Keďže som už presne týždeň doma, vybavila som všetko potrebné a znovu sa zabývala vo svojom vlastnom byte/kuchyni (neverili by ste, ako sa dá pozabúdať v ktorej krabičke čo mám), rozhodla som sa zosumarizovať posledné 4 mesiace, ktoré som strávila v Škótsku.
Samozrejme nebudem opisovať ako som sa mala, kade sme chodili a čo sme robili, to by bolo na iný tip blogu 😀 Ale keby vás to zaujímalo, pokojne sa pýtajte v komentoch, rada odpoviem 🙂
Ja sa budem teraz radšej venovať HIT.

Začiatky sú najťažšie

Prvý mesiac bol asi najťažší. Nemám však na mysli to, že by mi bolo zle alebo by som nemala čo jesť. Práveže som sa až príliš odviazala. Dala som si Daosin aj 2x denne, dala som si aj hot-dog, aj koláčik, chcela som ochutnať nové veci, ktoré ma dennodenne lákali, keďže som pracovala v oblasti gastronómie. Toto trvalo až kým neprišli dni, keď mi bolo fyzicky trošku horšie a kým som si nevšimla, že moja váha nejako stúpa.
Asi najväčšou zmenou, ktorou moje telo prešlo je nárast váhy. Pribrala som 6kg a 64 kíl som veruže ešte nikdy pred tým nemala. Čo teda nie je nejaký extrém a ja nie som z tých ľudí, čo by teraz žili v depresiách a ničili sa myšlienkami akí sú tuční, no predsa len cítim akýsi nekomfort. Ten ale súvisí predovšetkým s nonstop nafúknutým bruchom.
A to je druhá zmena, ktorá sa začala (zhoršovať) v Škótsku. Výraznejšie problémy som teda chvalabohu nemala, asi len 2x som mala také horšie dni (migréna, hnačky, únava, slabosť), no aj tie rýchlo prešli. Nafúknutie však nie. Parafrázujem jednu slečnu zo skupiny histaminikov: ,,Ráno sa zobudím ako fitneska a večer idem spať ako tehuľka.“ A presne toto je aj môj prípad a viem, že aj mnohých z vás. Klamala by som, keby som povedala, že neboli žiadne dni bez nafúknutia, no bolo ich ooveľa menej ako tých „tehotenských“. Najhoršie je, že som nedokázala odsledovať kedy a z čoho. Občas som mala myšlienky, či to nebude Daosinom. Mala som pocit, že vždy keď si ho dám som nafúknutá a dokonca som si nahovárala, že kvôli nemu aj priberám. Je to však nezmysel. Daosin je iba enzým, nemôže z neho človek priberať. Avšak s tým nafúknutím pripadá do úvahy to, že mi proste Daosin nezabral tak ako mal alebo som až príliš preháňala svoje hranice.

Stačilo z hlúpostí!

A tak som približne po mesiaci stopla svoje stravovanie v reštaurácii (ktoré sme mali podotknem zadarmo 3x denne) a oveľa viac som sa sústredila na varenie a pečenie mojich jedál. Niežeby som si ten prvý mesiac nevarila. No popritom som si dala aj „zakázané veci“, keďže ako hovorím, zo začiatku som nemala žiadne problémy. Sama som sa čudovala, no myslela som si, že Daosin všetko zachraňuje.
Najvtipnejšie je, že tá strava je hrozná!!! A ja som pažravá a tvrdohlavá! 😀 No keď pracujete v prostredí, kde sa nonstop varí, pečie, všetko vonia, tak sa iba veľmi ťažko odoláva 🙁 Trvalo mi dobrých pár týždňov, kým som sa to naučila. Teraz sa už pozriem na tie ich koláčiky, či dokonca polievky, ktoré by som polievkami ani nenazvala a poviem si: ,,Pre boha, ako si toto vôbec mohla ochutnať?“ 😀 No nič, každý sa učí na vlastných chybách, nie?
Samozrejme naďalej boli dni keď som sa musela stravovať v reštaurácii aspoň 1x, pretože niektoré smeny mi proste časovo neumožňovali variť si. Vtedy som si dala iba ryžu, kuracie prsia na prírodno, dusenú zeleninu, zemiaky alebo šalát. Kuchári sa na mne už smiali, či sa z toho viem najesť, keď jem stále to isté. Viem a dokonca z chuti 😉

Nový režim

Ja osobne si myslím, že najväčší problém mi robil úplne nový režim. Nikdy pred tým som nerobila prácu, kde by som toľko behala a preto som mala nonstop pocit, že som hladná.
Je tu však aj jedna pozitívna zmena, ktorá sa tiež mohla pripísať môjmu zvýšenému apetítu a tou je stres, ktorý som mala podstatne menší ako doma. Bývali sme skoro nad reštauráciou, takže do práce som to mala skutočne na skok. Vzťahy na pracovisku sme mali dobré, vytvorili sme si mnohé nové priateľstvá, nemuseli sme nič vybavovať (úrady, lekárov), mali sme plat o ktorom by sa nám na Slovensku ani nesnívalo a ja som si všimla, že som oveľa oooveľa pokojnejšia ako som bývala doma. Len ako príklad uvediem, behom 3 dní doma, ktoré som strávila vybavovaním úradu práce, poisťovne, kontrolou u lekára, nákupom, som mala viac stresu ako za 4 mesiace vonku!! Je ale podľa vás normálne, že ten istý produkt (bezlepkové cestoviny), ktorý som kupovala v Tescu v Škótsku za £1,50 stojí u nás 2,99€ alebo Alpro vanilkový puding, ktorý stojí u nás 0,95€/ks je tam za £1,50 za 4 ks?? A to sú iba dva príklady, no verte mi, našla som ich niekoľko! Ale k tomuto sa hlbšie nebudem vyjadrovať, pretože už aj tak píšem dosť veľa a nechcem vás zbytočne nudiť 🙂

Zhrnutie

Chcela som sa iba podeliť o to, ako som to s novou životosprávou zvládla mimo domova. Keby som to mala celé zhrnúť a poradiť niekomu, kto rovnako ľúbi svoje bruško, nedokáže odolať pokušeniam a chystá sa pracovať či žiť v zahraničí, nepodľahnite tomu! Nestojí to za to, pretože najmä tá anglická strava vám nemôže priniesť nič pozitívne! Ak od začiatku dodržíte svoje stravovacie návyky a nebudete musieť žiť v strese, určite sa vám bude žiť rovnako dobre, ak nie lepšie, ako tu u nás. Možností je aj tam veľa, bio obchody existujú, dokonca výber pre intolerantných v Tescu je oveľa väčší (a aj lacnejší) ako u nás. Samozrejme keď musíte pracovať na také smeny, ktoré vám varenie neumožňujú, je to náročnejšie, no nie nezvládnuteľné! 😉

Majte sa krásne a ak máte nejaké otázky, smelo dotoho 🙂