Deväť, lepšie povedané desať, mesiacov ubehlo ako voda a ja si sem opäť sadám aby som tentoraz spísala treťotrimestrový článok. Pôvodne som premýšľala, či ho napíšem pred alebo po pôrode, no sme práve v termíne, predpokladám, že najbližšie dni sa neudeje nič závažné, čo by tretí trimester nejako menilo a keďže mám teraz pohodu, klídek a aj celkom dosť energie, púšťam sa do toho, pretože ktovie, ako si ten čas budem vedieť zadeliť po pôrode. Všetko bude nové, ale neviem sa toho už dočkať. 🙂

… samozrejme ak to bude v mojich silách, rada by som vám spísala aj pôrodný príbeh. Ale to ešte má čas…

Zmeny oproti druhému?

Tretí trimester začínal náročne. Najmä prvé 2 týždne. Dokonca 28. týždeň som si vo svojom tehotenskom denníčku poznačila ako najnáročnejší (a to sme pár takých chvíľ mali aj v 1.trimestri). Najviac ma trápilo tŕpnutie končatín, ktoré začalo už v druhom, no v treťom sa to zintenzívnilo natoľko, že väčšina nocí bola prebdená, bola som z toho nervózna a plačlivá.
Okrem toho sa sem tam objavili tlaky v žalúdku, pritom na stravu som dbala tak, ako doteraz a tak isto občasné pálenie záhy. To potom na pár týždňov odznelo a vrátilo sa znova ku koncu 3.trimestra. Zakaždým mi ale pomohli čaje, dokonca sa mi osvedčil aj bio kandizovaný zázvor keď v rýchlosti nebolo nič po ruke.
Ďalšou väčšou zmenou bola náladovosť…ale ani nie tak v zmysle jeden deň sa hnevám, druhý deň som šťastná…skôr som bola veľmi emotívna, plačlivá, vyžadovala som si spoločnosť, čokoľvek ma rozplakalo. Klasika. No predsa ma prekvapila. 🙂

Čo mi pomohlo aby som sa z prvých náročných týždňov dostala?

Aby ste si nemysleli stále považujem svoje tehotenstvo za takmer bezproblémové a tieto malé „sťažnosti“, ktoré som opisovala v predošlom odseku môžu prísť niekomu ako úplné banality. A v podstate to tak aj bolo, pretože vždy som všetko rýchlo vyriešila a vlastne taký „najväčší problém“ bolo iba to tŕpnutie kvôli ktorému som pomaly pochybovala o tom, že sa ešte do konca tehotenstva vyspím (a to sme boli len pri 28-30.tt). Nepomáhalo nič. A tak som sa na odporúčanie kamarátky obrátila na našu spoločnú známu, ktorá sa venuje čínskej medicíne. Ajurvéda, homeopatia, aromaterapia…tieto veci sú mi známe a dlhoročne mi pomáhajú, no na čínskej som bola prvýkrát. Nie však posledný! Dvomi ihličkami, ktoré zrejme trafili správne body som sa totiž hneď prvú noc vyspala trošku lepšie a od ďalších tŕpnutie úplne zmizlo a ja dodnes (do 40. týždňa) spím ako bábätko. Okrem toho, že chodím veľa cikať, čo je úplne prirodzené, no spánok mi to nejako nenarúša, pretože okamžite zaspím naspäť. A to už teraz ani s tým bruškom nie je med lízať a človek by povedal, že mi pri spaní bude zavadzať. Okej, pretáčam sa trošku náročnejšie, ako taký tuleník, ale napriek tomu sa žiadna nespavosť či tŕpnutie nevrátili. Takže ďalšia pozitívna skúsenosť s alternatívnou medicínou do môjho portfólia.

Ako vyzeralo treťotrimestrové stravovanie? Prišli zmeny?

Každý hovorí, že v treťom trimestri sa maminka určite „rozšupne“ a bude, hlavne ku koncu, ešte hladnejšia. No… Môj tretí trimester začal práveže skôr nechutenstvom. Potom sa asi 2x objavil taký akoby pocit na vracanie, pocit prázdneho žalúdka, ktorý som mávala v 1. trimestri a okamžite som si musela niečo dať (napr. uprostred noci detskú výživu). Toto však trvalo iba cca prvý mesiac.
Od ďalšieho sa to výrazne zlepšilo, prichádzalo obdobie Vianoc a chuť do jedla bola naspäť. Samozrejme napriek tomu sa počas Vianoc nekonali žiadne prejedačky! Áno, je pravda, Že lepšie zvládam niektoré veci, napr. kyslú kapustu, avokádo, mandarinky, čokoládu…čiže som si týchto dopriala trošku viac, ako po iné roky s HIT, ale stále som nič nepreháňala a nešla do nejakých extrémov. Len sa napr. objavilo viac keksíkov, ktoré boli dozdobené kvalitnou čokoládou alebo som si mohla dať mandarinku aj 2-3x do týždňa bez nejakých ekzémov.
Po Vianociach a vlastne s príchodom posledných týždňov sa môj jedálniček veľmi zmenil, ale myslím si, že k lepšiemu. Nonstop som mala chuť hlavne na ovocie a zeleninu. Takmer každý večer som mala nejaký šalát, s klíčkami, semienkami, vajíčkom, pečenou zeleninou…pred spaním vždy muselo prísť jabĺčko hoc som už počas dňa zjedla minimálne misku iného ovocia. Naše nákupy vyzerali ako pre 4 člennú vegánsku rodinu. 😀 Toto si však moje telo pýtalo a ja som mu to mile rada dopriala.
S poslednými týždňami/dňami som si dávala oveľa väčší pozor. Predsa len som niekde v hlave mala, že pôrod môže prísť každú chvíľu a nerada by som skončila s nejakou nepríjemnou reakciou. Môj jedálniček bol plný zeleniny, ovocia, obilnín, strukovín ale aj domáceho mäska či rýb. A prisahám, absolútne som nemala chuť na nejaké výmysly, nebodaj fast foody a podobne. Dokonca už aj na tie hranolky som mala oveľa menšiu chuť, hoc ma sprevádzali celým tehotenstvom. 🙂

Datle, ľanové semienka a maliník sa stali novými doplnkami výživy

Tak ako v predošlých, tak aj v tomto článku vám spomeniem, aké doplnky som užívala. Nastala totiž malá zmena a to, že som ku koncu vysadila akáciovú vlákninu a quercetin, ku ktorým sa aj po pôrode vrátim až po určitom čase (cca po po roku najskôr). Ako vždy hovorievam, dôležitá je striedmosť, komunikácia s odborníkmi, ktorí poradia čo a kedy užívať/vysadiť a je skutočne iba málo vecí, ktoré by musela tehu histaminička užívať pravidelne. Čo mi ostalo je rybí olej, pretože omegáče a D-čko sú základ, ďalej probiotiká a zelenáče (jačmeň, chlorella). Tie už k môjmu tehotenstvu neodmysliteľne patria a tak isto sú veľmi vhodné po pôrode. Všetko ostatné však išlo bokom.
Na scénu ale nastúpili moji traja „predpôrodní“ kamaráti a to medjool datle, z ktorých sa odporúča zjesť cca 5ks denne od 36. týždňa, tak isto ľanové semienka (1-2 ČL denne) a maliníkový čaj (alebo aj alchemylka). Sú to všetko doplnky, ktoré pomáhajú maternici ale aj napr. zmäkčiť pôrodné cesty (datle). Viac info o tom nájdete u skúsených dúl a pôrodných babíc, ktoré rada sledujem na sociálnych sieťach.

Mimochodom, ak neviete, kde zohnať najlepšie medjool datle top kvality, odporúčam Goodie kde dokonca dlhodobo môžete využiť aj môj zľavový kód: hitjezdravozit. Okrem datlí tu nájdete aj všetky možné semienka, orechy, nesírené sušené ovocie, či iné bio potraviny a dokonca aj prírodnú kozmetiku a eko čistiace prostriedky. Ak ma sledujete aj na sociálnych sieťach, viete, že na nich nedám dopustiť. 🙂

Fyzicky fajn ale čo tá psychika?

Fyzickú stránku tretieho trimestra sme viac menej prebrali…maximálne ešte môžem doplniť, že prvých poslíčkov som začala pociťovať okolo 36.tt, sem tam bolesť v krížoch, ktorej ale vždy pomohol môj masér (chodil pravidelne raz za 3-4 týždne) alebo masáž od Jožka a posledné týždne, keď už začalo byť bruško skutočne ťažké som toho vládala opäť oveľa menej, rýchlo som sa zadýchala, unavila a pri chôdzi som mala pocit, že som prešla minimálne 10 000 krokov, hoc som mala iba nejakých 3000. 😀 Stále som sa však venovala aj joge, cvičení na fitlopte, takže som sa udržiavala v kondícii.
Viac nás ale potrápila psychika. A hovorím nás, pretože sme si tým prechádzali tak spoločne aj s Jožkom a malou v brušku, ktorá sa totižto do 39. týždňa stále nechcela otočiť hlavičkou dole. Skúšali sme všetko – rebozo, teplo, svetlo, homeopatiu, moxovanie, olejčeky, masáže… Nebol by to problém, keby to nezasahovalo do našich vysnených pôrodných plánov. A tak, posledné týždne pred termínom, keď som si už želala byť úplne v kľude a v pohodlí domova čakať na príchod dcérky sme zažili najnáročnejšie chvíle, veľa plaču, zlej nálady, kde sa naplno ukázala aj moja HIT-ka a jej súvis so psychikou. Celé tehotenstvo takmer žiadne ťažkosti, no deň pred návštevou nemocnice, kde sme si šli dohadovať termín na možný cisársky reakcia ako delo, kŕče v bruchu, črevách, hoc som NIČ také nejedla. Akonáhle sme sa vrátili, našli nové, prijateľnejšie riešenia, stav sa zlepšil, kŕče pominuli, nálada sa pozdvihla a šli sme ďalej akoby sa nič nedialo. Moje telo je neuveriteľné a poznám ho ako svoje boty. Preto mi veľmi záležalo na tom, aby šlo všetko ako som si želala. Neskôr som už mala prijatú verziu, že ak sa malá nechce otočiť má to svoj význam, no napriek tomu som chcela urobiť maximum pre to, aby som jej k otočke pomohla.

Vonkajší obrat v Trenčíne

Poslednú šancu som dala vonkajšiemu obratu, o ktorom som dlho uvažovala, predsa len je to už mierny zásah, do žili som dostala jednu látku na upokojenie maternice a teda ja, ktorá sa vyhýbam liekom, injekciám som mala menšie obavy, no s personálom som pekne odkomunikovala, že mám HIT, alergiu na BKM a boli nesmierne ústretoví, vysvetlili mi účinky tej látky a pod. Samozrejme, nenastala chvalabohu žiadna reakcia ani nič nepredvídateľné. Čo sa ale udialo – pán primár malej ani nie za 2 minutky pomohol a ona zrejme už iba dokončila otočku, ktorú sama začala (deň pred obratom sme to v brušku totiž mali veeeľmi bujaré a veru nevedela som čo sa deje). Aj sám primár bol prekvapený, ako pekne a hladko to šlo. Vtedy mi odľahlo, nabrala so druhý dych a uvedomila si, že pravdepodobne bola chyba vo mne a v mojej psychike. Tak veľmi som sa bála hroziaceho cisárskeho, tak veľmi som kontrolovala kedy sa už otočí, že som jej tým vôbec nepomáhala. Človeka však každá skúsenosť niekam posúva a mňa toto určite veľmi posunulo. Posledné dni som konečne presne v takej nálade v akej by maminka v očakávaní byť mala. Mnohé už iba spomínajú ako „pretrpia“ tieto posledné dni pred pôrodom a ja si užívam každý jeden deň bez ťažkostí a s láskou.

Tak a to by bolo asi z tretieho trimestra všetko. Musím povedať, že to bola jazda, najmä posledné týždne, no na základe toho, aké tehotenstvo som mala, by som kľudne povedala, že by som bola tehotná aj stále. 🙂 Milujem svoje bruško, milujem celé svoje ženské, fascinujúce telo a už sa neviem dočkať človiečika, ktorý ho obýval krásnych 10 mesiacov.