Home Tags Posts tagged with "nízkohistamínové recepty"
Tag:

nízkohistamínové recepty

Jarná hráškovo-špargľová polievka

Jar už cítiť vo vzduchu a tak som v spolupráci s mojim dlhodobým partnerom Gorenje pripravila recept na túto rýchlu jarnú polievku vhodnú aj pre tých, ktorí s nízkohistamínovou stravou iba začínajú. Takže ju rovno zaradím aj do kategórie eliminačná diéta a pokojne ju môžete vyskúšať hneď v začiatkoch.
Pár vysvetliviek si ale zaslúži aj tento recept, keď už ho zaraďujem k tým “začiatočníckym”.

Mrazenie a HIT

Čo sa týka mrazenia, stále dostávam otázky, či je vhodné konzumovať mrazené veci pri HIT. Možno sa už opakujem, ale zrovna k tomuto receptu sa mi to opäť hodí a veď predsa opakovanie je matkou múdrosti. 🙂 Mrazenie je najbezpečnejší spôsob uskladnenia potravín pre histaminikov! Zamrazením sa tvorba histamínu zastaví, netvorí sa ďalej. Avšak pozor, už vytvorený histamín nie je možné mrazením zničiť (vysvetlivka: ak by sme napr. mrazili mäso 2 dni po zabití, histamin, ktorý sa už vytvoril tam aj ostane).

Nie je mrazené ako mrazené

Samozrejme vždy je najlepšie zamraziť si počas roka všetko, čo sa dá z vlastnej záhradky, či z kvalitného overeného zdroja. Ja mám od Gorenje obrovský mrazák, na ktorý, ako histaminička, nedám dopustiť. Je február a ja ešte stále mám svoj hrášok, fazuľky, marhule, čučoriedky a brusnice spod Tatier, ktoré som si v lete priniesla z dovolenky, dokonca jeden balík fíg, keďže kamoška ich mala minulý rok na strome požehnane. 🙂 A mnoho mnoho ďalšieho.
A nie iba zeleninky a ovocie ale aj vývar. Ten neskladujem dlho. Vždy mám zamrazené 1-2 krabičky a keď sa mi minú uvarím vývar zas a znovu si ho odložím.
Pozor však s obchodnými mrazenými vecami. Môžu obsahovať niečo, čo tam nepatrí, nevieme ako ich mrazili a nemáme istotu či sa nestalo, že už raz vymrzli a znovu ich zamrazili. Samozrejme to sú extrémy a nemali by sa v reťazcoch stávať. Ale opatrnosť nadovšetko a keď mám tú možnosť namraziť si svoje, využívam ju naplno. 😉

Jarná hráškovo-špargľová polievka


Potrebujeme:
450g mrazeného hrášku (alebo čerstvého)
200g zelenej špargle
1 malý pór
2 strúčiky cesnaku
za hrsť listov mangoldu
800ml vývaru (kurací alebo zeleninový pre vegan verziu)
olivový olej
čerstvo namleté korenie
maldonskú soľ
ghee na zjemnenie (pri vegan verzii vynecháme)

1. Na olivovom oleji opražíme pór a cesnačik. Pridáme hrášok, špargľu a podlejeme vývarom. Ochutíme soľou, korením a varíme do zmäknutia zeleniny.
2. Nakoniec pridáme listy mangoldu a ešte povaríme pár minút. Následne polievku rozmixujeme a zjemníme lyžičkou ghee masla.
3. Môžeme podávať s kváskovým toastom.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Cviklové halušky

Premýšľam, či vôbec na blogu mám nejaké recepty s cviklou a ak aj mám, tak zrejme iba veľmi málo. Nie preto, že by sa cvikla pri HIT nemohla, ale preto, že ju moc nemám v obľube. 😀 Avšak nemôžem byť sebecká, blog píšem pre vás a mnohí túto zdravú, a najmä v zimnej sezóne vyhľadávanú, potravinu milujete. 🙂

Konečne mi cvikla chutí

A tak som sa rozhodla, že dnes pripravím tieto cviklové halušky, na ktoré som sa chystala už dlho, pretože ako sa hovorí, jedia aj oči a mne sa strašne páčia jedlá, ktoré sú farebne výrazné. Trvalo mi síce dlhšie, kým som sa k nim odhodlala a v konečnom dôsledku ma presvedčilo až moje nové strúhadlo na halušky od Tescomy, ktoré ešte v mojej kuchyni chýbalo. A viete čo? Neskutočne mi chutili!! Cvikla vôbec nie je výrazná (ja mám akosi zafixovaný hnusný cviklový „kompót“ zo školskej jedálne) a pri tomto recepte som si ju vyslovene vychutnávala. Halušky môžete podávať s čímkoľvek – s kozím syrom, zeleninou alebo trebárs aj s perkeltom. Ja som ich tentoraz skombinovala iba so zeleninkou, rukolou, klíčkami a celkový zážitok z tohto jednoduchého jedla bol fantastický.

Cviklové halušky


Potrebujeme (na 1 porciu):
100g uvarenej rozmixovanej cvikle
1 vajce
75g hladkej špaldovej múky
štipku soda bikarbony
1/2 ČL soli

1. Cviklu uvaríme v šupke domäkka (približne 1 hodinu).
2. Vychladnutú rozmixujeme v kuchynskom robote. Pridáme vajíčko, a múku zmiešanú so sódou a soľou.
3. Mali by sme dostať haluškové cesto klasickej konzistencie. Ak sa vám zdá riedke, pridajte múku. Závisí aj od veľkosti vajíčka.
4. Halušky vyvaríme vo vriacej vode, do ktorej sme si pridali trošku olivového oleja. Hotové sú po pár minutách, keď vyplávajú na povrch.
5. Podávame podľa chuti, ako som už písala vyššie.


Inak, musím sa trošku priznať, halušky som vo všeobecnosti nerobila rada kvôli neporiadku, ktoré za sebou zanechali. Vždy mi niekam kvapli, potom som to musela drhnúť zo sporáka, sitko som nevedela poriadne umyť. Pri dnešnom recepte bolo všetko inak. Nikam nič nekvapkalo a sitko bolo umyté raz dva. Okrem toho, je vhodné aj do umývačky riadu. No tým, že som mala teraz iba jeden hrniec, jedno sitko a tanier z ktorého som jedla, ani som ju nemusela zapnúť a všetko som krásne umyla ručne. 😉
Určite viete, že na Tescoma produkty nedám dopustiť, takže ak hľadáte aj vy rôzne vylepšenia bežných kuchynských pomôcok, ste na správnom mieste. 🙂

Tento recept je vhodný aj počas eliminačnej diéty. Halušky jednoducho premiešajte s udusenou cuketkou a bylinkami (perilla, bazalka, oregano). Takýto obed dokonale spestrí vašu stravu. 🙂

0 comments
6 FacebookTwitterPinterestEmail
Koložvárska kapusta aj pre histaminikov

Toto je recept na ktorý som sa chytala 4 roky!! Je to môj obľúbený recept, ktorý som napriek HIT každý rok aspoň na Vianoce nemohla vynechať. Ide o koložvársku kapustu. A keďže kapustnica sa mi vydarila aj z čerstvej kapusty, ktorú som v konečnej fáze iba okyslila kyselinou askorbovou, bola som si istá, že sa rovnako musí vydariť aj koložvárska. A vydarila sa!!! 🙂

Konečne môžem vyvárať a vypekať pre celú rodinu


Čaro Vianoc spočíva najmä v spoločne trávených chvíľach.
A presne takou bol každoročne prvý alebo druhý sviatok vianočný, ktorý sme trávili a dodnes trávime u babky. Koložvársku robievala roky moja (už žiaľ nebohá) prababka, no tradícia ostala aj potom a začala ju pripravovať babka alebo ja. Zákon schválnosti, že práve kyslá kapusta sa pri HIT neodporúča, no napriek tomu neprešli Vianoce aby som si ju nedala. Poistila som sa Daosinom, väčšinou som aj tak zareagovala ale bolo mi to jedno, pretože táto tradícia a zároveň moje obľúbené jedlo si to jednoducho vyžadovali. 🙂
Tento rok bude varenie koložvárskej na mne a som rada, že si na to konečne nebudem musieť požičiavať hrnce a pekáč, že na to budem mať priestor v mojej kuchyni a dokonca, že ju môžem spraviť vhodnú aj pre nás, histaminikov (sme v rodine „iba“ traja). 😀  Môj nový pekáč s poklopom je úspešne odskúšaný a tak isto aj recept, takže sa nemusíte báť a môžete ísť smelo do toho aj vy. Ak by ste však predsa len chceli niekedy dať šancu aj kyslej kapuste, prečítajte si nasledujúce riadky a môj postoj k nej.

Kyslá kapusa a HIT

S kyslou kapustou som sa túto zimu začala trošku zbližovať. Povedala som si, že HIT mám už dosť dlho, som stabilizovaná, viem, čo mi škodí a proste nechcem aby medzi tie potraviny patrila aj ona, taká zdravá a cenná potravina. Je pravda, že bežne som kyslú kapustu nejedla v malom množstve. Ak, tak som si dala segedín, koložvársku, kapustnicu a to všetko už nie je iba o kapuste. Ide v prvom rade o množstvo, kombinácie a potom je jasné, že som zakaždým reagovala behaním na wecko. Okrem toho, kyslá kapusta preženie aj zdravého človeka. A tak som tento rok začala pekne pomaličky.
Najprv som si dala asi 1 PL čerstvej ku granadíru, potom som si spravila placky iba z kapusty, byliniek, vajíčok a múky a takto pekne som postupovala. Prvýkrát menšia reakcia bola, hneď do pár hodín. Teda reakcia, no proste som šla na wecko. Ale aj to je rozdiel, či človek na WC trpí v kŕčoch (ako to mám po mliečnych produktoch) alebo ho jednoducho prečistí. Druhýkrát som už kapustu udržala pekne v brušku. 🙂 Samozrejme odstupy medzi jednotlivými pokusmi boli aj dvojtýždňové a VŽDY som mala čerstvú, kyslú kapustu z trhu, ktorú robí ujo, u ktorého najviac nakupujeme a vždy mi zaručí, že je fakt čerstvá.
Týmto samozrejme nechcem povedať, choďte a skúšajte kyslú kapustu! A hlavne nie teraz, počas sviatkov, keď bude žalúdok aj tak mierne zaťažený, pretože každý si trošičku dopraje, či už koláčikov alebo iného, tradičného jedla. Jaj a už vôbec nie, ak ste iba v začiatkoch!! Ja mám HIT niekoľko rokov, poznám svoje telo a skúšam iba vtedy, ak som doma, nemám žiadne dôležité stretnutia a plány, nezažívam stres a mám v poriadku bruško.
Takže na teraz radšej skúste túto “falošnú” koložvársku alebo moju kapustnicu a potom prípadne po sviatkoch, s malým odstupom môžete dať šancu aj tej kyslej. 😉

Koložvárska kapusta aj pre histaminikov

Potrebujeme:
1 veľkú čerstvú kapustu (cca 1kg)
600g mletého mäsa (môže byť bravčové aj hovädzie, podľa toho, ktoré máte k dispozícii z overeného zdroja – ja som dala zomlieť u mäsiara bravčové stehno)
120g ryže
2 cibule
domácu bravčovú masť
ovsenú smotanu (pri tolerancii mliečnych produktov použite smotanu na varenie) – môžete ju aj vynechať
1 ČL kyseliny askorbovej (alebo podľa chuti)
mletú červenú papriku, korenie, mletú rascu, bobkový list, soľ

1. Kapustu nakrájame na tenké pásiky a uvaríme ju vo vode so soľou, 3 bobkovými listami a pár zrniečkami korenia, do mäkka. Po dovarení ochutíme kyselinou askorbovou aby sme docielili kyslú chuť.
2. Ryžu uvaríme so soľou a troškou olivového oleja v ryžovari.
3. Na bravčovej masti podusíme cibuľku a pridáme mleté mäso. Osolíme a počkáme kým pustí trochu šťavy. Potom pridáme koreniny a dusíme cca 20-25 minút.
4. Tieto 3 uvarené ingrediencie následne ideme vrstviť do zapekacej misy, ktorú sme si pred tým trošku vymastili. Ako prvú vrstvíme kapustu, na ňu mäso, ryžu, zase mäso a na záver zase kapustu.
5. Koložvársku na vrchu polejeme ovsenou smotanou a dáme zapiecť na 35-40 minút.

Tip: Pre pokročilých histaminikov odporúčam pridať k mäsku aj kúsok domácej klobásky. Dodá koložvárskej tú pravú chuť. 😉


Ak aj vás zaujal môj nový pekáč, no vaša rodina je väčšia, pozrite si ponuku všetkých pekáčov s poklopom od Tescomy. 🙂

0 comments
2 FacebookTwitterPinterestEmail
Zubáč v tekvicovo-paprikovej omáčke

Na Vianoce je tradícia väčšinou kapor + zemiakový šalát. Ale čo ak niekto tradície nedodržiava? Je nutné mať stále to isté dookola?

Prvýkrát Vianoce bez ryby

Ani u nás ryba nikdy nesmela chýbať. Avšak kapra sme nemali už ani nepamätám. Môj drahý manžel a môj drahý otecko totiž neznášajú „babranie sa s kosťami“. 😀 😀 Tak sme mávali zubáča, tilapiu alebo iné filety. Až do minulého roku, keď mamina vymyslela, či by sme nespravili kačiču. Mali sme možnosť čerstvej od kamoškinho otca, takže sme do toho šli. A tak sme mali pečenú kačku so zemiakovým šalátom (samozrejme tým mojim).  Nehovorím, že bolo zle, kačicu milujem, ale tento rok sa opäť vraciame k rybe – k tej bez kostí. 😉 Prvýkrát to totiž budú také iné Vianoce (moja rodina aj Jožkova rodina spolu) a chcela som aby sa tentoraz zachovali všetky naše dlhoročné tradície – oplátky, med, cesnak, ryba aj šalát.

Ak sa však radíte k tým, čo radi skúšajú nové recepty a vymykajú sa občas tradíciám, odporúčam nasledovný recept, ktorý som síce robila pri jednej inej príležitosti, nie na Vianoce, ale každému veľmi chutil. 🙂

Zubáč v tekvicovo-paprikovej omáčke


Potrebujeme:

cca 600g filiet zo zubáča
2 červené papriky
1 zelená paprika
malá hokaido tekvica
1 biela cibuľa
1 fialová cibuľa
250ml ryžovej smotany*
ghee maslo
olivový olej
soľ
korenie
sumak

* pri tolerancii mliečnych produktov použite kvalitnú smotana na varenie

1. Filety zo zubáča z každej strany opečieme na ghee masle a olivovom oleji.
2. Odložíme ich bokom.
3. Do výpeku pridáme nadrobno nakrájanú cibuľku a následne aj na malé kúsky nakrájanú zeleninu. Osolíme, okoreníme a varíme do zmäknutia zeleniny.
4. Potom prilejeme smotanu a rozmixujeme na hladkú omáčku.
5. Na záver pridáme sumak a rybky vložíme naspäť do omáčky.
6. Podávame napríklad s ryžou.


Nezabúdajte, ak je ryba čerstvá alebo hlbokozamrazená, no poznáte zdroj, nemala by pri HIT spôsobovať žiadne ťažkosti. Zdroj a čerstvosť je základ!

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Tekvicovo-jablková štrúdľa

Štrúdle patria k mojim obľúbeným dezertom. Kedysi som nedala dopustiť na tvarohovú, žiaľ s tou som sa musela rozlúčiť. Okrem nej však stále patrí k mojim favoritom maková, makovo-višňová či jablková. Dokonca už som si celkom obľúbila aj kapustovú. Keď ju robievala moja prababka, nemohla som ju ani cítiť. Sranda ako sa človeku menia chute. Keby ešte bola medzi nami a videla by, že ju zrazu zjem, neverila by vlastným očiam. 🙂

Zase raz netradične

A neverila by vlastným očiam ani keby videla moju dnešnú netradičnú. 😛 Keďže všetky hore vymenované štrúdle sú pomerne tradičné, musela som predsa vymyslieť nejakú plnku, ktorá zas až taká tradičná nie je. Od kedy som ju  ochutnala, robila som ju asi 3x a úprimne som si ju zamilovala. Dobre dobre, nehovorím, že makovo-jablkovú, ktorá po tvarohovej ostala mojim favoritom, prekoná, ale je tesne za ňou. 😉
Ako inak, použila som tekvicu, ktorej sezóna je stále v plnom prúde a ktorú tak rada využívam skoro do všetkého. V sladkej verzii je rovnako perfektná ako v slaných jedlách a preto ju do dezertov veľmi rada využívam.


Lavaš – môj nový záchranca

Viete, že chlebík si pečiem sama a nerobí mi to žiaden problém. Mnohí po zistení HIT „trpia“, že nemôžu bežné pečivo a že sa im nechce každý druhý-tretí deň piecť. Ja už som si zvykla a keď sa aj náhodou stane, že zabudnem napiecť, vždy mám v mrazničke v zásobe aspoň 2 plátky. Od kedy som však spoznala Lavaš,  v mrazničke mám odložený ako “prvú pomoc” aj ten. 😉
Ide o nekysnutý arménsky chlieb, ktorý sa podobá trošku na čapati, no je oveľa tenší a väčší. Je dokonalou voľbou pre histaminikov, šetrí čas a preto sme sa hneď skamarátili. 😉
Okrem toho však, že ide o pečivo, teda, že si z neho robím rôzne wrapy, zapekance a podobne, je perfektný aj do sladkej kuchyne a to najmä na štrúdle. Piekla som s ním už aj pre hostí a každý si odo mňa pýta recept na štrúdľové cesto. 😀 Hups. To žiaľ nemám ale ani ho nepotrebujem od kedy poznám Lavaš. Priznám sa, štrúdľové cesto som nikdy nerobila. Vždy mi to prišlo akosi náročné a aj keď nejde o kysnuté cesto, ide doňho ocot ak sa nemýlim a to už pri HIT nie je úplne nejvhodnejšie. S lavašom si ani nevšimnete rozdiel. A to nehovorím iba tak. Skutočne, od kedy som ho spoznala, štrúdľu som robila viac krát ako som ju za posledných 4-5 rokov vôbec jedla. 😀

Tekvicovo – jablková štrúdľa


Potrebujeme:

1 špaldový lavaš
150g najemno nastrúhanej tekvice (použila som maslovú)
3 veľké jablká
50g trstinového cukru
1 vajce
1 ČL škorice

1. Lavaš si rozprestieme a potrieme rozšľahaným vajíčkom.
2. Jablká ošúpeme a nastrúhame nahrubo, tekvicu najemno.
3. Obe navrstvíme na lavaš a posypeme cukrom a škoricou.
4. Lavaš stočíme a potrieme zvyšným vajcom. Ja si tú jednu dlhú rolku vždy prerežem na polovičky a dostanem 2 menšie štrúdle.
5. Štrúdle pečieme pri 180°C 20 minút a ešte 5 min som dopiekla vrch do chrumkava pri 200°C.

0 comments
1 FacebookTwitterPinterestEmail

Nedávno som absolvovala prvý kurz ajurvédskeho varenia. Najprv sme sa učili trošku teórie a potom sme prešli na prax s tým, že to bol iba začiatok a o pár týždňov pokračujeme. Ajurvédu sa človek nenaučí za jeden či dva kurzy ba ani za jeden či dva roky. Ale veľmi ma toto stravovanie zaujíma, ich kuchyňu mám rada, takže keď mám možnosť priučím sa čo najviac.

Prečo mi ajurvéda vyhovuje?

Vedeli ste, že podľa ajurvédy by sa jedlo nemalo skladovať dlhšie ako 4 hodiny? Žiadne, že navaríme dobre veľa gulášu na celý týždeň. Už toto ma zaujalo, pretože to má k HIT blízko.
Ďalšia vec, ktorá mi veľmi vyhovuje je, že využívajú veľmi veľa obilnín, strukovín, zeleniny a pomenej mäsa (ak vôbec nejaké). V poslednej dobe som spozorovala, že mi mäso akosi nerobí dobre a ku kvalitnému zdroju je fakt náročné sa v dnešnom svete dostať. A tak som ho obmedzila ešte viac ako doteraz. Nie som vegetariánkou, ani vegánkou, ale mäso si dám skutočne keď naňho vyslovene dostanem chuť.
Okrem toho sa mi páči, že ajurvéda sa do jedného jedla snaží zapájať všetky chute a zmysly. Na tanieri by sme preto mali mať niečo, čo je oku lahodiace, voňavé a samozrejme to najhlavnejšie, chutné. Jedlo by malo byť vyvážené a malo by obsahovať niečo slané, niečo sladké, niečo kyslé, prípadne niečo horké alebo pikantné. Keďže mne štipľavé veci veľmi vadia, tento krok vždy vynechám, no napríklad keď varím pre viacerých, vždy majú možnosť pridať si domáce chilly.
Je toho ešte dosť, čo by som vám mohla povedať a ak vás to zaujíma a ja v tom už budem tiež trošku zdatnejšia, určite vám napíšem ďalšie články. 😉 Dnes som sa chcela zamerať hlavne na akýsi úvod a na jeden z mojich obľúbených receptov, ktorý som robievala už aj pred týmto kurzom, len som konečne bola nasmerovaná a bolo mi ukázané presne, ako na to. 🙂

Keď sa zíde rodina

Ajurvéda je tak trochu aj o tom, naučiť sa spomaliť a jedlo si vychutnávať v kruhu najbližších. Samozrejme, môžete si dhal či kitchari navariť aj sami pre seba. 😀 No aspoň raz za týždeň si skúste spraviť rodinný obed, pozvite rodičov, súrodencov, kamarátov a vychutnajte si ich spoločnosť pri dobrom jedle.
Ja som tak urobila a pripravila som obed pre Jožka a našich v mojej novej hlbokej panvici od Tescomy. K-o-n-e-č-n-e môžem normálne navariť aj pre štyroch a nemusím si požičiavať hrnce. 😀 Je pravda, že v novom byte bývame už 3 mesiace, no nejde všetko tak rýchlo a ja som sa doteraz akosi uspokojila s hrncami a panvicami, ktoré som mala. Až kým neprišiel prvý moment varenia pre viacerých a ja som si utekala požičať panvicu od maminy. Vďaka širokému výberu panvíc u Tescomy som to však dobehla a teraz už môžem vyvárať o 106 aj pre návštevy. 😉
No a ako prvé som navarila jesenné, tekvicové kitchari s cirokom a toor dalom.

Tekvicové kitchari s cirokom a toor dalom


Potrebujeme:
550g nagydobosi tekvice (taká tá veľká zelená, ale pokojne použite maslovú či hokaido)
200g toor dalu
250g ciroku
1,5l vody
olivový olej
ghee maslo
¼ ČL mletý galgant
½ ČL mletý zázvor
¼ ČL mletý muškátový kvet (nemusí byť)
1 ČL mletý koriander
2 ČL mletá kurkuma
1 ČL rímska rasca celá
pár zrniečok nigelly sativy
½ ČL zrniečok senovky
1 čierny kardamón
2 dlhé korenia

1. Do hlbokého hrnca dáme variť prepláchnutý toor dal. Prvú vodu po zovretí zlejeme, zalejeme novou a varíme.
2. Po 10 minutách pridáme prepláchnutý cirok, osolíme a varíme do zmäknutia.
3. Medzitým si nakrájame tekvicu na malé kocky a na olivovom oleji ju orestujeme v hlbokej panvici. Stačí nám s tým začať cca 10 minút pred dovarením ciroku s toor dalom.
4. Keď sú uvarené, na malej panvici rozohrejeme olivový olej a ghee maslo. Pripravíme si koreniny a to nasledovne. Do misiek rozdelíme celé (prvých 5) a zomleté (druhých 5). Do zohriateho oleja najprv pridáme celé, dve minuty miešame a následne pridáme mleté. Tým stačí už iba pár sekúnd a potom korenistú zmes prelejeme do dalu s cirokom.
5. Hotové kitchari potom prelejeme do panvice s tekvicou a zamiešame.

Čatní z červenej cibule a duly
2 duly
2 červené cibule
1 PL trtinového cukru
štipku koriandru
čierne korenie
soľ
ghee maslo
olivový olej

1. Dule očistíme a nakrájame na kocky. Aby nezhnedli dáme ich do vody s trochou kyseliny askorbovej. Cibuľu nakrájame na polmesiačiky.
2. V panvici na ghee masle skaramelizujeme cukor a pridáme cibuľu. Následne pridáme aj dulu, koreniny a osolíme. Ak treba, trošku podlejeme vodou. Mala by však pustiť šťavu.
3. Dulu stačí variť pár minút a čatní je hotové.


Kitchari podávame s čatní, nastrúhanou mrkvou, ktorú som preliala zálievkou z kyseliny askorbovej, olivového oleja, trošky vody a soli. Ako prílohu ďalej môžete mať po ruke čapati, placky, ktoré sa stali obľúbenými v celej našej rodine a ktoré neodmysliteľne patria ku každému indickému jedlu.

0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Dvojfarebná roláda so syrokrémom a černicovou konfitúrou

Verili by ste, že z tejto rolády som nejedla ani kúsok? 🙁 Teda klamem, ochutnala som aspoň z cesta. Ide totiž o krémovú roládu, ktorá obsahuje bielkovinu kravského mlieka a s tou sa ja nekamarátim.
Ak sa pýtate, prečo pečiem niečo, čo nemôžem, odpoveď je, pretože iní môžu. 😉 Jednak som ju robila na babkine narodeniny a moja rodina si takéto veľmi rada dopraje a na druhej strane ste si určite všimli, že sem tam pripravím mliečne recepty aj kvôli vám. Pretože pri HIT sú problematické iba mliečne produkty, v ktorých prebehla fermentácia (zrejúce syry, kefír, jogurt…). Také nezrejúce syry (mozarella, korbáčiky..) alebo syrokrémy (Mascarpone, Ricotta, Lučina…) sú pre histaminikov, ktorí pravdaže nemajú intoleranciu laktózy či alergiu na bielkovinu kravského mlieka, úplne v pohode. 🙂

Dvojfarebná roláda so syrokrémom a černicovou konfitúrou


Potrebujeme:
70g ryžovej múky
30g ovsenej múky (môže byť bezlepková)
20g pohánkovej múky
10g tapiokovej múky
4 vajcia
120g cukru
1/2 ČL chlorelly
štipku soli

Na krém:
125g Philadelphie
125g Lučiny
3 PL trstinového cukru zomletého na práškový
štipku tahitskej vanilky

Na ovocnú konfitúru:
misku černíc (môže byť akékoľvek iné sezónne ovocie)
2 slivky
2 PL trstinového cukru
2 klinčeky (nemusia byť)

1.) Bielky vyšľaháme so štipkou soli do tuhého snehu. Postupne k nim pridávame cukor a šľaháme dotuha.
2.) Špachtľou potom primiešame žĺtky.
3. Medzitým preosejeme a zmiešame všetky múky a pridáme ich po častiach k vajciam. Pracujeme špachtľou aby sme nerozbili sneh.
4. Polku cesta si odoberieme a pridáme k nemu chlorellu (môže byť aj moringa alebo matcha prášok).
5. Cestá si naplníme do cukrárskych vrecúšok a striedavo ich striekame na plech vystlaný papierom na pečenie aby sme vytvorili pruhy.
6. Cesto vložíme do vyhriatej rúry na 175°C a pečieme približne 17-18 minút.
7. Zatiaľ si pripravíme konfitúru a krém. Do malého hrnca dáme umyté černice a nadrobno nakrájané slivky. Zasypeme cukrom a pridáme klinčeky. Povaríme kým sa odparuje voda a nedostaneme požadovanú hustotou (redší džem). Klinčeky vyberieme a necháme vychladnúť.
8. Syrové krémy vyšľaháme s cukrom a vanilkou.
9. Hotovú roládu ešte teplú stočíme a počkáme kým vychladne.
10. Vychladnutú roládu potrieme krémom, do stredu “potiahneme” pás ovocnej konfitúry a zrolujeme.


Roládu môžete ozdobiť čerstvými černicami alebo posypať práškovým cukrom. Ja som ju ešte dodekorovala drveným mrazom sušeným dračím ovocím.

2 komentáre
1 FacebookTwitterPinterestEmail
Madlenky s kozím maslom a bazovým sirupom

Na madlenky som sa chystala od kedy som videla film Kuriér, kde ich francúzsky herec François Berléand pripravoval pre Jasona Stathama. 😀 A to už je veru doooobre dávno.
Ani neviem, prečo som sa do nich nepustila skôr, keďže ich príprava je v skutku jednoduchá a veľmi variabilná. Zámenou pár ingrediencií môžete dostať vždy novú a novú príchuť.

Bazový sirup

Keďže sezóna bazy je v plnom prúde a ja som pred pár dňami robila domáci bazový sirup, povedala som si, že ho vyskúšam zakomponovať aj do nejakého receptu. A keďže madlenky sú momentálne moja závislosť, voľba bola jasná.
Ak vás zaujíma ako som robila bazový sirup, inšpirovala som sa u kamošky Ely na jej blogu Zo srdca do hrnca , až na to, že som z receptu vynechala citrón. Keďže teraz nemám toľko času ako by som potrebovala, nechcela som experimentovať a išla som na istotu cez niekoho, kto má recept overený.
Mimochodom, jeden recept na bazovú limonádu, ktorá je raz dva hotová a na ktorej si už pár týždňov pravidelne pochutnávam, nájdete v mojej knihe. Takže niečo bazové sa nájde aj u mňa. 😉

Madlenky s kozím maslom a bazovým sirupom

Potrebujeme:
2 vajcia
60g trstinového cukru zomletého na práškový
pol dcl bazového sirupu
100g hladkej špaldovej múky
30g tekvicovej múky
¼ ČL tahitskej vanilky
1 ČL prášku do pečiva bez fosfátov
70g kozieho masla

1. Vajcia ručným mixérom vyšľaháme s cukrom a bazovým sirupom dopenista.
2. Múky preosejeme a zmiešame s vanilkou a práškom do pečiva.
3. Maslo roztopíme (ale pozor, nemalo by byť horúce).
4. K tekutej zmesi prisypeme múčnu a prilejeme maslo. Mixérom vypracujeme cesto.
5. Formu na madlenky prstami vymastíme roztopeným maslom, ktoré nám ostalo na spodku misky.
6. Formu plníme do trištvtiny cestom a vložíme do vyhriatej rúry na 190°C. Pečieme 5 minút a následne rúru stiahneme na 160°C a dopečieme 10 minút.
7. Madlenky môžeme ľubovoľne ozdobiť. Ja som použila mandľové maslo a drvené tekvicové semienka a chia.

Na madlenkách sa mi veľmi páči aj ch tvar pripomínajúci mušľu. No nie sú krásne?? 🙂

1 comment
1 FacebookTwitterPinterestEmail
Domáce piškóty

Piškóty boli moja záchrana od prvého dňa HIT. Teda klamem, od druhého… Ten prvý som sa ešte snažila jesť iba zeleninové polievky, no keď mi do druhého rána úplne klesol cukor a ja som mala akoby abstinenčné príznaky (viac si prečítate v tomto článku o eliminačnej diéte), prvá záchrana boli 2-3 kukuričné piškotky.  Konkrétne išlo o tieto no a ja som si tentoraz povedala, že si domáce piškótky konečne skúsim upiecť sama.

Najprv špaldové, potom bezlepkové

Vždy keď sa chystám niečo upiecť v bezlepkovej verzii, prvý pokus vsadím na špaldu. 😀 Je to pre mňa taká malá podpora, že ak sa vydaria tie, idem na bezlepkové. Ak by sa však “lepkové” nevydarili asi len ťažko by som sa púšťala do bezlepkovej verzie. To je ale logika, však? 😛
V tomto prípade som ale mala šťastie, pretože obe verzie sa osvedčili a tak som rada, že môžem ponúknuť verziu pre čisto histaminikov ale aj pre tých, ktorí lepok žiaľ nemôžu.

Domáce piškóty


Potrebujeme:
4 vajcia
40g trstinového cukru zomletého na práškový
20g trstinového cukru kryštálového
150g špaldovej hladkej múky
štipku soli

1. Bielky vyšľaháme so štipkou soli. Keď je sneh skoro tuhý (mixér v ňom zanecháva stopy), prisypeme postupne cukor a šľaháme ďalej dotuha.
2. Vypneme mixér a špachtľou pridáme žĺtky.
3. Postupne primiešavame preosiatu múku.
4. Cesto má byť trošičku tuhšie ako klasické piškótové. Plníme ho do cukrárskeho vrecka a na plech vystlaný papierom na pečenie vytláčame cesto do tvaru piškót.
5. Následne plechom pár krát buchneme o stôl a piškótky necháme 10 minút postáť.
6. Potom ich vložíme do vyhriatej rúry na 160°C a pečieme 13-15 minút. Sledujeme aby nám nezhnedli.
7. Piškótky necháme úplne vychladnúť a najlepšie vytvrdnúť (sušiť na plechu) do druhého dňa aby boli chrumkavé.

Z tejto dávky nám vyjde cca 70 piškót.

Bezlepkové piškóty

Pre bezlepkovú verziu použite namiesto špaldovej múky hladkú kukuričnú a trošku tapiokovej (pomer cca 130g kukuričnej a 15-20g tapiokovej). Pri tejto bezlepkovej verzii však skutočne veľmi treba dbať na to, aby piškótky vychladli a aby sme sa ich nedotýkali skôr, keďže teplé sú o dosť krehšie.

Rada by som poďakovala biodiacelia.sk za balíček dobrôt, medzi ktorými nesmeli chýbať ani už spomínané piškótky. Pretože aj keď na ne mám skvelý recept, aj ja som len človek a nie vždy sa mi chce, lepšie povedané, nie vždy mám čas aby som si napiekla vlastné. A práve vtedy siahnem po týchto. 🙂

4 komentáre
2 FacebookTwitterPinterestEmail
Freekeh s hlivou

Hovorí sa, že poriadny kuchár by mal mať poriadny nôž…

„Šéfkuchárka“ bez čapice noža

Na nedávnom kurze varenia som si, ako vždy, vytiahla nôž s najmenšou čepeľou, pretože s takým sa mi najlepšie pracovalo. Mám dokonca aj svoju obľúbenú značku. Až kým ma kamoška neupozornila, že by bolo fajn na krájanie takého množstva cibule vybrať si väčší nožík. A nestalo sa to prvý krát… 😀
Kedysi ma v hotelovej kuchyni sám riaditeľ (mimochodom výborný gastronóm) učil ako poriadne krájať zeleninu. Určite ste už také tie šikovné pohyby rúk s kvalitnými nožíkmi videli. A ja nie a nie sa k tomu dokopať. Všade som si sebou brala môj malinký nožíček a krájala si pekne pomaly tak, ako som bola zvyknutá.
Preto sa teším, že som sa konečne odhodlala k tomuto kroku. Áno už aj ja môžem povedať, že mám konečne svoju sadu nožov. 🙂
Môj “bejby nožík” síce šiel na chvíľu bokom, to ale neznamená, že ho viac nebudem používať (predsa len je to moja srdcovka), no v mojich, už dvadsiatichsiedmych rokoch som konečne samú seba presvedčila, že by sa patrilo mať aj jeden poriadny, veľký kuchársky nôž.
Mimochodom, viete ako sa s ním cibuľa, paprika a hlavičky hlivy krájali? Eňo ňuňo. 😉

Free – čo?


Ako prvú otázku, pri zazrení nového receptu ste si možno povedali, čo je to ten freekeh? Tak ja vám to v skratke vysvetlím. 🙂
Freekeh vzniká z mladej zelenej pšenice, ktorá sa praží na otvorenom ohni. Keďže zrno je vo vnútri príliš vlhké, nezhorí. Výsledkom tohto procesu je obilnina so zemitou akoby až dymovou arómou. Má nízky glykemický index a mnohí ho nutrične prirovnávajú ku quinoi. Na rozdiel od nej však obsahuje lepok, takže pri celiakii sa neodporúča. 
Čo sa týka histamínu, napriek tomu, že ide o druh pšenice, nemám informácie, že by sa jeho konzumácia neodporúčala. Navykli sme si naňho už celá rodina a nikto (sme 3 histaminici) s ním žiadne ťažkosti nemá. 🙂 My sme však tipy histaminikov, ktorým viac vadia mliečne výrobky (mamine zas sója a aditíva) a s lepkom problém chvalabohu nemá ani jeden z nás, preto pri žiadnom takomto „novom lepkovom“ produkte ťažkosti nemávame. Takže tí, čo máte čo i len podozrenie, že Vám robí najviac zle lepok, pri tomto recepte freekeh zameňte napríklad za spomínanú quinou. 😉 Ale ak celiakiu či senzitivitu na lepok nemáte, vyskúšajte ho. Možno aj vy objavíte novú potravinu do jedálnička tak, ako ja. 😉

Freekeh s hlivou


Potrebujeme:
200g freekehu
pol kg hlivy
2 cukety
2 zelené papriky
2 jarné cibuľky
za hrsť čerstvého hrášku (môže byť aj mrazený)
čerstvá petržlenová vňať
čerstvý smil, tymián
štipka galgantu
olivový olej
olej z čiernej rasce
soľ

1. Freekeh niekoľkokrát poriadne prepláchneme, zalejeme litrom vody, pridáme soľ, smil, petržlenovú vňať a varíme cca 35 minút. Potom ho scedíme a primiešame k nemu olej z čiernej rasce (ten nevaríme).
2. Na olivovom oleji opražíme nakrájanú cibuľku, pridáme nakrájanú papriku, hlivu a dusíme spolu s tymiánom, galgantom a soľou kým hliva pustí trošku šťavy.
3. Potom pridáme cuketu a dusíme do mäkka.
4. 5 minút pred koncom pridáme hrášok a odstavíme zo sporáku.
5. Freekeh podávame so zeleninovou hlivou posypaný čerstvou petržlenovou vňaťou.


0 comments
0 FacebookTwitterPinterestEmail
Novšie príspevky