V nemocnici som, až do teraz, chvalabohu nikdy nebola. Nebola som hospitalizovaná, nebola som v celkovej anestéze a priznám sa, donedávna som si to ani nevedela predstaviť. Nemám rada lekárov, čakárne, nemocničné prostredie… Ale veď, kto má? U mňa to však vždy bolo ešte o niečo stresujúcejšie.
Lekári kamaráti a ja stále v panike
Paradoxom je, že všetkých mojich lekárov mám strašne rada a mám s nimi dobrý vzťah, či už je to obvodná, alergologička, ženský doktor… Čiže tak ako zvyknem stresovať, keď musím ísť na nejaké preventívky a kontroly, tak sa z časti aj teším, že ich uvidím. Divné, nie? 🙂
Mňa skôr vždy stresovalo to čakanie v preplnenej čakárni, celkovo prostredie ale aj to, čo mi povedia, či sa niečo nedeje a podobne.
Ku gynekológovi za posledný rok ako na klavír
Väčšinou som so stresom chodila v poslednej dobe práve na gynekológiu, pretože pred rokom mi našli polypa na maternici. Nič vážne, ide iba o výrastok, ktorý tam ale nemá čo robiť a keby sme chceli bábätko, nedarilo by sa. Ja som ho už ale raz mala (asi 3-4 roky dozadu) a sama som si ho “vyplavila”. Riešila som to prírodne, robila si sedacie kúpele a on skutočne pri ďalšej kontrole zmizol. Už vtedy mi doktor odporúčal jeho vybratie, no ja som to v tej dobe striktne odmietala a nakoniec bol sám prekvapený, že je fuč.
A presne tak som to začala riešiť aj minulý rok. Najprv som chodila mesačne na kontrolu, či už je preč. Od nového roka som si dala pauzu s kontrolami a s mojim masérom som začala podstupovať reflexné masáže brucha, jednotlivých orgánov, aby sme vyskúšali aj túto metódu ako sa ho zbaviť. Aj keď som tomu verila a robila všetko preto aby tam už nebol, na ďalšiu kontrolu som išla s realistickým zmýšľaním a odhodlaním… Ak tam nie je, super, dokázali sme to, no ak je tam, nebudem už čakať a idem na zákrok.
Polyp sa stále držal ako pijavica
Žiaľ, tentoraz sa nenaplnil scenár spred pár rokov a polyp tam ostal. Nezamýšľala som sa prečo, čo bude, ako to zvládnem… Dala som si vypísať doporučenku a šla. Žila som iba s jedinou myšlienkou, aby už bol preč!
Pol dňa v nemocnici a ja nemám stres
Neviem, či to bolo tým, že som už skoro mesiac navštevovala psychologičku, ktorá mi skutočne veľmi pomáha, plus som sa začala aktívnejšie venovať meditáciám alebo vo mne bolo také odhodlanie, no ešte v ten deň som obehala celú komárňanskú nemocnicu. Sama! Z jedného oddelenia na druhé, vybaviť termín na zákrok, na predoperačné vyšetrenia a po príchode domov mi normálne odľahlo, že o necelé 2 týždne bude všetko za mnou.
Predoperačné vyšetrenia
Týždeň na to, ako som si bola vybavovať termíny ma čakali predoperačné, čo znamená opäť strávený pol deň v nemocnici. A ja som opäť pokojná. Prešla som si všemožnými oddeleniami, videla onkologických a iných pacientov a uvedomila som si, aká som šťastná, že mám “iba” polypa. Ak sa tak zamyslím, nad akými vecami zvyknem stresovať, sama nechápem ako som to všetko dala. Sila myšlienky je veľmi mocná a ja som si svoje myšlienky nastavila na to, že chcem aby šiel polyp preč a chcem aby to bolo čo najskôr! Nič iné ma nezaujímalo.
To, ako prebehol samotný zákrok a čo mu predchádzalo z hľadiska stravovania a HIT si môžete prečítať v pokračovaniach tohto článku. 🙂
