V mojom prvom tehotenskom článku sme si popísali ako to celé vyzeralo v prvom trimestri, no keďže z hľadiska stravovania tam toho bolo viac, rozhodla som sa venovať tejto časti jeden samostatný článok.
Skúsme si to teda zhrnúť pekne chronologicky. Od rána až do večera.

Ranné nevoľnosti? Kdeže!

Moje raňajky síce vyzerali viac menej stále rovnako, no aspoň mi nebolo zle! Žiadne ranné nevoľnosti, piškoty pri posteli a podobne. Režim mám viac menej rovnaký. Vstávam okolo 6:30 a ako prvé si dávam svoju akáciovú vlákninu s citrusovou príchuťou, ktorá mi vždy nakopne žalúdok a možno aj vďaka tomu som nemala pocity na vracanie či silný pocit hladu. Potom nasleduje hygiena a raňajky cca do 20-30 min. Dlhšie sa nedalo, to už mi žalúdok hlásil, že je prázdny. 😀
Najväčšou delikatesou sa stal môj nekysnutý chlebík s niektorým domácim džemom. Dokázala som ho jesť aj 4x do týždňa. Ostatné dni som si spravila nejakú kašu, najlepšie s veľa ovocím, pretože to mi počas prvého trimestra išlo najviac. Nonstop som mala chuť na hrozno, melón, broskyne, dokonca aj kyslejšie druhy ako ríbezle, egreše. Vďaka Bohu, že prvý trimester som mala v lete! Citrusom som sa však naďalej vyhýbala. Radšej som volila naše sezónne ovocia z trhu, či záhrady.

Či mi paradoxne nechutilo?

Absolútne mi nešli orechové maslá, granola s koreneným ovocím, lievance, waffle… Celkovo som počas prvého trimestra mala minimálnu chuť na sladké. JA!! Závisláčka na sladkom. 😀 Preferovala som skôr sladkosť ovocia, medu, džemu, sem tam nejaké piškotky, vždy som mala v kabelke po ruke bio hroznový cukor, ktorý kupujem v DM-ke, ale ostatné ako raw tyčinky, vegan biele čokolády, koláče, dokonca ani sušené ovocie mi až tak nechutili. Iba párkrát sa stalo, že som mala vyslovene chuť na niečo sladké a vždy som tŕpla, kedy si už niekto z vás všimne, že táto Paťa vôbec nepečie, nemáme od nej žiadne nové recepty. 😀 Opäť môžem asi len ďakovať za to, že bolo leto a človek všeobecne menej vypeká a nemá takú chuť do jedla.

Desiata a olovrant musia byť!

Už aj pred tehotenstvom som zvykla desiatovať a olovrantovať. Ibaže asi nie tak pravidelne. Teraz sa inak nedalo. Zväčša si moje telo niečo pýta každé 2- 2 a pol hodinky (to pretrváva aj po 1. trimestri). Bol to zrazu nezvyk najmä v tých začiatkoch, pretože človek na jednej strane nemá až takú chuť ale s prichádzajúcim prázdnym žalúdkom nastávali pocity hladu a nevoľnosti, čiže jesť trebalo. Desiaty som riešila tiež zväčša ovocím alebo nejakými suchármi.

Obedy, najlepšia časť dňa!

Obedy som zvládala celkom dobre, i keď som bola celý prvý trimester doslova „alergická“ takmer na všetky bylinky (paradoxne okrem kôpru, ktorý som ako dieťa nenávidela). 😀 Chápete to? Balkón plný byliniek a mne smrdia? 😀 Úplne najhoršie to bolo s bazalkou, perillou a rukolou. Tieto 3 doteraz nemôžem ani cítiť. Pritom bazalka je celý život moja najobľúbenejšia bylinka!! S príchodom druhého trimestra som ich začala zvládať aspoň v sušenom alebo uvarenom stave. Surové stále nie.
Takže späť k obedom. 99% času som mala chuť na klasické, slovenské jedlá a najmä zemiakové. Paprikáš, granadír, francúzske zemiaky, potom prívarky všeobecne akékoľvek – tekvicový, cuketový, fazuľkový, zemiakový… Samozrejme aby to zas nebolo také jednotvárne, robila som si aj curry, dhaly či rôzne iné ajurvédske jedlá, pečenú zeleninu, polievky (na tie som mala jeden čas tiež veľkú chuť) no skoro vôbec ma nelákali napr. sladké obedy, nechutili mi šaláty, vajíčka a moc ani cestoviny. A keď, tak v nich museli byť paradajky. Áno! Paradajky sa stali mojim veľkým guilty pleasure (tzv. „hriešnym potešením“), s tým, že som to s nimi samozrejme nepreháňala! Ako som písala v prvom tehu článku, DAO enzým sa začne zvyšovať až od 2. trimestra a tiež to nie je podmienkou, že budem všetko tolerovať aj vo väčšom množstve. Takže ja osobne som bola vďačná aj za tie moje 2-3 žlté cherry z balkóniku párkrát do týždňa. Na tie som však nereagovala ani predtým. A ešte som vďačná za tých pár domácich kvašákov a nakladačiek, ktoré zvládam. Nezabudnite si pozrieť môj recept na nakladačky, ktorý som robila zrovna v tomto období. Namiesto koláčov nakladačky. 😀

Problémy prichádzali podvečer

Keďže najväčší „problém“ bol ten, že som musela (a stále musím) jesť každé dve hodiny, veľakrát som na to pozabudla a potom už bolo zle. Väčšinou mi prázdny žalúdok signalizoval nejakú začínajúcu nevoľnosť, takže som sa veľmi rýchlo musela naučiť, že po ruke NONSTOP niečo musím mať! Po obede to bolo väčšinou ovocie, nejaký keksík (ale nie presladený, skôr niečo neutrálne, doma napečené), kukuričné sucháre a sem tam domáci sorbet alebo koláčik, ktorý prevažne napiekla mamča. Mne sa totiž fakt piecť nechcelo! Aj tak som podľa mňa bola v kuchyni viac, než ktorákoľvek iná tehulka počas prvého trimestra. 😀 #živothistaminičky

Najväčšie ťažkosti nastávali večer. Boli lepšie ale boli aj horšie večery. Tie horšie vyzerali aj tak, že som si horko ťažko dala piškoty s banánom (apropo, banán – NIE prezretý! – bol počas prvého trimestra tiež môj dobrý kamarát). Tie lepšie potom istil špaldový chlebík s nejakou domácou nátierkou, alebo rýchle cuketové lečo a boli aj dni, keď som si dala iba chlebík s džemom, tak ako na raňajky. Ako som písala chlebík a džem, to bolo moje. 😀 Často som mala chuť aj na syry a mliečne produkty vo všeobecnosti, no vieme, že pri nich vyskakovať nemôžem a tak som bola vďačná aspoň za tých pár razov s kozími či ovčími, ktoré však tiež zväčša nemali úplne hladký priebeh. Počas tehotenstva som si asi prvýkrát povedala, že mi je ozaj ľúto, že nemôžem mliečne, keďže čo počúvam, tehuľky najčastejšie siahali po jogurte, cottage, syroch a pod. Chvalabohu s príchodom druhého trimestra a nasadením zelenáčov (zelený jačmeň, chlorella) sa mi chute na mliečne takmer úplne vytratili. 🙂

Celkové hodnotenie môjho stravovania počas 1.trimestra

Keby som mala zhodnotiť celkovo prvý trimester z hľadiska stravovania, myslím si, že som to dala celkom fajn i keď som schudla 3 kilečká (nevadí, veď to dobehneme). 😉
Od niektorých známych som však počula ako počas prvého trimestra nejedli takmer nič alebo iba niečo veľmi fádne dokola. Ja som samozrejme chcela dbať na kvalitnú stravu a som šťastná, že moje bábätko mi dovolilo toľko, koľko mi dovolilo a že sme v podstate menej dobrých dní mali iba veľmi máličko. Mojou zásadou ale bolo NIKDY sa do ničoho NENÚTIŤ! Jedla som iba to, čo mi voňalo, na čo som mala chuť a keď som zrovna nemala chuť na nič, dovtedy som premýšľala a otvárala chladničku, kým mi na niečo chuť neprišla. A aj keď to zrovna bol chlebík s džemom večer, netrápilo ma, že večer také bežne nejedávam, lebo to je skôr na raňajky, dala som si to tak či tak. Chvalabohu som nemala žiadne divné chute na obchodné sladkosti, či nejaké polotovary. Lebo keby aj, to do úvahy vôbec nepripadalo. Ale moje dieťatko už teraz vie, čo je pre maminku aj preňho to najlepšie. 🙂