„Aké máte plány na večer? Začína plesová sezóna, chystáte sa niekam zabaviť?“ by boli po iné roky bežné otázky. Teraz je však všetko inak…

Vďaka Bohu za lockdown

Veľa histaminikov lockdown vôbec nerieši, neprekáža im, že musia sedieť doma, dokonca sú radi, pretože tak či tak by nikam nešli a takto ešte majú aj výhovorku.  Kedysi som taká bola aj ja. Psychika veľa spraví. Ak ju človek nemá podchytenú, vie narobiť ozaj VEĽA šarapaty. Myšlienky na to, či vám niekde nepríde zle, či budú podávať jedlo, ktoré vám neublíži (napr.na plese), či si vziať svoje jedlo alebo radšej vôbec neísť (mnohí prídu o vzácne momenty v živote, ako svadba blízkej osoby, len kvôli strachu)…
Teraz by sa mohlo zdať, že toto vôbec netreba riešiť a že ste „safe“. Ale čo potom, keď sa všetko upokojí a my znovu nabehneme na normálny režim?!

Ako som vzala všetko do vlastných rúk

Presne takto to bolo minulý rok so mnou, keď covid iba začínal. V marci/apríli som bola rada, že môžem sedieť doma, nemusím stresovať ak ma niekam volajú a hľadať výhovorky, lebo veď covid. Potom však prišlo leto, opatrenia sa uvoľnili a ja som pociťovala opäť ten istý strach, že niekam budem musieť ísť. A vtedy som sa rozhodla skoncovať so svojimi strachmi! Dodnes to považujem za najlepšie rozhodnutie aké som minulý rok mohla spraviť.

Nie je hanba požiadať o pomoc

Od kamarátky som sa úplne náhodou dozvedela o jednej psychologičke, ktorá je skvelá odborníčka, venuje sa tejto profesii už roky (doslova, keďže má cez 70 rokov) a rieši „pacientov“ skrz karmu, homeopatiu a celkovo prírodnú cestu, ktorá je mne veľmi blízka. Nemusí byť každému a preto rešpektujem, ak to pre niekoho nie je tá správna cesta. Prosím, nesúďte však tú moju a moje rozhodnutia. 🙂
Žiaľ, odporúčanie na ňu vám dať nemôžem, keďže sama som k nej chodila iba pár mesiacov kým definitívne odišla do dôchodku. Neviem však byť viac vďačná za to, že som sa k nej včas dostala a stihla ju, pretože aj vďaka nej som tam, kde teraz som.

Čo mi tak veľmi pomohlo?

V prvom rade odhodlanie. To, že som sa vôbec rozhodla vyhľadať odborníka a nehanbím sa o tom hovoriť, priam naopak, myslím si, že o tom hovoriť treba! Odborníkov je veľa, iba treba hľadať a natrafiť na „spriaznenú dušu“, ktorá vás pochopí. Prístup pani doktorky mi bol od začiatku veľmi sympatický, nemaznala sa so mnou, hovorila mi veci narovinu a to bolo to, čo som potrebovala. Dala mi pár „guliek“, odporučila mi Bachove kvapky, ktoré mám doteraz pri sebe ako „prvú pomoc“ kamkoľvek idem, volávali sme si, párkrát som sa u nej zastavila a takto to vyzeralo niekoľko mesiacov. Ja som už po niekoľkých týždňoch cítila zmenu. A tí, čo ma dobre poznajú tú zmenu zbadali tiež. Vždy som bola akčná, pojašená, bláznivá, dobre naladená, tzv. tsunami, no HIT ma mierne utlmila a dovolila strachu ovládať ma. Myslím si, že teraz som späť! Nehovorím, občas sa niektoré myšlienky vrátia, občas sa človek znovu popáli, ale treba sa s tým naučiť žiť a pomalými krokmi napredovať kým to jedného dňa bude tak ako má.

Nedovoľte aby vás ovládal strach!!