samozrejme som to nepreháňala, dodržiavala som pitný režim a v najväčšom slnku som sa schovala do chládku. Týmto chcem povedať len toľko, že sa nemusíte báť slniečka. Vitamín D potrebujeme a nebudeme sa predsa celý život obmedzovať vo všetkom (strava, pohyb, slnko..) Treba si len nájsť vo všetkom systém 😉

Dúfam, že sa vám článok páčil, že vás v niečom inšpiroval alebo vám pomohol a ak máte akékoľvek otázky, či obavy z dovolenky, pokojne mi napíšte 🙂

12. júna 2016 3 komentáre