Bez lepku
Niekoľko týždňov som skúšala bezlepkovú „dietu“, napriek tomu, že nemám problém s lepkom, jeden špecialista mi poradil vyskúšať vysadiť ho, či neuvidím vo svojom zdravotnom stave nejaké pozitívnejšie zmeny. Bohužiaľ (alebo chvalabohu?) som veľké zmeny neuvidela. „Chvalabohu“ preto, lebo nemusím vylúčiť lepok, ktorý (ak s ním nemáte problém) nie je správne vylúčiť! Človek (neceliatik) by sa mal stravovať racionálne a medzi racionálne potraviny patria tak isto tie s lepkom (špalda, raž, ovsené vločky…) ako aj tie bezlepkové (quinoa, pšeno, pohánka…).

Nový trend?
Bohužiaľ často je bezlepková diéta iba marketingový ťah či novodobý trend. Všetka moja úcta patrí celiatikom a tým, ktorí skutočne majú problém s lepkom! Avšak tí ľudia (v Škótsku som ich zažila niekoľko), ktorí si dajú bagetu, čokoládový keksík a potom si vypýtajú bezlepkovú pizzu, by sa trošku mali zamyslieť nad svojim zmýšľaním. Sú totižto iba podporovateľmi potravinárskeho priemyslu, ktorý ešte aj z vážnej choroby chce robiť marketing. No keby aspoň nápomocný! Naopak! Niektoré bezlepkové potraviny sú oveľa škodlivejšie ako tie s lepkom a ešte k tomu si za ne pýtajú nehorázne peniaze. Nie je to samozrejme pravidlom a mám pocit, že tu u nás máme zatiaľ šťastie s poctivými bezlepkovými potravinami. O Británii sa to však povedať nedá. Uvediem príklad.
Raz som skutočne dostala chuť na pizzu s cesnakom (tzv. garlic bread pizzu, ktorú sme robili u nás v reštaurácii). Povedala som si, že napriek tomu, že si dám Daosin, vypýtam si radšej bezlepkovú, tá pre mňa bude určite vhodnejšia. Dala som si ju skutočne iba s cesnakom a olivovým olejom, čiže žiadne paradajky, tobôž nie syr a napriek tomu som mala celkom nepríjemné problémy (kŕče, hnačky). Myslela som si, že asi predsa len to droždie (ktoré mi, napriek tomu, že ho nemôžeme, nikdy takéto výrazné problémy nespôsobilo), no na druhý deň som zistila šokujúcu pravdu. Úplne náhodou som bola v pekárni presne vtedy, keď robili cesto na bezlepkovú pizzu a na stole mali položené veľké vrece s múkou. Bolo mi jasné, že to je nejaká zmes múk, no po prečítaní ingrediencií som zostala zhrozená!! Pozostávala totižto asi z desiatich prísad, z ktorých 3 boli múky (ryžová, tapioková a kukuričná), plus nejaký škrob, možno xantanová guma, no o ostatných som buď v živote nepočula alebo sa končili na rôzne koncovky typu -ný, -natý, -ičitý. Takže čo mi vadilo? Určite nie kúsok droždia (koľko sa ho asi ujde na malú pizzu?). Od vtedy som trošku skeptická voči zmesiam a múky si radšej namiešam sama. Opakujem však, na Slovensku je veľa dobrých overených bezlepkových múčnych zmesí, ktoré používajú moji priatelia a známi. Ja som vám len chcela uviesť jeden príklad k tomu, ako svet zasahuje „syndróm ovce“ a keď proste niekto neje lepok, „tak ho nebudem jesť ani ja.“

Lepok nie je iba v bielej múke
Okrem toho, netreba si hneď pod slovom „lepok“ predstaviť bielu pšeničnú múku. Tú nepoužívam dlhé roky ani ja. No špaldovú, ražnú, či ovsenú áno. A tak isto ovsené vločky, ktoré by mi asi najviac chýbali ak by som sa lepku musela vzdať. Nestačí, že nemôžem mlieko a ďalších veeeľa zdravých potravín, ktoré sú vysokohistamínové? 😀
Čo sa týka ovsených vločiek, tiež by sa o nich dalo dlho polemizovať. Ovos totižto sám o sebe lepok neobsahuje. Spracúva sa však v továrňach spolu s obilninami, ktoré bezlepkové nie sú. Keďže môže dojsť k ich vzájomnej kontaminácii, nesmú sa označovať ako certifikovane bezlepkové. Ak však nemáte celiakiu, či vážnu neznášanlivosť lepku, nie je dôvod aby ste ich vynechali.
Síce existujú aj bezlepkové ovsené vločky (ktoré sú asi 4x drahšie), no ja osobne som v nich cítila rozdiel. Prvý krát som si ich uvarila klasicky, no kaša z nich nebola taká krémová, na akú som bola zvyknutá a samotné vločky mi prišli trošku tvrdšie. Potom mi kamarátka odporučila zomlieť ich a tak z nich spraviť kašu. Tá mi už chutila a od vtedy som si ju robila týmto spôsobom. Vy máte nejaké overené typy? Ak áno, kľudne poraďte v komentoch! 🙂 Chcela by som vyzdvihnúť to, že som týmto článkom v žiadnom prípade neodsudzovala bezlepkovú diétu a ako som už spomínala, celiatici majú môj rešpekt. Niekoľkých poznám osobne a sú mi veľmi blízki a viem, že to nemajú vôbec jednoduché! Oni totižto nemajú na výber. No ostatní na výber majú a preto musia sami zistiť, čo im robí dobre a čo naopak nie. Ja som to tak isto vyskúšala a v momentálnej situácii pre mňa nemá význam lepok úplne vynechať. A tak ho sem tam do jedálnička zaradím, či už tým, že si pridám do pečiva, koláču, malú časť špaldovej múky alebo si spravím ovsenú kašu z klasických vločiek. Netreba nasilu vysadiť niečo, čo vám problém nerobí!

Na záver tohto dlhého lepkovo-bezlepkového „prehovoru“ pripájam recept na zimnú, bezlepkovú, ovsenú kašu 🙂

Bezlepková ovsená kaša s pekanovými orechami, datlami a jablkom

Potrebujeme:
3/4 pohára bezlepkových ovsených vločiek
1 pohár mandľového mlieka
2 PL zomletých pekanových orechov
1 PL zomletých ľanových semienok
1 ČL ľanového oleja
1 PL datľového sirupu
1 malé jabĺčko
chia semienka
pekanové orechy
medjool datle

1. Ovsené vločky si zomelieme a pridáme do hrnca spolu s mletými orechami a ľanovými semienkami.
2. Trošku ich opražíme a zalejeme mliekom. Varíme do zhustnutia.
3. Krátko pred dovarením pridáme ľanový olej, datľový sirup a nastrúhané jabĺčko.
4. Kašu vylejeme do misky, posypeme chia semienkami a ozdobíme pekanovými orechami a medjool datľou (stačí aj jedna, keďže je skutočne veľká a mäsitá).

Táto kaša vás hneď zrána skutočne zahreje a tak isto poriadne nakopne váš organizmus, keďže je plná zdraviu prospešných potravín 😉 Dobrú chuť 🙂