Dlho som premýšľala, či vôbec tento článok napísať…
No nakoniec som zhodnotila, že vždy som k vám úprimná a preto sa nemám za čo hanbiť.
Volám sa Patrícia a som závislá na sladkom… ,,Ahoj Patrícia!” 😀
Ale teraz bez srandy. 🙂
Cukor je vraj väčšia droga ako alkohol, či cigarety
Možno sa niekto s týmto tvrdením stotožňovať nebude, no mne príde až príliš pravdivé. Či to bude tým, že alkoholu neholdujem, cigarety neznášam a preto si závislosť na nich neviem predstaviť alebo skôr tým, že som sama tzv. “absťáky” od cukru pár krát zažila. Mimochodom, klobúk dole pred tými, čo sa dobrovoľne rozhodli žiť “život bez cukru”. Ja viem, že sa to dá a mnohí si teraz poviete, že čo preháňam, však vy tak žijete už dlho. Každý je ale iný. Poznám, ľudí, ktorým cukor vôbec nechýba alebo takých, čo nemajú radi čokoládu (ach, kiežby som bola jednou z nich) a naopak sú tu potom ľudia ako ja, ktorí by dokázali mať sladké na raňajky na obed a pokojne aj na večeru. Dobre dobre, teraz už fakt preháňam a takýto prípad sa mi nikdy nestal.
Nie je cukor ako cukor
Samozrejme nemyslite si, že som na tom zas až tak zle, že by som do seba pchala komerčné tyčinky, pila sladené nápoje a piekla bábovku z pol kila cukru. Nehovorím, kedysi som si rada dopriala čokoládové tyčinky a rôzne keksíky, no v tomto ma HIT veľa naučila. Pozreli ste si niekedy ich zloženie?
Mojim najzákladnejším sladidlom je med. Nedám naňho dopustiť. Po ňom prichádza na rad nerafinovaný trstinový alebo kokosový cukor a sem tam si doprajem aj datľový či javorový sirup. Kedysi som si myslela, že super zdravé je aj agáve. Až Silvia Horecká ma naučila, že to tak vlastne nie je. A mimochodom od nej viem aj to, že klasický biely cukor zas tiež nie je až taký zabijak ako sa o ňom hovorí. Stačí úplne jednoducho obmedziť to, čo máme my Slováci tak povediac “v povahe”, používanie enormného množstva cukru. Preto ak vidíte tradičný babičkin recept na bublaninu, či bábovku pamätajte, že pokojne automaticky uberte aj polovicu sladidla. 😉
A ak sa chcete o cukroch dozvedieť viac a odbornejšie, odporúčam prečítať si tento článok.
Ja vám tu dnes rozprávam iba svoje skúsenosti a to, ako som prišla na to, že cukor je moja závislosť resp. ktoré zdravšie alternatívy používam.
Abstinenčný príznak?
Celé to začalo pri eliminačnej diéte, keď som prešla na očistu organizmu a jedla iba polievky. Na druhý deň, keď som sa zobudila som sa celá triasla, bola som podráždená, vysilená a až po skonzumovaní jablka a pár bezlepkových piškot sa môj organizmus upokojil a ja som vedela pokračovať v eliminačke.
Od vtedy sa mi to ešte pár krát stalo. Vždy po tzv. porušení níkohistamínového stravovania, keď som musela uzdravovať svoje črevo a bola som iba na ryži, polievkach a podobne. Až pri poslednom prípade, ktorý bol iba pár týždňov dozadu, som si povedala, že sa so svojou závislosťou podelím aj s vami. Pretože JE TO závislosť a ja si to priznávam. Dokázala som sa naučiť žiť bez komerčných sladkostí, no nedokázala by som žiť úplne bez cukru. Myslím si však, že to ani netreba…
Cukrfree
Na Vianoce som dostala knihu od jednej českej blogerky a až vtedy som reálne nazrela do stravy bez cukru. Janina používa ovocie, sušené ovocie, či prirodzene sladkasté múky ako napr. kokosovú, sem tam steviu a nič viac. Ja som zástancom názoru, že každý sa stravuje tak, ako mu to vyhovuje. Telo si samo vyberie, na čo má chuť a čo mu robí dobre. Nevedela by som však fungovať iba na smoothies, sušenom ovocí ako malom snacku po obede či raw orieškovom koláči s trochou stevie (mimochodom, tú nemám rada vôbec a jej chuť mi vyslovene prekáža). Moje telo trpí, keď mu nedám aspoň ovsenú kašu s medom alebo nejaký muffin po obede. Samozrejme naučila som ho na zdravé sladenie a i keď tento môj článok môže pôsobiť negatívne, keďže píšem o závislosti, nemala som v úmysle poňať ho tak. Chcela som vám len vysvetliť, že prílišné sladenie alebo nezdravé sladenie telu neprospieva (zbytočné zvyšovanie glykemického indexu, rýchly prísun energie, čo následne vedie k únave, ukladaniu tuku, časom k obezite či iným zdravotným ťažkostiam) a že sem tam treba prežiť aj očistné dni, ktoré síce nie sú jednoduché, no keď ich zvládnete, bude lepšie a vy si znovu budete môcť dopriať aspoň tie doma upečené koláče a keksíky. Pretože iba ak denne nezjete na posedenie celý plech, tie vám určite neublížia. 🙂 Skôr si myslím, že nám viac môže ublížiť náhly prechod na život bez cukru… O tom ale viac niekedy inokedy. 😉
1 komentár
Paťa lepšie by som svoj stav neopísala ?