Z mojich predošlých článkov ste sa už dozvedeli, že zemiaky nepatria medzi moje najlepšie tolerované potraviny. Nieže by mi z nich bolo extrémne zle a vôbec ich preto nejedávam. Raz za čas si ich samozrejme doprajem, no len zriedka sa to zaobíde bez nafúknutého bruška.
A tak som začala hľadať rôzne náhrady. V tomto článku vám napíšem pár slov k štyrom druhom zemiakov, ktoré sa v mojej kuchyni objavujú. Niektoré častejšie, niektoré menej často. Budú to už spomínané zemiaky, ďalej batáty, ktoré pozná asi každý z vás ako sladké zemiaky, topinambury, už tiež pomerne populárne, no a na záver fialové zemiaky, o ktorých ste možno nepočuli ešte vôbec.

Zemiaky
Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín. Sú nenáročné na prírodné podmienky a pestujú sa u nás niekoľko storočí. Patria do čeľade ľuľkovitých, do ktorej zaraďujeme aj baklažán, či paradajky. Nemám to potvrdené, no akosi som si vydedukovala, že ak baklažán a paradajky nemôžem, nečudo, že mi spôsobujú ťažkosti i zemiaky. Pravdepodobne môj organizmus ľuľkovité netrávi dobre.
Myslím si, že o príprave písať veľa nemusím, keďže nepoznám osobu, ktorá by zemiaky nikdy nevarila či nejedla 🙂 Spomeniem aspoň to, že zo všetkých štyroch druhov, o ktorých dnes píšem sa musia variť najdlhšie.
Z hľadiska HIT sa zemiaky zaraďujú medzi tzv. nulky, teda dobre tolerované potraviny. Aj medzi nehistaminikmi je známe, že ak má človek tráviace ťažkosti, „naordinuje“ si varené zemiaky a tak isto väčšina histaminikov začína svoju eliminčnú diétu práve nimi. Ja som nebola výnimkou, no u mňa sa tento spôsob neosvedčil. Ak vás zaujíma čo mám na mysli, dočítate sa o tom v tomto článku.

Batáty
Určite ste nevedeli, že batáty do Európy dorazili ešte pred zemiakmi a v tom období mali aj oveľa vyššiu hodnotu. Patria totižto medzi najvýživnejšie zeleniny vďaka veľkému množstvu prospešných látok ako napríklad draslík, luteín, pektín, rastlinné steroly, vitamín B6, vitamín C, betakarotén (1 batát = 187% odporúčanej dennej dávky) či nerozpustná vláknina. Síce vždy odporúčam poriadne čistiť a šúpať zeleninu, no ak sa vám podarí dopestovať si svoje batáty alebo ich kupujete od overeného zdroja, určite ich aspoň sem tam konzumujte so šupkou. Batát so šupkou zaisťuje až 2g nerozpustnej vlákniny, ktorá pôsobí proti zápche a bojuje aj proti obezite. Viete si predstaviť, že by sa hranolky vyrábali s čerstvých batátov? Akí by boli americkí občania štíhlučkí 😀
Ja si batáty doprajem minimálne 2x do týždňa. Buď ako hlavné jedlo, súčasť polievky ale i do dezertov. Ich chuť i konzistencia mi pripomína hokaido alebo maslovú tekvicu a sú pomerne rýchlo uvarené (najrýchlejšie zo všetkých štyroch druhov).
Určite odporúčam vyskúšať pyré z batátov.

Topinambur
Tento „nezmar“ bol u nás istý čas zakázaný. Prečo nezmar? No pretože je tak nenáročný na pestovanie, až by si človek pomyslel, že sa dokáže vypestovať sám. Zaradili ho medzi tzv. invázne druhy, ktoré môžu spôsobiť samovoľné rozširovanie. Od mája 2014 však tento zákon zrušili a tak topinambury znovu môžu byť dovážané i pestované. Vďaka Bohu!
Topinambur patrí do ekonomicky veľmi dôležitej čeľade – astrovité. Okrem topinamburov sa v tejto čeľadi vyskytuje viacero druhov, ktoré považujeme za invazívne, napríklad púpava lekárska avšak mnohé rastliny sa vyznačujú i dôležitými liečivými účinkami (rebríček, nechtík, či samotná púpava).
Čo sa týka topinamburov, samozrejme tiež svojimi benefitmi nezaostávajú. Patria medzi prírodné antioxidanty, detoxikujú organizmus, napomáhajú tráveniu a majú nízky glykemický index. Jednoduchý cukor premieňajú na fruktózu a tým dodávajú telu veľa energie na dlhší čas. Preto ich často vyhľadávajú i športovci. Pozor si treba dávať iba na jeho vysoký obsah inulínu. Ak ste naň citliví, môžu vám topinambury spôsobovať plynatosť.
Čo sa týka ich využitia, vraj sa dajú konzumovať i surové, no priznám sa, toto som ešte nikdy neskúšala. Vo varenom, či pečenom stave ich však do svojho jedálnička zaraďujem čoraz častejšie. Ich chuť je asi najšpecifickejšia zo všetkých zemiakov, no v kombinácii s inými zeleninami si na to človek dokáže zvyknúť. Mne trochu chuťovo pripomínajú huby. Rovnako ako batáty sú pomerne rýchlo uvarené. Jedinou nevýhodou je ich čistenie. Keďže majú nerovnomerný tvar, nejde ich očistiť raz-dva so šúpačom.
Vyskúšajte napríklad moju protizápalovú polievku.

Fialové zemiaky
O fialových zemiakoch mám najmenej informácií, keďže som ich spoznala iba nedávno a bohužiaľ ich ani nedostať tak často ako by som si možno priala. Veľmi som si ich totižto obľúbila.
Táto odroda pochádza z Peru a vo svete je známa už niekoľko storočí. Dostupné by mali byť počas celého roka (u nás je to s dovozom samozrejme náročnejšie). Sú suchšie ako všetky ostatné zemiaky, viac škrobové s jemnou zemitou príchuťou. Mne sa zo všetkých troch „nových“ druhov najviac podobajú na klasické zemiaky. Samozrejme obrovským rozdielom je ich farba. Tú som si ale zamilovala hneď, pretože nádherne oživí každý tanier. Dávajte si ale pozor pri čistení, keďže parádne sfarbia ruky. Občas sa používajú sa aj ako alternatíva prírodného farbiva. Variť ich treba po zemiakoch najdlhšie. Keby som teda mala spraviť akési poradie dĺžky varenia, vyzeralo by takto: zemiaky -> fialové zemiaky -> topinambury -> batáty (samozrejme za predpokladu, že sú všetky nakrájané na rovnako veľké kúsky).
Čo sa týka nutričných hodnôt fialových zemiakov, sú podobné ako pri klasických, no zásadným rozdielom je ich podiel antioxidantov. Ten môže byť až 4x vyšší ako pri klasických zemiakoch. Vo všeobecnosti zemiaky obsahujú vysoký podiel draslíku, no vďaka antioxidantom z fialovej farby je pri tomto druhu efektívnejšie využitý.

Verím, že sa vám článok páčil a že ste sa dozvedeli i niečo nové. A ktoré sú vaše obľúbené zemiaky? 🙂