Keďže tento blog vznikol aj kvôli mojim osobným skúsenostiam, nie iba kvôli receptom, rozhodla som sa dnes prispieť pár vetami aj k tým negatívnejším stránkam HIT.
Mnohí nedokážu otvorene hovoriť o svojich problémoch, hoci by im to v niektorých prípadoch možno pomohlo. Ja sa snažím priniesť poznatky, ktoré som spozorovala na sebe. Často však iba vo forme komentárov pod fotkami/článkami, a tak som dnes chcela napísať taký komplexnejší text o tom, ako nie vždy všetko dopadne tak, ako si predstavujeme.
Je to už pol roka, čo sa „zoznamujem“ s HIT a ešte stále sme sa nestali úplne najlepšími kamarátmi. Vždy ma vie niečím prekvapiť.
HIT a ja
Spozorovala som u seba nasledovné:
• sú potraviny, ktoré mi nerobia problém napriek tomu, že sú vo väčšine zoznamov medzi nepovolenými (banán, kivi, pohánka…)
• sú potraviny, ktoré mi nerobila problém, no nesmiem si ich dať viac krát po sebe (cícer, medvedí cesnak)
• moje telo reaguje na nepovolené potraviny väčšinou až na druhý deň, najčastejšie medzi 11:00 – 15:00
• fyzická aktivita mi nerobí najlepšie (najmä cviky v ľahu) a veľmi ma unaví, v horších prípadoch ma začne pichať v hlave
• stres je najväčší nepriateľ histamínovej intolerancie!!! (ale to asi vieme všetci)
Myslím si, že časom si každý nájde svoj systém, vytvorí svoj zoznam povolených a zakázaných potravín a bude vedieť, čo a kedy si môže dovoliť.
Nie je stres ako stres
Keď viem, že ma čaká pracovná cesta, dlhší pobyt mimo domu, či nejaká udalosť, ktorá bude sprevádzaná trémou/nervozitou, pár dní pred tým si „naordinujem“ stravu, v ktorej som si 100% istá. Väčšinou je to ovsená kaša (s rastlinným mliekom samozrejme), jablko, mrkva, petržlen, zeler, fenikel, cuketa, špaldové cestoviny, pšeno, ryža, kukuričné, ryžové alebo špaldové placky (suchare), bezlepkové piškoty, či domáce pečivo, muffiny, koláče…
Niektorí si môžete myslieť, že prečo sa vystavujem stresu, keď potom musím riešiť stravovanie takto radikálne? Ono to ani nie je stres ako taký. Zasvätím vás trošku do mojich aktivít. 🙂 Venujem sa spevu a hrám aj v ochotníckom divadle, takže mám často vystúpenia, predstavenia, kde proste tréma príde sama od seba. Nie je obrovská, že by som kvôli tomu noci pred tým nespávala a väčšinou ani nemám zdravotné ťažkosti (chvalabohu!), no tých pár minút tesne pred tým, než vyjdem na javisko patrí k tým najstresujúcejším. Neviete si však predstaviť ten pocit úľavy po dobre odvedenej práci. Jednak, že robím to, čo mám rada a na druhej strane si to uvedomuje aj moje telo. Neraz sa stalo, že po vystúpení som si dala kúsok čokolády, či niečo drobné zakázané, pretože som bola taká uvoľnená a spokojná, že mi bolo jedno, či by mi to uškodilo. Našťastie sa mi to vypomstilo len raz.
Ako môže stres zafungovať aj o niekoľko hodín, keď sa človeku uľaví
Mali sme predstavenie, ktoré samo o sebe neštartovalo práve najlepšie. Nikdy pred tým sa mi to nestalo, no zabudla som si polovicu kostýmov doma (predstavenie sme mali vyše 70km vzdialené). Hodinu pred začiatkom sme teda utekali do prvého nákupného centra (ešteže sme boli vo väčšom meste), kde som rýchlosťou svetla skúšala a nakupovala oblečenie. Kým sme sa vrátili, mala som 10 minút na prípravu. Predstavenie sme odohrali skvelo, dokonca som v tento deň ani nemala tých pár „slabých chvíľ“ pred a tak som si povedala, že mi neublíži muffin s lesným ovocím a možno nie úplne z povolených ingrediencií. Do hodiny mi prišlo nevoľno a dostavila sa neskutočne silná migréna. Nepripisujem to iba muffinu, za iných okolností by mi z neho určite nič nebolo, avšak v kombinácii so stresom to skončilo takto.
Ja osobne som sa neraz presvedčila, že najväčšie zlo pre histaminikov predstavuje stres!
Raz tak raz onak
Prejdem však na inú tému. Aké sú tie potraviny, ktoré mi nerobia problém, no nesmiem si ich dať viac krát po sebe? Je to vtipný paradox, pretože človek sa teší, že niečo stoleruje a o týždeň, či mesiac alebo v inej kombinácii to môže byť inak. Celkom čerstvú skúsenosť mám s mojím milovaným medvedím cesnakom. Už prvý krát som mala podozrenie, že to s ním nesmiem preháňať a teraz sa mi to potvrdilo. Prvý krát od zistenia HIT som ho jedla asi pred troma týždňami. Najprv som si dala trochu na cestoviny, asi na tretí deň som si ho dala do šalátu a deň na to som z neho spravila polievku. Deň po polievke som mala trošku zhoršený stav. Ani by mi nenapadlo, že to môže byť z neho.
Teraz sa mi to však potvrdilo, keďže som nejedla nič iné, čo by mi mohlo uškodiť. Prvý krát som si ho dala znovu do šalátu, bez problémov. Druhý krát som z neho mala hlavné jedlo a na ďalší deň reakcia, tentoraz však horšia ako prvá. Brucho som mala akoby naložené kameňmi, pichalo ma ešte aj v bokoch a nešlo to povoliť niekoľko hodín. Mám dve teórie, buď mi medvedí cesnak naozaj nesedí viac krát po sebe alebo mi nesedí v tepelne upravenej verzii (keďže v šaláte mi nerobil problém ani raz a po polievke aj po hlavnom jedle nastala reakcia).
Sú to len dohady a vylúčila by som to iba ďalšou skúškou, no po tejto reakcii ma naň bohužiaľ prešla chuť. Možno o rok 🙂
Update po roku!! Znovu je tu obdobie medvedieho cesnaku a tak som išla skúšať odznova. Prvý deň som si dala medvedí cesnak na chlebík. Bez problémov! Druhý deň som si trochu nakrájala na cestoviny s cuketou a reakcia. Hnačky niekoľko krát, pichanie v bruchu, v črevách. Ešte stále však nemám potvrdené, či to je samotná rastlina alebo jej tepelná úprava, keďže som ich jedla dosť bezprostredne po sebe. Takže počkám ďalší týždeň a vykonám novú skúšku.
Update po 2 rokoch!! Medvedí cesnak sa u mňa osvedčil najmä v surovom stave, tento rok som ho však zvládala už aj varený. Nie však v takom množstve ako by som si predstavovala. Radšej som pridala iba pár listov do placiek alebo som z neho nasekala na záver na rizoto.
Update po 4 rokoch!! Medvedí cesnak je kamarát. 🙂 Tak ako s ničím, nepreháňam to ani s ním, že by som ho jedla teraz ráno, na obed, večer, no je fakt, že už si ho doprajem oveľa častejšie ako predtým a nemám s ním ťažkosti.
HIT a cvičenie
Uvedomujem si, že som sa celkom rozpísala, takže pomaly môj príspevok ukončím. 😀
Na záver však spomeniem pár viet aj k téme cvičenie. Pred HIT-kom som cvičila často. Bavilo ma chodiť do fitka, točiť doma na stacionári pri dobrej hudbe i cvičiť podľa videí na youtube. Od HIT-ka som bola vo fitku len raz. Po pol hodine som musela odísť domov, pretože som sa celá rozklepala, mala som závraty, začalo ma pichať v hlave a vôbec som sa necítila „fit“. Párkrát som to skúšala aj na stacionári, keď som si však všimla, že mi horia nohy a strašne ma svrbia, nechala som to tak. Po pol roku som znovu skúsila cviky, ktoré som pred tým bežne zvládala v omnoho väčších intervaloch. Výsledkom bolo, že cviky s činkami, v stoji, či drepy zvládam v pohode, avšak akonáhle som si ľahla na zem a následne sa postavila, vrátilo sa to neznesiteľné pichanie v hlave, ktoré som mávala aj pred tým.
Mnohí ste písali, že vám cvičenie pomáha, iní zasa trpíte podobnými ťažkosťami ako ja. Aj z tohto môžeme vidieť, ako rôznorodo sa HIT prejavuje.
Dúfam, že ste článok dokázali dočítať do konca. 😀 Trošku som sa rozpísala, no myslím si, že tieto veci sú dôležité a určite sa v podobných situáciách ocitáte aj vy. Ak máte strach o tom hovoriť verejne na sociálnej sieti, kľudne mi nechajte anonymné komentáre na blogu. Možno sa tam rozvíri konverzácia a nájdete odpovede na niektoré z vašich otázok.
Majte sa pekne 🙂
