Už neraz ste odo mňa počuli, že oficiálne sa za vysokohistamínové považujú iba 4 druhy zeleniny – paradajky, špenát, baklažán a avokádo (i keď to je vlastne ovocie). Ostatné „nezmysly a výmysly“ tipu „zakázaná“ tekvica, brokolica, rukola a pod. sú naozaj iba nezmysly! Samozrejme ak robia ťažkosti, má to svoje dôvody (FODMAP, skrížená reakcia…), no neznamená to automaticky, že sú vysokohistamínové. Na výskyt histamínu sa robili rôzne štúdie, ale o tom by ste sa viac dočítali u odporníčky na HIT Histamínovej Kašulky. Druhá vec je, keď zelenina prebehne nejakým procesom – fermentácia – kyslá kapusta = vysokohistamínové. Teraz sa ale bavíme o prirodzených zeleninách.

Ako je to teda s tým špenátom?

Asi vás neprekvapí, že rovnako ako s paradajkami a celkovo všetkým, čo ak človek „predimenzuje“, nemusí to dopadnúť dobre. Pri HIT sú isté pravidlá – množstvo, kombinácie, čerstvosť, kvalita… Takže keď si opäť vezmeme do úvahy pár úplne laických príkladov, myslím si, že vám to okamžite dá logické vysvetlenie.
Čo myslíte, koľko listov špenátu je napr. v 100g zamrazenej kocke, ktorú si kúpite v supermarkete? Čo myslíte, akú to má kvalitu? A keď si ten špenát doma uvaríte s mliekom alebo smotanou? Áno, to všetko môže viesť k reakcii. Ale ak si napr. vo svojej záhradke otrhám 10-15 čerstvých špenátových listov a pridám ich do prívarku, alebo si ich hodím do šalátu? 😉
A presne tak to robím. Neodopieram si zdravú potravinu len preto, lebo „zoznam zakázal“. V záhrade si pestujem špenát a v letnej sezóne si ho tak, ako som vyššie písala, veru doprajem aj niekoľkokrát do týždňa. A plus si ho samozrejme mrazím. No nie v 100g kockách. 😀 Ale tak zo desať listov, ktoré potom napr. hodím v zime do kičari alebo hustej polievky.

Špenátový prívarok aj pre histaminikov

Potrebujeme*:
zelenú šošovicu
malú cuketu
čerstvý (alebo mrazený hrášok)
asi 15 listov špenátu
domácu bylinkovú soľ s medvedím cesnakom
olivový olej
1 lyžicu pohánky
vajíčko natvrdo, prípadne zemiaky ako prílohu

*množstvo si prispôsobte podľa porcií, ja si robím zväčša jednu pre seba

1. Zelenú šošovicu na 2 hodiny predmočím. Je to s ňou podobne ako s červenou, varí sa kratšie ako hnedá. Poriadne ju popreplachujeme, dáme ju variť do novej vody a keď zovrie, vodu zlejeme a znovu prepláchneme. Odložíme bokom kým si pripravíme ostatné.
2. Medzitým očistíme hrášok, nakrájame na malé kocky cuketu, potrháme špenát a prepláchneme pohánku.
3. Na olivovom oleji podusíme cuketu. Následne pridáme hrášok, šošovicu, pohánku, posolíme a zalejeme vodou tak, aby jej nebolo príliš veľa, ale ani málo (radšej prilejeme ak by prívarok veľmi hustol po rozvarení šošovice a pohánky).
4. Varíme do zmäknutia a na posledných pár min pridáme špenát. Nemusíme ho zbytočne dlho variť.
5. Prívarok potom rozmixujeme tyčovým mixérom alebo ak ho robíte v multifunkčnom stroji, tak ako ja, spravi prácu za vás.
6. Prívarok netreba ničím zahusťovať, pohánka urobí svoje. Pre kyslú chuť môžeme dochutiť sumac korením, prípadne jablčným alebo vínnym octom bez histamínu, ak niekto ľúbi prívarky „octové“.
7. Podávame s vareným vajíčkom alebo zemiačikmi.