ryba

Počas mojej dovolenky som vám dala otázku, či by vás zaujímalo, keby som na svojom blogu vytvorila kategóriu “cestovanie”. Veľmi milo ma prekvapilo, koľkí ste boli za a aj keď po každej väčšej dovolenke som tu čo-to napísala (Mallorca, Toskánsko, New York…), nebolo to nikam zakategorizované. A to chcem práve teraz zmeniť.

Chorvátsko – obyčajne neobyčajné

Priznám sa, kedysi som Chorvátsko aj ja vnímala tak, že to je iba destinácia Slovákov, nič extra, kamenné pláže, žiaden piesok, studené more… Teraz som sa už 3 roky nevedela dočkať kedy sa sem vrátim. Od vtedy sme totiž s Jožkom plánovali trip po Chorvátsku, no keďže letá sme mali aké sme mali – pracovné, nevyšlo nám to a koniec septembra už predsa len nie je na dovču v Chorvátsku ideálny…
Tento rok však bola voľba jasná a chceli sme to poňať inak, nie sa iba odviezť na turistami preplnenú pláž kde by sme celú dovolenku vylihovali. Pretože Chorvátsko nie je iba o tom ak si to niektorí stále myslíte. My sme tak boli naposledy (mimochodom, vtedy sme sa zasnúbili a neverím, že už je to 7 rokov!) a stačilo. Od vtedy prešlo pár rokov, dospeli sme, precestovali kus sveta a veľa sa naučili. Jožko to, ako naplánovať perfiš trip – čo treba vidieť, ktorý deň kam ísť, kde parkovať a ja ako vybrať dokonalé ubytovanie a hlavne, ako sa vystravovať s HIT.

Aj s HIT na cestách

Verím, že z mojich predošlých cestovateľských článkov a mnohých príspevkov na sociálnych sieťach ste už odbúrali strach z cestovania a zistili ste, že aj s HIT sa to dá. Len treba dbať na pár dôležitých bodov:

1.) Pobalenie sa na cestu – vziať si všetko, čo sa môže zísť, aspoň na prvé dni – ostatné sa potom dokúpi. Verte mi, takmer na každej dovolenke som nakúpila lepšie ako doma. Trhy s čerstvou zeleninou, ovocím, či rybami a mnohokrát ma prekvapili aj špecializované bio predajne (ako napr. tentoraz v Záhrebe).
2.) Ubytovanie – základ je vybavená kuchyňa. Niečo si zvyknem vziať aj z domu – hlavne môj nožík, s tým sa mi totiž krája najlepšie, no väčšinou je všade všetko, čo na tých pár dní potrebujem.
3.) Stravovanie – najlepšie je navariť si každý deň. Samozrejme je mi úplne jasné, že dovolenka je o oddychu a niekedy dobre padne, keď nám navarí niekto iný. Vtedy je však dôležité to, kto nám navarí.
4.) Správny výber reštaurácie – nie vždy sa to dá, takže keď mi reštaurácia nevyhovuje, radšej sa v nej nenajem alebo hľadám ďalej.
5.) Všetko s mierou – bod, na ktorý ľudia na dovolenke často zabúdajú (hlavne my Slováci a Česi). Netreba jesť každý deň v reštaurácii len preto, že sa nám nechce variť, netreba si dať 3 kopčeky zmrzliny len preto, že chceme všetky ochutnať a hlavne netreba vymýšľať a skúšať niečo, čo nepoznáme alebo čo by nám potencionálne mohlo uškodiť. Aj ja by som už raz v živote ochutnala mušle alebo nejakú chobotničku, no keď som ich nejedla ani pred HIT, určite ich nebudem testovať teraz. Radšej ostávam pri overených klasikách, ktoré som si dopriala aj tentoraz. 😉

(chobotničky som obdivovala aspoň na rybom trhu)

Ryby, rybky, rybičky

Keby som mohla, ryby by som jedla každý deň. A veru na tejto dovolenke mi to takmer aj vyšlo, čo ma v konečnom dôsledku samú prekvapilo. 😀 Ale nie, zas nebudem preháňať…no mala som ich 3x (teda 4 ak počítam aj raz, keď som spravila iba Jožkovi lososa, no keďže som neodolala, trošku som si z neho uštipla na môj bulgurový šalát).
To, prečo som si dala rybu toľko krát má na svedomí teta z dedinky, v ktorej sme bývali a ktorá každé ráno postávala na malom rybom trhu a predávala tie najčerstvejšie kúsky. Prvý deň sme si dali makrelu. Upiekla som ju v rúre s cesnakom, sumak korením a petržlenom. K tomu šli iba čerstvé zelené fazuľky a moja obľúbená kombinácia bola na svete.

Druhý deň som si dala krevety. Áno áno, počujete dobre. K nim som sa vyjadrila aj na Instagrame, ale zopakujem to aj tu. Ak svoj zdravotný stav nepoznáte, prípadne ak ste krevety nikdy pred tým nejedli, určite neodporúčam začať skúšať práve tie, najmä nie čerstvo po diagnostikovaní HIT alebo keď sa ich vo všeobecnosti obávate a jedli by ste ich s miernym odporom/strachom (to je to najhoršie!).
Ja krevety milujem! Asi ešte viac ako ryby, no od kedy mám HIT jedla som ich iba raz na Mallorce. Aj vtedy som si kúpila čerstvé a sama si ich pripravila – a bez problémov. Doma na Slovensku ich už nekupujem. Ani mrazené, pretože som zatiaľ nenatrafila na 100%-ný zdroj. A práve preto som sa tešila do Chorvátska, lebo som si bola istá, že tu si ich po 3 rokoch konečne zase raz doprajem. Ak vás zaujíma, prečo sú krevety háklivejšie ako ryby, Kašulka mi to raz vysvetlila tak, že ryby sú po ulovení očistené, zbavené vnútorností narozdiel od kreviet, ktoré až po uvarenie resp. zjedenie, tie vnútornosti stále majú. A presne tam sa tvoria baktérie najrýchlejšie, čo potom nám, histaminikom, môže robiť šarapatu. Ja som to preto spravila nasledovne. Krevety som kúpila hneď ráno, čo najskôr, prišla som domov a dala som ich zamraziť. Robila som ich až poobede okolo 15tej a vtedy som ich len vytiahla, pod vodou rozmrazila a pripravila. Opäť som sa zaobišla bez ťažkostí. ALE, pre istotu som si samozrejme dala Daosin.

Tretí krát som mala rybku iba tak čiastočne. Jožkovi som kúpila na veľkom rybom trhu (v Zadare) lososa, pretože ho vždy mal veľmi rád a dávno ho nejedol (tie naše supermarketové už nekupujeme). No keďže vyzeral taaak dobre a ja som si plánovala dať iba šalát s bulgurom, presvedčil ma, aby som si dala aspoň kúsok, že mi to ten šalát spestrí. 😀 Tak som poslúchla. 😛

Reštaurácia – treba hľadať a šťastena sa na vás obráti

Poslednýkrát som si dala rybu v reštaurácii. Bol to vlastne jediný raz, čo som za túto našu dovolenku jedla v reštaurácii. Po prvé preto, že prvé dni som mala mierne zdravotné ťažkosti (o tom v pokračovaní článku) a po druhé preto, že kým sme boli v tej našej malebnej dedinke pri mori, gastronómiou to tam veľmi nežilo. A tak som sa na reštauráciu odhodlala až na našej poslednej zastávke v Zadare.

Keďže toto mesto je pre zmenu reštauráciami vychýrené a v každej uličke ich je minimálne 5, najprv som si nejakú hľadala podľa recenzií na webe a podľa toho, či majú možnosti pre vegánov (vegán = bez mlieka = Paťka bez reakcie). Keď sme prišli k mnou vybranej, zistili sme, že jediné, čo by mi boli ochotní spraviť sú cestoviny s bazalkovým pestom bez parmezánu. No ďakujem, neprosím. A tak sme začali hľadať…
Išli sme po uličkách a čítali jedálne lístky až kým sme nenatrafili na reštauráciu Tinel kde nás privítal priamo pán majiteľ a keď som mu povedala, že hľadám niečo hlavne bez mlieka, rozhodil rukami a so širokým úsmevom hovorí: ,,A to je problém? Bez mlieka Vám vieme pripraviť čokoľvek, stačí sa dohodnúť s čašníkom”. Inak, HIT ľuďom nikdy nevysvetľujem, lebo po prvé si aj tak pre istotu dám Daosin, po druhé, keď to je čerstvé, nie je problém aj tak si nikdy nevyberiem nič pardajkové, či špenátové a po tretie, zrejme by polovica ani nevedela, čo to tá HIT je…

Keďže aj čašník hovoril krásne, plynule po anglicky (konečne niekde), poradil mi, ktoré jedlá vôbec nemám pozerať, lebo odtiaľ mliečny produkt nevedia odstrániť a ostatné nechal na mňa. Vybrala som si vraj špecialitu šéfkuchára – morský vlk s grilovanou zeleninou v batôžku. Ešte pred objednaním mi čašník vysvetlil, ako ho pripravujú, spýtal sa, či to bude v poriadku a ja som sa ho už nevedela dočkať. A právom. Bol totiž dokonalý! Biele mäsko, ktoré sa rozpadávalo, na ňom poukladané kolieska cukety, nakrájaný pórik, 2 olivy, 2 cherry paradajky obalené v bazalke (tie, keďže ani nepukli, nepustili šťavu, som hneď dala Jožkovi) a na nich už iba pár vetvičiek tymiánu a olivový olej. Finta je v tom, že to je celé zabalené v papieri na pečenie a pečie sa to v konvektomate pod parou. Keď som to rozbalila a uvidela, ľutovala som, že som si dala Daosin. 😀 Toto bolo totiž jedlo, ktoré dokonale vystihovalo histamínovú intoleranciu. Čerstvé, s povolenými druhmi zeleniny, k tomu bylinky, kvalitný, domáci olivový olej (prízvukovali mi aj to – asi sú naňho pyšní) a upečené presne podľa toho, ako by to histaminici mali. Ja mám rada grilovanie a nehovorím, že počas leta párkrát negrilujeme, ale každý vie, že to nie je najvhodnejší spôsob prípravy jedla.
V každom prípade tento môj chorvátsky gastro zážitok stál za to a vôbec mi nevadí, že bol iba jeden. Radšej si doprajem kvalitnú večeru iba raz, akoby som mala jesť v kadejakých reštauráciách a dopadla s reakciami.

Na záver vám ešte pripájam link na túto reštauráciu, ak by vás náhodou vietor zavial do Zadaru a vy by ste sa chceli najesť niekde vonku. 🙂 Žiaľ, fotku jedla vám viem pridať iba veľmi nekvalitnú, keďže už bola dosť tma a nedalo sa fotiť.

Nabudúce pokračujem a ukážem vám, čo som si so sebou na tento trip zabalila, kde všade sme vlastne boli a aké kuchyne som mala k dispozícii. No a samozrejme, podelím sa aj o menej úsmevnú príhodu so zmrzlinou…