Druhý trimester je láska! Aspoň to som z každej strany počúvala. No a ja to môžem len a len potvrdiť. 🙂

Chvalabohu, u mňa ani ten prvý nebol nejaký zlý, to ste si koniec koncov mohli prečítať v mojom prvom tehu článku, avšak extrémna únava a nechuť do jedla mi celkom dali zabrať. Preto keď som zrazu nešla spať o 21:00 ale potiahla som do 22 a neskôr kľudne aj do 23:00, som už tušila, že tento druhý bude určite lepší. Príval energie sa ku koncu leta hodil, absolvovali sme pár výletov po Slovensku (dokonca som dala aj kamoškinu rozlúčku so slobodou) a až na chodenie do kopca, pri ktorom ma vždy začalo pobolievať v slabinách, som vládala turistikovať aj hodiny. Celkovo čo som si všimla bolo, že som sa rýchlejšie zadýchala aj pri bežných činnostiach, dokonca pri hovorení (najmä keď som robila moje 3 hodinové webináre). Inak som sa mala fyzicky skvelo až po nejaké posledné týždne.

Tŕpnutie končatín

Prvé tŕpnutie rúk mi začalo okolo 16. týždňa, keď som si začala zvykať na narastajúce bruško a každý mi do hlavy vštepoval, že môžem spať iba na boku (samozrejme teraz už viem, že to tak vôbec nemusí byť a keď sa cítim pohodlne na chrbte, do určitého času si krátke šlofíky v tejto polohe pokojne môžeme dopriať).
Jasné, že si to začali odnášať ruky, ktoré som si neustále tlačila. Potom som však zmenila vankúš na vyšší, podložila sa ďalšími a bolo dobre. Na istý čas. Nasledovalo totiž prišlo tŕpnutie nôh. Lepšie povedané bokov, najmä ľavej strany. Toto začalo v 23. týždni a pretrváva dodnes s menšími-väčšími intenzitami. Začala som to riešiť bunkovými soľami Magnesium Phosphoricum, pravidelnými masážami olejčekmi Doterra (skvelý je Deep Blue) a keď už som mala pocit, že to nestačí, obrátila som sa na svojho homeopata. Krvné výsledky i zdravotný stav som totiž mala dobrý, čiže jediné, čo z toho každému s kým som to konzultovala (lekár, dula, masér, homeopat…) vychádzalo, že malá asi tlačí na nejaký nerv a jednoducho musíme počkať, kým to prejde. Preto som sa obrátila aspoň na homeopatiu, ktorá to celé zmierňovala. A tak boli lepšie noci, ale samozrejme boli aj horšie, ktoré som jak blúdny Holanďan prechodila krížom krážom po byte. Najhoršie to bolo vždy na večer, po tej 19tej. Pomáhalo aj polohovanie (žiadne, že sedím 3 hodiny v jednej polohe pred TV), fit lopta, jogové pozície ako napr. holub po ktorých prišlo uvoľnenie. No a samozrejme neustála Jožkova podpora a dokonalé masáže, ktoré mi dával. Povedali sme si, že kým porodím bude z neho profesionálny masér. 😀

A čo strava?

Najviac vás ale asi bude zaujímať, ako sa vyvíjalo moje stravovanie, nakoľko sa hovorí, že od 3. mesiaca začína placenta naplno makať, mnohým histatehulkám krásne stúpa hladina DAO enzýmu a tým pádom „môžu všetko“.
Nemám rada slovné spojenie „môžeš všetko“ (a k tomu ešte dodatok, „tak to treba využiť)! Viete koľkokrát som to za posledné týždne počula? Toľko, že ak by som mala za každý raz euríčko, tak máme zaplatený minimálne kočík. 😀
Takže idem vás trošku vyviesť z omylu. Nemôžem všetko! Stále napríklad nemôžem mliečne produkty a dokonca tak, ako som v 1. trimestri mala pocit, že na ne mám väčšiu chuť, tak sa s príchodom druhého a s pár horšími reakciami z prvého, tá chuť úplne vytratila a ja od nich mám už dlhší čas totálnu pauzu. Ale dobre, to je o niečom inom ako histamín. Z hľadiska histamínu však stále nemám pocit, že by som mohla „vyskakovať“. A po pravde? Ani nechcem! Pokračujem pekne vo svojej kvalitnej, pestrej strave s tým, že si sem tam doprajem viac. Tolerujem napríklad viac čokolády (kvalitnej!), na ktorú mám cca od druhej polky druhého trimestra aj extrémnu chuť, stolerujem trošku viac kyslej kapusty, či mojich domácich kyslých uhoriek, sem tam si dám avokádo… Ale všetko stále s mierou. Čomu sa naďalej vyhýbam, a o tom sa ani nemusíme baviť, sú polotovary. Nie, nemám žiadne tehotenské chute na fast foody, či mrazenú pizzu alebo komerčné sladkosti!! Je pravda, že narozdiel od prvého trimestra, keď som sladké skoro ani nemohla cítiť, mám naň teraz oooveľa väčšiu chuť ale vtedy si radšej upečiem nejaký svoj koláč, keksy alebo siaham po bio sladkostiach (napr. z DM-ky, či od mojich milovaných Goodie, Powerlogy…). Celkovo sa mi chuť úplne upravila, nevadia mi pachy (spomínate ako mi smrdela bazalka prvý trimester?) 😀 a nemusím si ani dávať pozor na dvojhodinové intervaly jedenia. Samozrejme jem toľko, koľko potrebujem, dokonca mám pocit, že zvládam väčšie porcie (nie v zmysle, že by som sa prejedala!), ale nemám už ten pocit prázdneho žalúdka ak si aj náhodou zabudnem dať niečo na desiatu či olovrant. Myslím si, že mám veľmi dobrý režim a že mi nič nechýba. 🙂

Stretla som sa s nejakými reakciami?

Ako tak listujem a hľadám spätne v poznámkach môjho tehotenského denníčku, také reakcie ako v prvom trimestri, keď som to prepískla s mliečnymi, som nemala. Jediná ma prekvapila v Bratislave, keď som bola pozvaná na jednu tlačovku o HIT. V takéto dni toho jem trošku pomenej (stres robí svoje) a keď tlačovka skončila bola som už mega hladná, zároveň spokojná po dobre odvedenej práci a tak som si myslela, že mi neublíži kváskový chlebík s cviklovým hummusom z kaviarne, v ktorej sme boli. Omyl. Prehnalo ma do hodiny a veru necítila som sa po tejto situácii úplne komfortne. Až neskôr som sa začala zamýšľať, že je jedna vec, keď si spravím cviklový hummus doma, ale tu zrejme ráno čerstvo nevarili cviklu ani cícer, nehovoriac o tom, že som bola predtým v strese, mierne vyčerpaná, čiže som akurát tak napĺňala pohárik. A vtedy som si povedala, že s verejnými podujatiami, ktoré mi beztak vždy spôsobovali menšie stresy a trému, na určitý čas končím. Nestojí to za to aby som stresovala seba ani malú. I keď sa na všetky takéto podujatia teším a vždy dopadnú skvelo, tých pár hodín pred dokázalo neraz narobiť podobu šarapatu. Preto neustále musím spomínať ten stresový faktor!
Okrem tejto skúsenosti však musím povedať, že bolo všetko v poriadku. Nafukovanie a tlaky v žalúdku, ktoré boli súčasťou takmer celého prvého trimestra sa objavili iba veľmi zriedka a aj vtedy mi pomohla kvapka esenciálneho oleja na rozmasírovanie bruška alebo teplý čaj.
Po liekoch samozrejme nesiaham od kedy som otehotnela (teda, niežeby som predtým nejako extra siahala). 😀 Pre mňa je cesta jasná. Čím prírodnejšie, tým lepšie ale hlavne – STRAVA je základ!

Doplnky výživy

Čo sa týka doplnkov, stále ostáva akáciová vláknina s quercetinom od IOY, zelenáče (zelený jačmeň od Green Ways a chlorella od Goodie), rybí olej Mollers (dostať aj na Biolande) a pribudli moje obľúbené a najkvalitnejšie probiotiká (D-lactate free, ktoré už kúpite aj na českom trhu).
Nič viac nepotrebujem, kvalitná a pestrá strava robí všetko, čo môže. Keďže sa blíži zima a vitamínov v podobe čerstvého ovocia či zeleniny môže byť menej, spestrujem ju ešte napríklad 100% ovocnými šťavami (čierna ríbezľa, arónia, rakytník).
Samozrejme toto som ja a môj zdravotný stav!! Ak je to nutné a po dohovore s vašim ošetrujúcim lekárom vám bude niečo odporúčané, je to na ňom a na vás. 🙂

Čo ešte druhý trimester priniesol??

1. Prvé pohyby (v 16. týždni), ktoré ku koncu trimestra parádne zintenzívneli. 😛
2. Odhalenie pohlavia na našej Gender reveal party. 🙂
3. Veľký morfologický ultrazvuk, kde sme sa dozvedeli, že je všetko v najlepšom poriadku.
4. Kurz hypnopôrodu so Zuzkou, ktorý odporúčam všetkým budúcim rodičom.
5. Prvé nákupy výbavičky.

Tak a to by bolo z druhého trimestra asi všetko. Som zvedavá, kedy vám sem pridám tretí? Stihnem si k tomu sadnúť pred pôrodom alebo sa všetko vyvinie inak a nájdem si na to čas až po ňom? Uvidíme, necháme sa prekvapiť. 🙂
Teraz sa už teším na moje obľúbené obdobie – advent a Vianoce! Verím, že vám prinesiem ešte veľa zaujímavých receptov, tipov na darčeky a pod. Sledujte preto aj moje sociálne siete. 😉