Tak sme tu! Škótsko je krásna krajina, plná zelene, lesov, kopcov a jazier. Prišli sme sem na 4 mesiace, teda do konca ich sezóny. Pre mňa to však znamená, zabezpečiť si aspoň z časti nejaké potraviny z domu, keďže ako iste viete, Škótsko a vlastne celá Británia nepatria medzi “gurmánske veľmoci”. Aspoň to som si po minulom roku myslela. Vtedy rok sme boli na dvojmesačnom jazykovom pobyte v Birminghame a vlastne tam moja HIT odštartovala. Asi som teda masochistka, keďže som sa po roku znovu vrátila do podobného prostredia. Nie, to nie som, avšak takto to život chcel a ja som za ten rok o dosť múdrejšia, čo sa stravy týka, takže si musím poradiť!
Balíme!
Viem, že na štyri mesiace, sa nedá zbaliť všetko, čo jeden histaminik potrebuje, no tie najdôležitejšie veci v mojom “stokilovom” kufri nesmeli chýbať. Spomeniem teda ryžovar a tyčový mixér, s ktorými, aj keby som mala k dispozícii len ryžu a zeleninu, sa už dá vystravovať. Ryžu jem skoro denne a mixér mi pomôže pri polievkach, zeleninových omáčkach, nátierkach a podobne.
Tesco UK som poznala z minulého roka, nakupovali sme tam už vtedy, no celkom som nemala preštudované zdravé potraviny, keďže minulý rok som sa zameriavala na všeličo iné. 🙁 Vybehla som však na ich web a zistila, že tak isto majú Alpro produkty + mnoho iných rastlinných, bezlepkové cestoviny, strukoviny a podobne.
Predsa len som si aspoň na začiatok vzala také, ktoré buď viem, že nedostanem, alebo sú moc predražené. Sú to: kokosový olej, olivový olej, himalájska soľ (z nej rovno kilo, pretože himalájsku soľ tu iste nenájdem a momentálne mi vyhovuje najviac), ďalej chia semienka, goji, madľové lupienky, hrozienka, datľový sirup, bezfosfátový prášok do pečiva, múku z čiernej ryže a pšenovú múku a potom už len drobnosti “na chrumkanie” ako moje sušené ovocie, raw tyčinky, macesy a suchare, či bezlepkové piškoty. Upiekla som si aj jeden chlieb, nech mám aspoň na prvé dni.
Tieto veci “skrývam” vo svojej izbe 😀 ale nieee..len sa v kuchyni nezmestím so všetkým, tak niečo mám aj tu..
Kde to vlastne som?
Trošku by som vám priblížila miesto, kde žijeme, aby ste si vedeli predstaviť, prečo som si brala aj také potraviny ako múky, či chlieb a nemysleli si, že som úplne šiši. 😀
Pracujeme v horskej turistickej oblasti v malom mestečku s asi 200 obyvateľmi. V meste je jeden malý obchodík (extrémne predražený a vlastne úplne chudobný na potraviny – nájdete tu hlavne samé konzervy a polotovary) a najbližšie veľké mesto je hodinu autom a asi hodinu a pol vlakom. Vedeli sme teda dopredu, že nákupy nebudú najjednoduchšie. Stravu máme v pracovné dni samozrejme zabezpečenú, dokonca 3x denne, avšak priznajme si, bez Daosinu by som tam nezvládla asi ani jedno jedlo. Prvý deň po našom príchode sme mali večeru. Na výber boli nasledovné: pizza (obloha podľa vlastného výberu), garlic bread (cesnakový chlieb), zapečený zemiak so syrom a maslom, hot-dog, teplý sendvič a rybaciu alebo zeleninovú polievku. Hádajte čo som si vybrala? 😀 Správne, zeleninovú polievku. Tiež však s Daosinom (podotknem, priniesla som si asi 150 ks). Viem, že pre mnohých je iba placebom a neuznávate ho. Aj keby to tak bolo, mne v 97% vždy zabral a skutočne neviem ako inak by som to tu bez neho zvládla! Bez neho by som si totižto nedala ani tú polievku, pretože je prihriata (dvojdňová – ak nie viac), čo by bolo ešte najmenej, ale ako som sa dozvedela, každá polievka obsahuje nejaký “chemický” bujón. 🙁 No nič, prvý deň sme mali za sebou.
Cesta do Škótska
Jaj aby som nezabudla spomenúť cestu, ktorá začala o 7:30 na Slovensku a končila o 17:00 v Škótsku. Na raňajky som si ešte doma dala ovsenú kašu. Potom na letisku okolo 10:30 pár kukuričných suchárov a dlho dlho nič. Nebol čas a po pravde ani môj žalúdok v tom strese nemal náladu papať. Z lietadla, ktoré pristálo v Edinburgu sme museli chytiť autobus, ktorý nás vzal do Glasgow a tam ďalší, s ktorým sme išli priamo do nášho mestečka. Tieto všetky prestupy prebiehali extrémne rýchlo, keďže všade sme mali asi pol hodinku na presun. No povedzte mi úprimne, vedeli by ste v tom zhone myslieť na jedlo? 😀 Na druhom autobuse, keď už som fakt odpadávala od hladu (asi o 15:00) som si dala svoj chlebík s mrkvou a jablko. To ma celkom “nakoplo”, trošku som si po ceste aj pospala a tak som na miesto dorazila relatívne fit. Potom už nasledovala iba spomínaná “večera” a išli sme spať.
Deň druhý
Druhý deň som začala touto perfektnou ovsenou kašou. MOJOU ovsenou kašou!
Samozrejme som si okrem ryžovaru a mixéru priniesla aj pár ďalších kuchynských potrieb, bez ktorých sa doma nezaobídem a o ktoré sa nerada delím s cudzími ľuďmi. Bohužiaľ kuchyňu tu máme spoločnú, ale čo je obrovské šťastie, kúpeľňu a ZÁCHOD máme vlastnú!! Yes!
Takže tu mám malý hrniec, v ktorom sa varí iba kaša a žiadne paradajkové a iné polotovary, ktoré si tu “spolubývajúci” vyvárajú. Žiaľ človek s potravinovým obmedzením musí myslieť aj na takéto veci. Histaminik možno ani tak nie ako napr. taký celiatik, ktorému môžu uškodiť i stopové prvky v nedobre umytom hrnci.
Ďalej šúpač a strúhač na zeleninu, malú dosku na krájanie, 2 varechy, odmerku a vlastný príbor.
No, takže po ovsenej kaši nasledovali dva sucháre a jeden banán, ktorý som si kúpila na benzinke (jediné miesto, kde mali relatívne pekné ovocie a tento banán bol skutočne čerstvý, zelenkavý, teda taký ktorý môžeme). Ešte vždy sme totižto nevedeli kedy a ako sa dostaneme do obchodu. Na naše obrovské šťastie nás vzali autom naši spolubývajúci a tak sme spravili dobre veľký nákup.
V chladničke máme k dispozícii iba dve poličky, preto sú také prepchaté. :/
Zeleniny a ovocia je chvalabohu neúrekom
Len by mohla byť radšej z trhu ako zo supermarketu. Ale vždy lepšie ako nič. Nakúpila som jablká, mango, granátové jablko, čučoriedky, liči a zo zeleniny mrkvu, cuketu, fenikel, zelenú špargľu, petržlen, ľadový šalát, mini kukuričky, zemiaky a mnoho ďalších. Nesmeli chýbať ani vajcia, bylinky, bezlepkové cestoviny, kilo ovsených vločiek (ktoré sa tu oplatia oooveľa lepšie ako u nás), múka, červená šošovica, arašidové maslo a kúpila som si aj kokosové mlieko a kokosový jogurt. Veľmi sa teším, keď ho ochutnám, pretože jeho zloženie vyzerá celkom fajn. Chvalabohu som si zvykla, že ovsenú kašu si robím s vodou, avšak kokosové mlieko by som mohla využiť na chia puding, či do pečenia, tak nech aspoň jedno mám.
Keď sme sa teda vrátili z nákupu, pustila som sa do varenia. Je pravda, že už sme boli poriadne hladní po celom dni a vlastne ani podmienky v kuchyni nie sú najlepšie, keďže nie vždy sa mi podarí variť osamote, takže som stavila zas na rýchlu večeru. Ryža, ktorú som pripravila v ryžovari a dusené šampiňony s čerstvým tymianom.
Tak na teraz je to odo mňa všetko. Prvé dva dni som teda prežila a čo bude ďalej, to sa necháme prekvapiť. 😉 Myslite na mňa, aj ja na vás myslím a onedlho pridám aj nejaké recepty, ktoré som si pre vás pripravila ešte doma. 🙂
Majte sa pekne!
1 komentár