Home ČlánkyCestovanie s HIT Cesta po Chorvátsku |časť 2.|

Cesta po Chorvátsku |časť 2.|

written by hitjezdravozit 10. septembra 2019

Tohtoročnú dovolenku sme si plánovali trošku inak, nakoľko sme Chorvátsko chceli spoznať viac. Jednak sme boli stále iba na takých krátkych a veľmi typických “vylihovačkách” a jednak nám už vôbec nevyhovujú dovolenky tohto tipu. Oveľa radšej máme tie aktívnejšie alebo aspoň také pol na pol. Ale hlavne také, kde sme sami sebe pánmi (najmä čo sa ubytovania týka). Preto už pár rokov vyhľadávame ubytovania iba cez airbnb a keďže ste mi viacerí písali, že vás moje “objavy” zaujímajú, i keď nie som žiadna travelblogerka, rada sa s vami o ne v tomto článku podelím. Samozrejme hlavnou témou stále ostáva stravovanie. 😉

Záhreb


Našou prvou zastávkou bolo hlavné mesto Chorvátska. Keďže to je od Komárna vzdialené iba nejaké 4 hodinky cesty, s jedlom nebol problém. Zabalila som si do chladiacej tašky nutné veci na prvý deň-dva, ráno sa poriadne naraňajkovala a na cestu som si pripravila iba ovocie a nejaké oriešky. Stačilo to kým sme prišli na ubytovanie a tam som si navarila v prvej kuchyni. 🙂

V tomto apartmáne sme nemali trúbu, no keďže sme tu boli iba jednu noc, vôbec to nevadilo. Bol však v dokonalej lokalite, asi minútku od centra a 3 minúty od miestneho trhu. Ten sme samozrejme hneď na druhý deň ráno navštívili a nakúpili toho trošku viac. Predsa len sa presúvame do lokalít, kde asi veľké trhy nebudú na každom rohu. 😀 Mimochodom, úúúplnou náhodou som hneď pri našom vchode natrafila aj na jeden bio obchod. Tam som si kúpila iba špaldovo-sezamové krekry na cestu a jeden vegan mandľový jogurt. Vyzeral skvelo a ešte lepšie chutil.
Po nákupe som všetko zbalila do chladiacej tašky (máme ju chvalabohu dosť veľkú a všetko sa zmestilo) aby za ten čas, kým dorazíme na nové ubytko, všetko ostalo tak, ako má.
Inak v Záhrebe som mimo domu nejedla nič. Teda večer som si dala jednu grilovanú kukuricu (ujko ju predo mnou rozbalil z listov, hodil na pahrebu a opiekol na ohníku) a ráno po návrate z trhu bezmliečnu zmrzlinu. A tú som nemusela…

Plitvické jazerá po prvé

Našou druhou zastávkou boli Plitvické jazerá. Túžila som ich vidieť tak dlho, že najmä kvôli nim som si tak dávala pozor a nič nezvyčajné radšej nejedla.
Plitvice boli od Záhrebu vzdialené približne 2 hodinky, takže keď sme dorazili, opäť raz som len do chladničky vyložila obsah chladiacej tašky a pustila sa do varenia. Ani pri tomto ubytovaní sme nemali rúru, no aj tu sme boli iba jednu noc. Navarila som batátovo-zeleninové ragu, alebo také niečo, keďže som to nevedela pomenovať, a k tomu šalát.


Cca hodinku sme ešte posedeli a mali sme sa vybrať na túru. Avšak mne už počas cesty akosi nebolo dobre, tlačil ma žalúdok a po obede sa to ešte vystupňovalo. Celé brucho (najmä pod prsiami a po bokoch) ma pichalo a aj bolelo na dotyk. Keďže sme však Plitvice mali už naplánované, lístky kúpené a na druhý deň sme mali zarezervované ubytko niekde inde, predsa len sme šli. Myslela som si, že pohybom sa to možno zlepší. Nezlepšilo. Práveže chôdza to zhoršovala tak, až som nevládala prejsť späť k autu. Inak, mali sme šťastie, lístky sa nám podarilo na mieste pradať jednému mladému páru z Poľska. Som vďačná, že sa na tejto planéte stále nájdu dobrí ľudia.
Keď sme sa vrátili na ubytovanie, ľahla som si, “naordinovala” pár homeopatík a premýšľala, z čoho to asi môže byť. Tipovala som guláš, ktorý som jedla 2 dni pred cestou na oslave našich rodinných známych, no bolo mi čudné, že by sa to prejavilo takto neskoro. Ako druhú som vinila zmrzlinu z rána, avšak vyslovene som sa opýtala, či je bezmliečna. Chvalabohu to do pár hodín začalo ustupovať a keďže ma štvalo, že sme “zabili” jeden deň, išli sme sa aspoň prejsť po okolitom lesíku. Neľutujem, pretože to bola krásna prechádzka, no zákon schválnosti nastal asi 200m od nášho ubytka a to taký, že som potrebovala ísť na WC – ale dosť súrne. Ďalší priebeh tu radšej nebudem opisovať no na základe toho sme sa na seba s Jožkom pozreli a obaja sme dostali akéhosi silného tušáka, že tá zmrzlina predsa len asi mliečna bola. Poznáme už totiž moje “stavy” a takto zle mi býva iba po mliečnych produktoch. Našťastie som to dospala a na druhý deň som sa zobudila v poriadku, dala si iba ovsenú kašu s vodou a medom a vybrali sme sa na Plitvické – pokus č. 2.

Inak, čo sa týka chorvátskych zmrzlín vo všeobecnosti, za mňa veľké sklamanie. Po tejto skúsenosti som si už samozrejme žiadnu nedala, no začala som poctivo “študovať” zloženia (ak ovšem vôbec boli vypísané) tých, ktoré jedol Jožko a veru ostala som nemilo prekvapená, že každá jedna mala minimálne štvorriadkové zloženie plné éčok!! Možno sa mýlim, no po Taliansku som mala pocit, že Chorvátsko je ďalšou zo “zmrzlinových veľmocí”. To, že jeden kopček je taký ako u nás tri je jedna vec, no kvantita nad kvalitu?!! Všetky známe bratislavské zmrzlinárne by ich schovali do vačku!
Takže to iba tak okrajovo, aby ste sledovali zloženia a v tomto smere boli opatrní! Možno som mala smolu iba ja, no nejedla som zmrzku v nejakej zapadnutej dedinke, ale v hlavnom meste…a zloženia som sledovala najmä v Zadare (Jožko ochutnal 3 rôzne). Mimochodom, vďaka Bohu, že on má žalúdok aký má! 😀

Plitvické jazerá po druhé

Po skúsenosti akú som mala včera som na túru nešla úplne pokojná. Predsa len, myseľ dokáže nepekné veci a tak som samozrejme neušla myšlienkam typu ,,Bude tam záchod?” alebo ,,Čo ak mi príde zle?”. Pôvodne som mala v pláne vo vnútri už ani nejesť ani nepiť.. Múdro, že? Hlavne keď je vonku 30 stupňov. Pravdou ale je, že som sa skutočne napila aj najedla až po cca 50 minutách, keď sme dorazili na oddychovku a ja som zistila, že tam záchody sú. Našli sme si obďaleč malú čistinku bez ľudí (o tom sa nebudem ani rozpisovať, aké masy sa nachádzajú pri týchto vychýrených turistických atrakciách) a dali sme si desiato-obed. Spravila som si sendvič so svojho chlebíku (ten som si ešte doma upiekla a zamrazila keď sme dorazili do Záhrebu – na druhý deň som ho vytiahla a voila, akoby bol čerstvý), s ghee maslom, paprikou a šalátom. Keďže žalúdok som mala po včerajšku mierne stiahnutý stačilo mi to kým sme (šťastlivo) nezdolali Plitvice a nevybrali sa na ďalšie miesto.

Posedarje – konečne pri mori


Do tretice nás čakalo ubytovanie už na viacero dní, konkrétne na 5. Pôvodne iba na 4, no jednu noc sme si ešte pridali, pretože to bolo presne to, čo sme hľadali. Pokoj, malá dedinka bez prehnaného turizmu, nepreľudnené pláže, priezračne čisté more… Ubytovanie bolo tiež super. Priamo pri mori, plne vybavené, v kuchyni bolo všetko, čo som potrebovala – aj rúra a strúhač, ktorý mi paradoxne pri prvých dvoch veľmi chýbal, keďže ho používam dosť často na prípravu šalátov. Po dlhom dni som si teda na večeru iba rýchlo spravila si bulgurový šalát.
Ďalšie dni som vám opísala už v minulom článku, pretože tu sme mali tie rybky a krevety. Počas dňa, keď sme šli na pláž som si zabalila vždy nejaké ovocie (broskyne, hrozne, jabĺčko, figy…), domáce lieskovce, ktoré sme kúpili u babičiek na trhu alebo som si spravila lievance, či vzala iba kukuričné sucháre.

Zadar


Posledné 2 noci sme strávili v Zadare. Toto ubytovanie vás zaujalo asi najviac (aj nás), pretože malo nádherný výhľad na celé mesto aj more. Okrem toho sme mali na terase súkromnú vírivku, čo nám prišlo veľmi vhod, keďže posledný deň sme sa na pláž už nechystali a venovali sme ho spoznávaniu tohto prímorského mestečka. Počas toho, čo sme boli na ubytku sme tak mali možnosť sa aspoň trošku osviežiť. Inak kuchyňa bola zase raz plne vybavená, dokonca by som povedala, že najlepšie, pretože tu boli aj také drobnosti ako šúpač na zeleninu, malé sitko na precedenie ryže a podobne.
Prvý deň, keď sme dorazili som si spravila rýchly tekvicový prívarok. Pred tým sme ešte boli celý deň na pláži, keďže check in bol o 15tej a tak som už celkom vyhladla. Hneď pri ubytku sme mali Kaufland a neďaleko aj Spar, kde som si kúpila špaldovú smotanu. Chýbal mi len kôpor, ten som tu nevidela ani na trhu. Na druhý deň nás čakal veľký rybí trh a večera v reštaurácii, no aj to som vám už spomínala v prvom článku. 🙂

Ide sa domov

Výhodou Chorvátska je aj to, že je neskutočne blízko. Až sa mi nechcelo veriť, ako rýchlo prebehla cesta domov. Samozrejme bez akýchkoľvek ťažkostí. Ráno som si dala ešte na ubytku ovsenú kašu a na cestu som si spravila obložený chlebík – z toho, ktorý som si napiekla pár dní dozadu som si zamrazila a pred cestou vytiahla z mrazničky. Okrem toho som mala ovocie, raw tyčinku a po príchode domov ma čakala večera od maminky. 🙂

Verím, že sa vám môj trip páčil a že vám opäť raz priniesol nejakú inšpiráciu, resp. dodal odvahu k cestovaniu. Ja už sa teraz neviem dočkať, kedy najbližšie pôjdeme niekam zas. 🙂


P.S. Ak ešte nemáte na airbnb účet, pripájam pozvánku – https://www.airbnb.cz/c/patriciam54193?currency=EUR 🙂 Nieže by na tom záležalo, ale ak sa rozhodnete cestovať a úspešne si objednáte ubytko na základe mojej pozvánky, pri najbližšej rezervácii od airbnb dostanem zľavu 23€. To len tak, ak by ste mi chceli trošku pomôcť pri cestovaní. 😛

Zdroj fotiek: airbnb

Mohlo by sa vám páčiť aj

Okomentuj

Stlačením „Pošli“ súhlasíte s pravidlami ochrany osobných údajov.

Prihláste sa na odber prémiového newslettra

* povinné pole
Súhlas so spracovaním osobných údajov

Odoslaním formulára súhlasíte, že Vám môžem ja, Patrícia Molnárová Turiničová zasielať newsletter a za týmto účelom spracovávať vašu emailovú adresu po dobu 5 rokov.

Svoj súhlas môžete kedykoľvek vziať spať a odhlásiť sa pomocou tlačidla na konci ktoréhokoľvek emailu. Naše zásady spracovania osobných údajov si môžete prečítať na našej stránke Ochrana osobných údajov

Top